Predpisy súvisiace využívaním automobilu pri podnikaní
Aké predpisy musí poznať a uplatňovať podnikateľ pri používaní automobilu?
Takmer každý podnikateľ používa osobný alebo nákladný automobil. Pri jeho obstaraní, prevádzke, starostlivosti o jeho funkčnosť, ale aj pri jeho vyradení vznikajú podnikateľovi výdavky. Ich vplyv na základ dane s príjmov upravuje v prvom rade zákon o dani z príjmov (zákon číslo 595/2003 Z. z.). Uplatnenie výdavkov závisí od viacerých okolností, ktorými sú najmä: vlastnícky vzťah podnikateľa k používanému automobilu, druh vozidla, najazdená vzdialenosť, účel cesty.
Podnikateľ môže používať automobil, ktorý je jeho vlastníctvom, ale aj automobil cudzí. Vlastníctvo definuje vo svojej druhej časti Občiansky zákonník (zákon číslo 40/1964 Zb.). Podnikateľ, ktorý je vlastníkom automobilu, ho môže, ale nemusí zaradiť do svojho obchodného majetku. Obchodný majetok definuje Obchodný zákonník (zákon číslo 513/1991 Zb.) ako súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Zákon o dani z príjmov definuje obchodný majetok ako súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami z podnikateľskej činnosti vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, ktoré táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala prípadne viedla o nich daňovú evidenciu. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Ak podnikateľ zaradí svoj automobil do obchodného majetku, môže ako daňové výdavky uplatniť jeho obstarávaciu cenu vo forme odpisov, výdavky na jeho údržbu a opravy, povinné, havarijné, prípadne iné poistné. Účtovanie automobilu zaradeného do obchodného majetku upravuje zákon o účtovníctve (zákon číslo 431/2002 Z. z.) a postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctve (opatrenie MF SR číslo MF/2076/2007-74 -- PJÚ) alebo podvojného účtovníctva (opatrenie MF SR číslo 23054/2002-92 -- PPÚ).
Podnikateľ, ktorý nezaradí svoj automobil do obchodného majetku, môže namiesto toho uplatniť základnú náhradu (kilometrovné) za cesty, uskutočnené v záujme svojho podnikania. Základná náhrada je upravená zákonom o cestovných náhradách (zákon číslo 283/2002 Z. z.) a nadväzujúcimi opatreniami ministerstva práce. Podnikateľ môže využívať aj automobil, ktorý nie je jeho vlastníctvom na základe niektorého zo zmluvných vzťahov: nájomnej zmluvy (§ 663 Občianskeho zákonníka), zmluvy o nájme dopravného prostriedku (§ 630 -- 637 Obchodného zákonníka), zmluvy o výpožičke (§ 659 Občianskeho zákonníka) a najmä populárnej zmluvy o finančnom prenájme (lízing -- § 630 a ďalšie v kombinácii s § 489 -- 496 Obchodného zákonníka).
Vo všetkých prípadoch použitia vlastného alebo cudzieho automobilu na účely svojho podnikania sú daňovými výdavkami výdavky za spotrebované pohonné látky.
Účtovanie automobilu
Som nový podnikateľ. Kúpil som si osobný automobil, ktorý chcem zaradiť do obchodného majetku. Aké údaje budem zapisovať v účtovníctve?
Predpisy o účtovníctve považujú automobil za dlhodobý hmotný majetok. Ide o samostatnú hnuteľnú vec so samostatným technicko-ekonomickým určením s lehotou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a s ocenením vyšším ako 1 700 eur.
V sústave jednoduchého účtovníctva sa takýto majetok účtuje v knihe dlhodobého majetku, kde sa zapisuje osobitný záznam o každej veci, ktorá má charakter dlhodobého hmotného majetku s týmito údajmi: názov alebo popis účtovanej veci, prípadne jej číselné označenie, dátum obstarania a dátum uvedenia do používania, ocenenie podľa zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov s údajmi o sadzbe odpisov, odpisoch a účtovnej zostatkovej cene, vstupná cena podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov s údajmi o odpisovej skupine a sadzbe daňových odpisov, daňové odpisy, zostatková hodnota podľa zákona o dani z príjmov, dátum a spôsob vyradenia.
