Príkazná zmluva nie je zamestnaním ani podnikaním, ale za obe môže byť považovaná. Závisí to od viacerých podmienok, za ktorých prácu na túto zmluvu robíte. Práca na príkaznú zmluvu sa vykonáva väčšinou jednorazovo, prípadne na zaobstaranie určitej veci a zmluvu ako takú upravuje Občiansky zákonník. Hovorí, že príkazník nekoná vo vlastnom mene, ani na vlastný účet a prácu robí pre príkazcu.
O pracovnom pomere ani živnosti tento zákon nehovorí. Príkaznú zmluvu môžu uzavrieť dve fyzické osoby alebo fyzická s právnickou osobou. Odvody sa z príkaznej zmluvy neplatia, lebo ide o príležitostný príjem. "Príležitostné príjmy, medzi ktoré patria najmä príjmy zmluvne riešené podľa Občianskeho zákonníka, nevstupujú do vymeriavacieho základu a odvody sa z nich neplatia," hovorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková
Zamestnanie?
Podľa advokátky Kataríny Bystrickej je dôležitý obsah zmluvného vzťahu. Ak by činnosť, ktorú robíte na príkaznú zmluvu, vykazovala znaky závislej práce, bude sa riadiť ustanoveniami Zákonníka práce. Ide o to, či prácu vykonávate osobne, pre niekoho iného, podľa pokynov nadriadenej osoby, máte určený pracovný čas, produkty majú označenie príkazcu, ktorý platí náklady na vykonanie práce, patria mu výrobné prostriedky a nesie zodpovednosť za výrobok, pričom vaša práca pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
"Za splnenia týchto podmienok sa môže právny vzťah založený príkaznou zmluvou považovať za pracovnoprávny vzťah, ktorého predmetom bude závislá práca," tvrdí Katarína Bystrická. Ak vaša práca tieto atribúty spĺňať nebude, nejde o závislú činnosť a nespadá pod Zákonník práce. Je to dôležité najmä z daňového hľadiska -- či vám daň strhne mzdový účtovník zamestnávateľa a urobí vám ročné zúčtovanie, alebo sa budete musieť unúvať na daňový úrad pre daňové priznanie.
Konkrétne podmienky práce na takýto typ zmluvy sú dôležité aj pri výbere kolónky v tlačive daňového priznania. Teoreticky sa príjem z príkaznej zmluvy dá zaradiť až pod tri paragrafy zákona o dani z príjmov -- paragraf 5 ako závislá činnosť, paragraf 6 ako činnosť, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním a paragraf 8 ako "ostatné príjmy". Pri paragrafe 6 si môžete uplatniť 40-percentné výdavky a pri osmičke odpočítať oslobodenú sumu. Ku ktorému paragrafu patríte, treba podľa Dagmar Bednárikovej vždy individuálne posúdiť.
Zmeny?
Podľa medializovaných zámerov nového ministra práce Jozefa Mihála by sa mali zrušiť všetky odvodové výnimky a zároveň sa majú zjednotiť vymeriavacie základy pre výpočet daní a odvodov. Z toho vyplýva, že odvody sa budú platiť zo všetkých príjmov. Či to platí aj pre príležitostné, zatiaľ minister prezrádzať nechcel s odôvodnením, že nebude zverejňovať svoje zatiaľ neschválené zámery.
Nejasné zároveň zostáva aj to, ako by sa prípadné odvody z príležitostných príjmov započítavali do nároku na rôzne dávky zo Sociálnej poisťovne, či by sa príjem z príkaznej zmluvy počítal do odpracovaných rokov pri výpočte dôchodku a podobne.
Príklady
Ak pre platiteľa vykonáva prácu upratovačka na základe príkaznej zmluvy, pričom čistiace prostriedky, miestnosť, pracovné a ochranné prostriedky poskytuje platiteľ, ďalej upratovačka sa zapisuje pri nástupe do práce ako ostatní zamestnanci, má stanovený pracovný čas, sleduje sa jej dochádzka, atď., v takom prípade sú splnené prvky "závislosti" pri výkone práce pre platiteľa. Príjem z príkaznej zmluvy tejto upratovačky sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) -- ako príjem z obdobného vzťahu. Musí sa preto zdaňovať pri výplate bežným režimom platným pre príjmy zo závislej činnosti. Platí to aj v prípade fakturovania za práce.
Ak pre platiteľa vykonáva prácu upratovačka na základe živnostenského listu, odmena sa jej vypláca na základe vystavenej faktúry, ďalej čistiace prostriedky a všetko, čo potrebuje na výkon práce, si hradí sama, miestnosť, kde má čistiace, pracovné a ochranné prostriedky, si prenajíma od tohto platiteľa za odplatu, prácu vykonáva samostatne a vo vlastnej réžii, jej príjem nebude v žiadnom prípade príjmom zo závislej činnosti. V tomto prípade upratovačka vykonáva prácu samostatne, nie na pokyny platiteľa, na vlastný účet a vlastnú zodpovednosť a na základe živnostenského listu. Odmenu za vykonané práce si vyfakturuje, pričom táto sa jej vypláca v brutto výške, bez zdanenia. Ide o príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, ktorý si následne zdaní v daňovom priznaní.
Zdroj: Katarína Bystrická, advokátka