Ak Slovák pracuje v zahraničí, určovanie platenia daní a povinnosti podať daňové priznanie na Slovensku je veľmi zložité. Posudzuje sa najmä to, či je rezidentom Slovenska. Slovák zostáva naším daňovým rezidentom vtedy, ak odchádza za prácou len kvôli dočasnému výkonu závislej činnosti v zahraničí, pričom na Slovensku má aj naďalej svoj byt, rodinu, za ktorou sa opakovane a pravidelne vracia, a podobne. Po ukončení zdaňovacieho obdobia je rezident v SR povinný deklarovať a zdaniť všetky svoje celosvetové príjmy, vrátane príjmov zo závislej činnosti už zdanených v zahraničí. V takomto prípade musí k daňovému priznaniu priložiť aj potvrdenie o príjme a jeho zdanení v cudzine. Preto je výhodné pri príjmoch z cudziny požiadať o predĺženie termínu podania daňového priznania o 6 mesiacov, teda do konca septembra.
Aká je jeho postupnosť krokov?
Príjmy každého daňovníka by mali byť zdanené len raz. Preto štáty medzi sebou uzatvárajú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tie určujú, za akých podmienok má ktorý štát nárok vybrať daň z príjmu. Súčasne určujú, akým spôsobom si daňovník vysporiada konečnú daňovú povinnosť v krajine svojej daňovej rezidencie. Zmluvy nájdete na webe Daňového riaditeľstva -- www.drsr.sk, v lište Daňové tlačivá.
"U daňovníka, ktorý dočasne vykonáva závislú činnosť v zahraničí, je zmena jeho daňovej rezidencie len veľmi málo pravdepodobná. Nastať by mohla za predpokladu, že by sa daňovník do cudziny presídlil s úmyslom dlhodobého či trvalého pôsobenia tam," hovorí Kvetoslava Čavajdová z Mazars.
V takomto prípade by sa na určenie krajiny daňovej rezidencie použili kritériá stanovené v každej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Posudzuje sa
bydlisko, stály byt, rodinné sociálne vzťahy, zamestnanie, politické aktivity, účasť v kluboch a obvyklé zdržiavanie sa daňovníka. "Dôležité je dodržanie stanoveného poradia kritérií. Ak je daňová rezidencia jednoznačne určená pri ktoromkoľvek z nich, ďalšie kritériá nie je potrebné preverovať," vysvetľuje Čavajdová.
Ak by slovenský daňový rezident pracoval v krajine, s ktorou nemá Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, musí preukázať, že v zahraničí už príjmy zdanil. Potom si ich môže vyňať zo zdanenia na Slovensku.
Daň len jedna
Aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu toho istého príjmu, daňovník pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb uplatní postup v konkrétnej zmluve uzatvorenej s príslušnou krajinou. Môže použiť metódu vyňatia príjmu z cudziny z celkového základu dane, alebo zápočtu, pri ktorej sa daň zaplatená v inom štáte započíta s celkovou daňovou povinnosťou vyčíslenou v daňovom priznaní.
Metóda zápočtu dane v podstate znamená, že daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní, avšak najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu. Metóda vyňatia príjmov zase funguje tak, že príjmy z cudzieho štátu sa síce v daňovom priznaní uvedú, avšak daň sa v daňovom priznaní z týchto príjmov nepočíta.
Ak by bola metóda zdanenia v zmluve pre daňovníka nevýhodná (napríklad zápočet), môže si vybrať výhodnejší spôsob zdanenia, teda metódu vyňatia. Napríklad môže ísť o nášho študenta, ktorý študuje v Česku. Popri štúdiu pracuje a zo mzdy platí daň v Česku. Takýto študent je však stále daňovým rezidentom Slovenska, a preto musí "celosvetové príjmy" zdaniť aj doma. Ak použije v daňovom priznaní metódu zápočtu, často musí na dani doplácať na Slovensku. Metóda vyňatia príjmov zo zdanenia na Slovensku je preto výhodnejšia. "Vyňatie podľa § 45 ods. 3 písmeno c) je však možné aplikovať len na preukázateľne zdanené príjmy zo závislej činnosti. To znamená, že daňovník by mal z daňového úradu v príslušnom štáte získať potvrdenie o ich zdanení," dodala Čavajdová.