V sústave podvojného účtovníctva sa dlhodobý hmotný majetok účtuje v účtovej triede 0 na syntetickom účte 022 -- Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Pri zaradení automobilu do obchodného majetku sa účtuje na tomto účte prírastok, pri jeho vyradení z obchodného majetku úbytok. Okrem toho je podnikateľ, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, povinný viesť analytické účty dlhodobého hmotného majetku. Analytická evidencia podľa jednotlivých zložiek dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku slúži na jeho identifikáciu a obsahuje najmä názov alebo opis majetku, číselné označenie, dátum jeho obstarania a uvedenia do užívania, dátum zaúčtovania na syntetickom účte, ocenenie, údaje o zvolenom postupe účtovného odpisovania a daňového odpisovania, sadzby účtovných odpisov a daňových odpisov, sumy účtovných odpisov a daňových odpisov za zdaňovacie obdobie, účtovnú zostatkovú cenu a daňovú zostatkovú cenu, dátum a spôsob vyradenia.
Pri zaradení automobilu podnikateľa do obchodného majetku je teda potrebné v prvom rade správne určiť jeho obstarávaciu a vstupnú cenu, rozhodnúť sa o sadzbách účtovného odpisovania, zvoliť spôsob daňového odpisovania a zostaviť príslušné odpisové plány.
Obstarávacia a vstupná cena
Pri účtovaní automobilu zaradeného do obchodného majetku som povinný uviesť jeho obstarávaciu cenu a jeho vstupnú cenu. Aký je rozdiel medzi týmito cenami?
Automobil patrí do kategórie dlhodobého hmotného majetku. Jeho oceňovanie upravujú predpisy o účtovníctve (§ 24 a ďalšie ZOÚ, ako aj vykonávacie predpisy -- postupy účtovania) a zákon o dani z príjmov (§ 25).
Zákon o účtovníctve definuje tri druhy ocenenia podľa spôsobu obstarania dlhodobého hmotného majetku: obstarávaciu cenu, vlastné náklady a reprodukčnú obstarávaciu cenu. Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním. Reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa účtuje jeho prírastok, vlastnými nákladmi pri dlhodobom hmotnom majetku sú priame náklady, ktoré sa vzťahujú na jeho výrobu. V prípade automobilu sa obstarávacou cenou oceňuje automobil nadobudnutý za odplatu. Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje okrem iného automobil nadobudnutý bezodplatne (dedením, darovaním). Ocenenie vlastnými nákladmi je v prípade automobilu skôr výnimkou (napríklad majiteľ autoservisu -- automechanik zostaví vozidlo z dielov vyradených automobilov a zakúpených dielov).
Zákon o dani z príjmov definuje vstupnú cenu a zostatkovú cenu (§ 25). Vstupnou cenou je obstarávacia cena, suma vlastných nákladov a reprodukčná obstarávacia cena, pričom sa odkazuje na definície týchto pojmov v zákone o účtovníctve. Zostatkovou cenou hmotného majetku je rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov. Zákon o dani z príjmov ustanovuje niektoré spresnenia pri oceňovaní darovaného majetku. Obstarávacou cenou majetku, nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by jeho príjem nebol od dane oslobodený. Vstupnou cenou je zostatková cena majetku zisteného u darcu pri vyradení v dôsledku darovania alebo zostatková cena majetku zisteného u darcu, ktorý je fyzickou osobou pri vyradení z obchodného majetku ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku. Pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie.
Automobil, používaný ako osobný majetok pri zaradení do obchodného majetku, sa na daňové účely ocení vstupnou cenou v dobe jeho obstarania zníženou o odpisy za obdobie, v ktorom sa nepoužíval na účely podnikania.
Odpisy automobilu
Zakúpil som pre svoj podnik automobil a zaradil som ho do obchodného majetku. Aké mám povinnosti v súvislosti s jeho odpisovaním?
Naša legislatíva pozná účtovné a daňové odpisovanie. Dlhodobý majetok, ktorý sa účtuje, je podnikateľ povinný odpisovať účtovne aj daňovo. Účtovné odpisy vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty dlhodobého majetku (§ 28 ZOÚ, § 20 PJÚ, § 20 PPÚ). Dĺžku odpisovania a odpisové sadzby si stanovuje podnikateľ. Podľa predpokladaného postupného opotrebúvania majetku si zostaví plán účtovných odpisov, ktorý pri meniacich sa podmienkach môže podnikateľ meniť. Účtovné odpisy ovplyvňujú v prípade podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia, pre daňové účely sa však neuznávajú. V sústave jednoduchého účtovníctva je podnikateľ tiež povinný zapisovať v knihe dlhodobého majetku údaje o účtovných odpisoch, na výsledok hospodárenia však nemajú vplyv, pretože v tejto sústave sa výsledok hospodárenia musí rovnať základu dane z príjmov.
