Kedy sa oplatí podnikateľovi podvojné účtovníctvo?
Pred jednoznačným zodpovedaním otázky, či sa SZČO oplatí viesť podvojné účtovníctvo, je potrebné zhodnotiť právny stav SZČO a následne posúdiť rozsah podnikateľskej činnosti a jej ďalšieho rozvoja.
Ako prvá teda musí byť posúdená skutočnosť, či je SZČO povinná viesť podvojné účtovníctvo v nadväznosti na ustanovenia zákona o účtovníctve. Pokiaľ je SZČO zapísaná v Obchodnom registri SR, čo je dobrovoľné, musí povinne viesť podvojné účtovníctvo a nemá na výber medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom. Zápis fyzickej osoby - podnikateľa do obchodného registra prináša aj svoje výhody: znamená vznik oprávnenia udeliť prokúru FO, zriaďovať organizačné zložky podniku, vymenovať vedúceho tejto organizačnej zložky. Jedným z príkladov, keď sa SZČO povinne zapisuje do obchodného registra, je získanie licencie na vysielanie televíznej alebo rozhlasovej služby. Teda jedine SZČO zapísaná do Živnostenského registra SR a súčasne nezapísaná do obchodného registra, ktorá sa rozhodne preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, sa môže rozhodnúť pre účtovnú sústavu jednoduchého alebo účtovnú sústavu podvojného účtovníctva. Nech sa však rozhodne pre ktorúkoľvek účtovnú sústavu, musí v nej účtovať celé účtovné obdobie (kalendárny rok) a jej zmenu môže uskutočniť vždy len k prvému dňu kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa rozhodla na zmenu pristúpiť. Pre prechody medzi účtovnými sústavami vydalo MF SR v roku 2003 Usmernenie č. 21378/2003-92, ktoré bolo dvakrát novelizované a SZČO musí podľa neho postupovať.
Následne je potrebné posúdiť rozsah podnikateľskej činnosti a plán jej ďalšieho rozvoja. Vo všeobecnosti, sú to malí podnikatelia vykonávajúci činnosť osobne (to je bez zamestnanca) v jednej oblasti (typickým príkladom sú SZČO, ktorých bývalý zamestnávateľ "prinútil" začať pracovať pre neho na živnosť), prípadne podnikatelia v prvom roku podnikania či v nasledujúcich, keď výkon podnikania ešte nezačal fungovať na plné obrátky, ktorým je výhodnejšie viesť jednoduché účtovníctvo. Tu si treba uvedomiť, že platí pravidlo, že vedenie účtovníctva sa oplatí len vtedy, ak SZČO - neplatiteľ DPH, ešte nezačala dosahovať zdaniteľné príjmy, respektíve vynakladané výdavky prevyšujú hranicu 40 % (60 % u remeselných živnostníkov) z dosahovaných príjmov. Inak je pre SZČO - neplatiteľa DPH výhodnejšie uplatňovať paušálne výdavky.
Veľkou výhodou pri vedení jednoduchého účtovníctva je možnosť prechodu na paušálne výdavky, ak si podnikateľ na konci roku spočíta, že paušálne výdavky by mu predsa len zabezpečili nižšie zdanenie. Po novele zákona o dani z príjmov platenej od 1. 1. 2010, prechod medzi príslušnou účtovnou sústavou na paušálne výdavky a naopak nie je "penalizovaný" podávaním dodatočného daňového priznania roku predchádzajúceho roku prechodu. Všetky úpravy základu dane vyžadované zákonom o dani z príjmov sa uskutočnia v roku zmeny. Naopak, ak je podnikateľ povinný viesť podvojné účtovníctvo, nemá možnosť rozhodnúť sa pre uplatnenie paušálnych výdavkov.