A alebo B
Zahraničné príjmy môžete zdaňovať na tlačive typu A alebo B. Výber tlačiva závisí od toho, či ide o príjmy zo závislej činnosti, alebo o iné príjmy, napríklad zo živnosti či prenájmu, kde použije Béčko.
Prepočet meny
Pri priznávaní príjmov z krajín, ktoré nie sú v eurozóne, ich musíte správne prepočítať na euro. Môžete použiť priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou. Inou možnosťou je prepočítanie meny ročným priemerným kurzom za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Použiť môžete aj priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých ste mali príjmy, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Kurzy nájdete na stránke Národnej banky Slovenska.
--------------------------
Kto je rezident
-- rezidentom je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. To znamená, že tu síce nemá trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, či už súvisle, alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu
Kto nie je rezident
-- každá iná fyzická osoba a tiež fyzická osoba, ktorá sa na Slovensku obvykle zdržiava, ale len kvôli štúdiu alebo liečeniu, alebo ktorá hranice Slovenskej republiky prekračuje denne s cieľom výkonu závislej činnosti
Rozhraničovanie kritéria pri rezidencii
-- bydlisko
-- stály byt (môže byť aj prenajatý, avšak prístupný v každom čase)
-- osobné a hospodárske väzby (rodinné sociálne vzťahy, zamestnanie, politické aktivity, účasť v kluboch)
-- obvyklé zdržiavanie sa
Metódy zdanenia príjmov z cudziny
-- vyňatie príjmu, pri ktorej sa v daňovom priznaní príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté v inom štáte z celkového základu dane úplne vylúčia
-- zápočet dane, pri ktorej sa daň zaplatená v inom štáte započíta s celkovou daňovou povinnosťou vyčíslenou v daňovom priznaní. Ak by však daň zaplatená v inom štáte bola vo vyššej sadzbe ako 19 %, započítať je možné maximálne daň pri použití sadzby dane platnej na Slovensku.
-----------------------
Príklad
Daňovník počas mesiaca január až apríl 2010 pracoval pre slovenského zamestnávateľa. Počínajúc 1. májom 2010 získal prácu vo Veľkej Británii, kde pracoval celý zvyšok roka. Počas dovolenky alebo sviatkov sa opakovane vracal na Slovensko za svojou manželkou a deťmi.
V zmysle článku 15 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Českou a slovenskou federatívnou republikou a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nárok na zdanenie príjmov vzniká Veľkej Británii, nakoľko jeho pobyt v krajine presiahol 183 dní kalendárneho roka.
U tohto daňovníka nedošlo k zmene daňovej rezidencie, preto je súčasne povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb slovenskému správcovi dane.
V daňovom priznaní uvedie celú výšku hrubého príjmu dosiahnutého vo Veľkej Británii. Súčasne si môže uplatniť zníženie tohto príjmu o povinné príspevky do zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako poistné do systému sociálneho a zdravotného poistenia platené v SR.
V zmysle článku 22 zmluvy použije daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia metódu vyňatia príjmov. To znamená, že celý príjem zo závislej činnosti dosiahnutý vo Veľkej Británii (znížený o zahraničné poistenie) vylúči zo základu dane priamo v daňovom priznaní (riadok 46 daňového priznania typu A).
Na Slovensku budú zdanené len príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté od slovenského zamestnávateľa za január až apríl 2010.
Nakoľko má každý slovenský daňový rezident nárok na uplatnenie celoročného nezdaniteľného minima (napriek tomu, že na Slovensku pracoval len časť roka), je veľmi pravdepodobné že daňovníkovi uvedenému v príklade vznikne preplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti.
Zdroj: Mazars
StoryEditor