Tohtoročná nezdaniteľná časť na daňovníka je 4 025,70 eura. Odpočítať si ju od základu dane môže každý okrem niekoľkých výnimiek. Jej uplatnenie v daňovom priznaní je pomerne jednoduché a mnohým daňovníkom podstatne zníži daň. V niektorých prípadoch, najmä pri nižšom príjme, môže spôsobiť vynulovanie daňovej povinnosti alebo vám štát vráti preplatok.
Ako to vyzerá
V tlačive daňového priznania typu B si nezdaniteľnú časť na daňovníka uplatníte v X. oddiele na riadku 70. Spočítate ju s ostatnými nezdaniteľnými časťami na riadku 76. Túto sumu potom odpočítate zo svojho základu dane a dostanete sumu na riadku 77. Ak je výsledok vášho výpočtu záporný, zapíšete sem nulu. V takom prípade máte dôvod na radosť -- daňovému úradu nebudete nič doplácať, ale naopak -- ak ste už odviedli daň, úrad vám ju vráti.
Ak je číslo na riadku 77 kladné, vypočítate z neho 19 percent a zapíšete to na riadok 78. Zistíte tak, koľko máte zaplatiť štátu. Od tejto sumy sa ešte môže odpočítať napríklad daňový bonus na deti alebo už zaplatenú daň.
Práve vďaka existencii nezdaniteľnej časti dane sa oplatí priznanie podávať človeku, ktorý zarobil málo a daň počas roka platil preddavkom alebo mu bola strhnutá zrážkou. Ak mal takýto daňovník príjem do 4 025,70 eura, štát mu vráti všetku zaplatenú daň. "Ak zarobil napríklad 5-tisíc eur, daň bola odvedená vo výške 950 eur. Cez priznanie a uplatnenie nezdaniteľnej časti dostane 764,89 eura naspäť. Ak zarobil viac, zaplatená daň sa mu odpočíta od daňovej povinnosti vypočítanej v priznaní," hovorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.
Milionárska daň
Ak ste v roku 2009 dosiahli príjmy vyššie ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť sa vám bude zmenšovať. "V prípade, že váš základ dane presiahol túto hranicu, vypočíta sa výška nezdaniteľnej časti základu dane ako rozdiel medzi sumou 7 872,48 eura a jednou štvrtinou základu dane. Ak je tento rozdiel nižší ako nula, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane zaniká. V praxi to znamená, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane zaniká pri dosiahnutí základu dane 31 489,92 eura," vysvetľuje Zuzana Blažejová z KPMG Slovensko.
Príklady
Pani Ľubica mala ročný príjem 73 025 eur, ktorý sa rovná jej základu dane. Bude mať nárok na nezdaniteľnú časť?
Keďže pani Ľubica dosiahla v roku 2009 príjem vyšší ako 31 489,92 eura, pani Ľubica nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.
Pani Ivana mala ročný príjem 18 025 eur, ktorý sa rovná jej základu dane. Ako sa jej skráti nezdaniteľná časť?
Základ dane pani Ivany v roku 2009 neprekročil 31 489,92 eura, to znamená že pani Ivana bude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Základ dane však presiahol sumu 15 387,12 eura, teda pani Ivana nebude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v plnej výške 4 025,70 eura. Výšku nezdaniteľnej časti základu dane je možné vypočítať nasledujúcim spôsobom:
Základ dane: 18 025 eur
Štvrtina základu dane: 4 506,25 eura
44-násobok životného minima platného k 1. 1. 2009: 7 872,48 eura
Nezdaniteľná časť základu dane: 7 872,48 -- 4506,25 = 3 366,23 eura
Pani Ivana si môže od základu dane odpočítať sumu 3 366,23 eura ako nezdaniteľnú časť základu dane.
Zdroj: Zuzana Blažejová, KPMG Slovensko
Vzorec na výpočet nezdaniteľnej časti, ak základ dane presiahne 15 387,12 eura:
44-násobok životného minima platného k začiatku zdaňovacieho obdobia -- štvrtina základu dane = nezdaniteľná časť na daňovníka