Pani Ivana sa po rodičovskej dovolenke zamestnala. Po pár týždňoch však jej dcérka ochorela, musela s ňou preto zostať doma. Až vtedy však začala riešiť, či vôbec dostane nejakú peňažnú pomoc. Koľko dní môže zostať s chorou dcérou doma? Je problém v tom, že pracuje len pár týždňov?
Choré aj zdravé dieťa
Pani Ivana môže v rámci ošetrovania člena rodiny požiadať o ošetrovné. "Očerka" je jedna z nemocenských dávok a ak ju využije, štát jej zaplatí len niečo viac ako polovicu dennej mzdy a aj to len desať dní. Pri živnostníkoch je dôležité, aby odvody mali skutočne zaplatené.
Nárok na ošetrovné má rodič, ktorý je nemocensky poistený. Ak je zamestnankyňa, platí za ňu poistenie zamestnávateľ, ak podniká, musí si platiť nemocenské buď povinne, alebo dobrovoľne. Zákon neurčuje hranicu, koľko dní musí nemocenské platiť, aby vznikol nárok na ošetrovné, tak ako je to napríklad pri materskom, kde treba byť poistený 270 dní.
Čiže aj keby si platila matka dieťaťa nemocenské len pár týždňov, nárok na ošetrovné jej vznikne, ak je dieťa skutočne choré. "Zákon umožňuje poberať ošetrovné pri ošetrovaní chorého dieťaťa ľubovoľného veku, ak to jeho zdravotný stav vyžaduje. Či si to vyžaduje, to posudzuje lekár, prípadne kontrolujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne," spresňuje odborníčka na sociálnu problematiku Jana Motyčková.
Pokiaľ ide o zaužívanú vekovú hranicu 10 rokov dieťaťa pre nárok na ošetrovné, tá platí pri starostlivosti o zdravé dieťa. "V tomto prípade nárok na ošetrovné je, aj keď sa niekto stará o zdravé dieťa vo veku do 10 rokov, ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Možno to však využiť napríklad aj vtedy, ak matka, ktorá sa stará o dieťa, ochorie, alebo je hospitalizovaná kvôli pôrodu a podobne. V takom prípade, aj keď dieťa do 10 rokov je zdravé, môže otec požiadať o ošetrovné," hovorí Motyčková.
Okrem dieťaťa dovoľuje zákon poberať ošetrovné aj vtedy, ak sa treba postarať o chorého manžela, manželku, rodiča alebo chorého svokra, svokru, ak si to ich stav podľa posúdenia lekára vyžaduje, pritom nie je nutné s nimi bývať v spoločnej domácnosti. "Tiež sa často zabúda na to, že ak potreba ošetrovania vznikne po skončení pracovného pomeru v takzvanej ochrannej lehote, čo je zvyčajne 42 dní po skončení pracovného pomeru, aj v tomto prípade je nárok na ošetrovné," dopĺňa Motyčková.
Počíta sa aj víkend
Nárok na ošetrovné sa uplatňuje v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Lekár vystaví tlačivo o tom, že je dieťa choré. Z toho I. diel -- Žiadosť o ošetrovné, treba doručiť poisťovni. Za zamestnaného rodiča to urobí zamestnávateľ, rodič -- živnostník tak musí urobiť sám. Doložiť treba aj potvrdenie o vymeriavacom základe a nahlásiť aj rodné číslo dieťaťa.
Počas týchto desiatich dní odvody zamestnávateľ neplatí, takisto ich neplatí ani živnostník, či už je poistený dobrovoľne alebo povinne. Doba poistenia sa však za tieto dni počíta. Ide pritom o 10 kalendárnych dní, nie pracovných, zahŕňa sa teda aj sobota a nedeľa. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Odovzdať treba aj potvrdenie o ukončení.
Obmedzené ošetrovné
Výška ošetrovného je už od prvého dňa 55 percent z vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období, zvyčajne to býva kalendárny rok predtým. Ak nie, z vymeriavacieho základu v mesiacoch predtým. Má však určenú hornú hranicu, a to preto, že aj odvod na nemocenské poistenie má svoj horný strop. Teraz je to 1 116,75 eura, takže napríklad ak by mala pani Ivana zaplatené nemocenské poistenie len v minulom mesiaci a súčasne uplatnila nárok na ošetrovné, to by na deň mohlo byť najviac 19,90 eura. Keďže je ošetrovné určené len na 10 dní, vypláca sa za dni, buď na účet alebo v hotovosti, mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca. Suma sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.