Daňové odpisovanie upravuje zákon o dani z príjmov (§ 22 a ďalšie). Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku do daňových výdavkov, pričom sa musí tento majetok účtovať alebo viesť o ňom daňová evidencia. Výdavky na obstaranie hmotného majetku nie sú daňovými výdavkami v období jeho nadobudnutia. Základ dane ovplyvňujú vo viacerých budúcich daňových obdobiach. Daňové odpisy nevyjadrujú postupnú spotrebu majetku v podnikateľskom procese. O dĺžke a sadzbách odpisovania nerozhoduje podnikateľ, ale sú ustanovené zákonom. Zákon o dani z príjmov zaraďuje hmotný majetok v triedení podľa klasifikácie produkcie do 4 odpisových skupín s odlišnou dobou odpisovania. Automobily patria do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky. Daňovník sa môže rozhodnúť pre jeden z dvoch spôsobov odpisovania -- rovnomerné alebo zrýchlené, spôsob však nemôže potom počas celej doby odpisovania meniť. Pri rovnomernom odpisovaní sa vstupná cena majetku odpíše každoročne rovnakým podielom. Pri zrýchlenom odpisovaní je odpis v prvom roku rovnaký ako pri rovnomernom odpisovaní, v druhom roku je najvyšší a potom postupne klesá až do skončenia doby odpisovania. Konkrétne v prípade automobilu sa počas 4 rokov pri rovnomernom odpisovaní každoročne odpíše 25 % jeho vstupnej ceny. Pri zrýchlenom odpisovaní sa postupne odpíše 25 %, 37,5 %, 25 %, 12,5 %. Podnikateľ sa rozhoduje pre spôsob odpisovania podľa predpokladaného vývoja výsledkov svojej činnosti. V prípade nepredvídaného vývoja dáva zákon daňovníkovi možnosť uplatňovanie odpisov prerušiť na jedno alebo viac celých zdaňovacích období (§ 22 ods. 9).
Finančný prenájom
Pre svoje podnikateľské aktivity som si obstaral osobný automobil na lízing. Ako budem tento automobil účtovať v jednoduchom účtovníctve a na aké daňové výdavky mám nárok?
Finančný prenájom (hovorovo lízing) je v súčasnosti veľmi častou formou obstarávania dlhodobého majetku, najmä automobilu. Pre jeho účtovanie platia vykonávacie predpisy k zákonu o účtovníctve, v prípade jednoduchého účtovníctva Postupy účtovania v tejto sústave ustanovené opatrením MF SR číslo MF/27076/2007-74. Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s finančným prenájmom upravuje zákon o dani z príjmov.
Podľa predpisov o účtovníctve (§ 17 PJÚ) na účely účtovania finančného prenájmu sa rozumie
a) obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu tohto majetku,
b) dohodnutými platbami jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu,
c) istinou u nájomcu celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa; nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými budúcimi výnosmi; nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery.
V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške istiny.
V deň prevzatia majetku nájomcom sa účtuje v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku nájomcu záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu sú súčasťou ocenenia majetku.
V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu. V peňažnom denníku sa účtuje úhrada dohodnutej platby.
V deň odovzdania majetku prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku. V knihe záväzkov nájomcu sa účtuje zánik zostatku záväzku vzniknutého z finančného prenájmu. Prípadné finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom sa účtuje v peňažnom denníku nájomcu.
V rámci uzávierkových účtovných operácií sa v peňažnom denníku nájomcu účtuje odpis majetku obstaraného finančným prenájmom.
Majetok obstaraný finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu odpisuje rovnako ako iný odpisovaný dlhodobý hmotný majetok.
Zákon o dani z príjmov definuje pojem finančného prenájmu ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb. Ak vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4. Pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok. Ako daňový výdavok umožňuje zákon o dani z príjmov uplatniť úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa účtovných predpisov (§ 19 ods. 3 písm. o). Hoci majetok obstaraný formou finančného prenájmu nie je vlastníctvom nájomcu, odpisuje sa. Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny podľa účtovných predpisov zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu vynaložené nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania. Pri postúpení nájomnej zmluvy sa odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb odpisuje ako súčasť vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy. V prípade predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy spätne neupravujú a zvyšná časť odpisovanej hodnoty sa rozpočítava rovnomerne až do novej dohodnutej doby ukončenia finančného prenájmu. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia o rovnomerných a zrýchlených odpisoch, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu.
