Zákon o dani z príjmov rozlišuje okrem príjmov zo závislej činnosti, podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu či príjmov z kapitálového majetku aj ostatné príjmy. Upravuje ich § 8 zákona o dani z príjmov. Tie takisto patria do daňového priznania typu B, zapisujete ich do VIII. oddielu, do tabuľky číslo 3.
Ostatné príjmy zahŕňajú napríklad príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, predaja hnuteľných vecí, výhier či prevodu opcií. Medzi ne patria aj rôzne príležitostné príjmy. "Avšak len vtedy, ak ich výška presahuje sumu oslobodenú od dane, čo je 894,60 eura a oslobodená suma ešte nebola uplatnená napríklad pri príjmoch z prenájmu,“ spresnil odborník na daňovú problematiku Peter Málach.
Ostatné príjmy
|
Príjmy mínus výdavky
Aká presná bude výška, ktorú musí daňovník priznať, závisí od konkrétneho druhu ostatných príjmov podľa tohto paragrafu. Do základu dane pri ostatných príjmoch sa zahŕňa zdaniteľný príjem, ktorý však možno znížiť o výdavky, ktoré boli potrebné na jej dosiahnutie a daňovník ich vie preukázať. Napríklad pri cenných papieroch či opciách, hnuteľných a nehnuteľných veciach je výdavkom ich kúpna cena. Tu však treba dať pozor najmä na stratu.
Pri ostatných príjmoch totiž nie je možné, aby si daňovník uplatnil stratu. "Strata nemôže vzniknúť, to znamená, že výdavky pri každom príjme nemôžu byť vyššie ako príjmy. Sleduje sa každý druh príjmu. V prípade, že by mal daňovník dva príjmy a dva výdavky pri jednom druhu, vtedy sa to dá započítať,“ povedal Málach. Inak sa však postupuje, ak ide o výhry v lotériách či ceny z verejnej súťaže, alebo súťaže, kde je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami, či výhry zo športových súťaží. V týchto prípadoch sa do základu dane príjmy neznižujú o vynaložené výdavky.
Ak mal daňovník príjem z výhry v lotérii alebo z inej podobnej hry, alebo výhru z reklamnej súťaže, alebo cenu z verejnej súťaže, zdaňovanie sa posudzuje podľa toho, či ide o peňažnú výhru alebo nepeňažnú výhru (napr. auto či dovolenku). V prípade peňažných výhier je organizátor hry alebo súťaže povinný zraziť a odviesť daň za výhercu. Ak však daňovník získal peňažnú výhru v zahraničí, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní na Slovensku. Ak ide o nepeňažnú výhru, daňovník si musí vyrovnať daň v rámci svojho daňového priznania. Pri predaji nehnuteľnosti sa príjem zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, keď ho daňovník prijal. Do úvahy sa teda neberie, v ktorom zdaňovacom období kupujúci nadobudol k nehnuteľnosti vlastnícke právo.
Príležitostné neznamená pravidelné
Osobitý spôsob určenia výdavkov tiež zákon stanovuje pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Ide napríklad o príjmy za predaj vlastne vypestovaného ovocia, zeleniny, z rybolovu či z výroby medu záhradkárov. Za výdavky sa pri ostatných príjmoch nepovažuje napríklad hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil. Čiže nedá sa vyčísliť práca ako výdavok na dopestovanie zeleniny. Tu namiesto skutočne vynaložených výdavkov - ak ich nevie evidovať, alebo ich neevidoval, dovoľuje zákon príjmy znížiť paušálne o 25-percentné výdavky.
Príležitostné príjmy celkovo podľa §8 ods. 1 písmena a) sa však nepriznávajú celé. Určitá časť je totiž od dane oslobodená, a to do výšky 894,60 eura. Zákon teda hovorí o oslobodených príležitostných príjmoch do výšky päťnásobku životného minima platného k januáru 2009. To bolo vlani 178,92 eura. Do daňového priznania teda pri príležitostných príjmoch uvedie daňovník len sumu, ktorá presiahne 894,60 eura. Suma nižšia ako toto číslo sa do daňového priznania neuvádza vôbec. Rovnako potom postupuje daňovník aj v prípade výdavkov. Tie sa určia v rovnakom pomere, ako bol pomer príjmov zahrnutých do základu dane k celkovým príjmom. Musí však ísť o príležitostnú, občasnú aktivitu, nesmie mať charakter pravidelnosti. Okrem príležitostného predaja, napríklad zeleniny zo záhradky, sem rovnako patrí aj príležitostný prenájom hnuteľných vecí, napríklad počítačov, strojov či automobilov.