Spotrebované pohonné látky
Ako mám účtovať v jednoduchom účtovníctve spotrebované pohonné látky pri použití automobilu za účelom podnikania a koľko si môžem daňovo uplatniť?
Výdavky za spotrebované pohonné látky sa účtujú v jednoduchom účtovníctve v peňažnom denníku ako prevádzková réžia do výšky, ktorú uznáva zákon o dani z príjmov ako daňový výdavok. Inak ide o výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane.
Zákon o dani z príjmov uznáva výdavky na spotrebované pohonné látky jednotne bez ohľadu na to, či ide o vozidlo vlastné -- zaradené alebo nezaradené do obchodného majetku alebo o vozidlo cudzie (prenajaté, požičané). Podmienkou je, že boli pohonné látky spotrebované na jazdy v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov. Ich výška sa určuje (§ 19 ods. 2 písm. l) s ohľadom na odjazdenú vzdialenosť a podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze. Ak sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok. Ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, postupuje sa podľa smernice firmy, alebo na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Musí byť primeraný počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Pre podnikateľov je väčšinou výhodný tretí spôsob, pri ktorom -- ak ide o vozidlo zaradené do obchodného majetku -- nie je potrebné viesť knihu jázd. V každom prípade je však potrebné doložiť doklady o zaplatení pohonných látok.
Vyradenie automobilu z obchodného majetku.
Aké môžu byť dôvody vyradenia automobilu z obchodného majetku a aké to má daňové dôsledky?
Podnikateľ môže hocikedy vyradiť automobil zo svojho obchodného majetku. V účtovníctve ide vždy o úbytok dlhodobého hmotného majetku. Dôvodom vyradenia býva najčastejšie predaj, likvidácia, škoda, preradenie do osobného majetku.
Pri predaji alebo likvidácii môže uplatniť ako daňový výdavok zostatkovú cenu, ktorá v prípade predaja znižuje jeho zdaniteľný príjem z predajnej ceny (§ 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov). Prijem z predaja automobilu zaradeného do obchodného majetku nie je oslobodený od dane. To platí aj pre automobil, ktorý bol zaradený do obchodného majetku do piatich rokov od jeho vyradenia v dôsledku preradenia do osobného majetku (§ 9 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov).
Škodu definuje zákon o účtovníctve ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku (§ 26 ods. 6 ZOÚ). Pri škode môže daňovník uplatniť ako daňový výdavok zostatkovú cenu do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou škôd nezavinených daňovníkom (živelná pohroma, škoda spôsobená neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou -- § 19 ods. 2 písm. d) a g) zákona o dani z príjmov).
Ak podnikateľ preradí automobil z obchodného majetku do osobného používania, vyradenie sa premietne len v účtovníctve a táto skutočnosť nemá vplyv na základ dane. Od chvíle preradenia nemôže uplatňovať nijaké výdavky spojené s údržbou, opravami, poistením a pod., a za rok vyradenia nemôže uplatniť ani odpisy. Ak by takýto automobil dodatočne predal, bude príjem z tohto predaja od dane oslobodený až po piatich rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku.
Opravy, údržba a technické zhodnotenie automobilu
Aké výdavky na opravy a údržbu automobilu si môže uplatniť podnikateľ a čo sa považuje za technické zhodnotenie?
Opravou sa rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia automobilu za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných ako pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí a technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti automobilu. Udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších chýb. Výdavky na opravy a udržovanie sú vo všeobecnosti uznávané ako daňové výdavky, ak ide o automobil zradený do obchodného majetku.
Technické zhodnotenie upravuje zákon o dani z príjmov (§ 29). Technickým zhodnotením hmotného majetku sa rozumejú výdavky na rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie.
Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.
Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.
Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.
Problém je s uznaním niektorých výdavkov pri posudzovaní, či ide o údržbu alebo technické zhodnotenie. V súvislosti s automobilom sa napríklad ťažko posudzuje, či dochádza k zmene účelu alebo možnosti využitia automobilu, jeho technických parametrov či jazdných vlastnosti. Sú to napríklad výdavky na výmenu zimných pneumatík za letné a naopak, montáž puklíc, nákup autopoťahov, montáž opierok na hlavu a podobne. Nákup zimných pneumatík sa v praxi nepovažuje za technické zhodnotenie. Ostatné výdavky je potrebné posudzovať osobitne v každom konkrétnom prípade podľa definície technického zhodnotenia v zákone o dani z príjmov.
Výdavky na technické zhodnotenie nie sú daňovými výdavkami. Zvyšujú vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku a uplatnia sa vo forme odpisov.