Hoci novela zákona o sociálnom poistení dovoľuje od februára uzatvoriť dobrovoľné nemocenské poistenie už len v kombinácii s dobrovoľným dôchodkovým poistením a dobrovoľným poistením v nezamestnanosti, ak má niekto záujem len o dobrovoľné dôchodkové, môže ho platiť samostatne, tak, ako doteraz. „Prístup k nemu sa nemení, každý, kto nemá priznaný predčasný starobný dôchodok, môže byť účastníkom dobrovoľného dôchodkového poistenia, pokiaľ má na Slovensku trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, a pokiaľ nie je povinne dôchodkovo poistený v inom členskom štáte,“ potvrdzuje odborníčka na sociálnu problematiku Ľubica Navrátilová. V porovnaní so „ziskom“ z dobrovoľného nemocenského poistenia však toto dôchodkové nie je také výhodné.
Ide tu o roky
„Vo všeobecnosti možno povedať, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma dôchodku,“ hovorí špecialistka na komunikáciu Sociálnej poisťovne Jana Hrabková. Pri výpočte dôchodkov je však veľmi dôležitá aj doba poistenia. Nestačí tu splniť 270 dní ako pri nemocenskom poistení, ide tu o roky platenia poistného.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie má preto podľa odborníčky na sociálnu problematiku Jany Motyčkovej význam iba u ľudí, ktorí majú problém práve s dostatočným počtom rokov poistenia na získanie dôchodku -- pre starobný je to najmenej 15 rokov. „Napríklad osoba, ktorá pracovala 40 rokov, mala priemerný plat, ak v roku 2011 nebola zamestnaná a platila si dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho základu jeden rok, jej dôchodok priznaný v roku 2012 to zvýši o sumu približne 2,80 eura,“ hovorí Motyčková.
Väčším plusom to môže byť pre tých, čo majú viacero vymeriavacích základov, napríklad zamestnanec, alebo povinne poistený živnostník. „Podľa uvedeného príkladu by si takýto človek pri platení aj dobrovoľného dôchodkového poistenia jeden rok popri zamestnaní zvýšil dôchodok približne o 6,20 eura mesačne,“ hovorí Motyčková.
Zároveň platí, že čím je vyšší príjem zo zamestnania či živnosti, tým je platenie aj dobrovoľného dôchodkového poistenia menej výhodné. Na ilustráciu uvádza pracovníka, ktorý poberal 40 rokov mzdu v priemere vo výške 2,5-násobku priemernej mzdy, platil si dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho základu 1 rok v období, keď bol nezamestnaný. „Takému pracovníkovi sa dôchodok dokonca zníži približne o 2,70 eura,“ pripomína Motyčková.
Záujem klesá
Využiť takéto poistenie má zmysel vtedy, keď hrozí invalidita. „Napríklad 26-ročný muž požiada v tomto roku o invalidný dôchodok, priznajú mu plný invalidný dôchodok. Pracoval štyri roky, poberal priemernú mzdu. Ak by si popri zamestnaní platil dobrovoľné dôchodkové poistenie jeden rok z minima, jeho dôchodok by to zvýšilo približne o 42 eur mesačne. Ale ani tomto prípade nie je výhodné platiť si dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho základu v období, keď nemá iný príjem – vymeriavací základ a invalidný dôchodok by to mohlo znížiť,“ spresňuje odborníčka.
Otázna je teda „rentabilita“ takéhoto poistenia, keďže ide o značne vysoké odvody. Štatistiky Sociálnej poisťovne ukazujú, že záujem oň klesá.
Hrabková spresňuje, že ak sa naň občan prihlási, bude jeho povinnosťou platiť riadne a včas poistné – 18 percent na starobné poistenie, 6 percent na invalidné poistenie a 4,75 percenta na rezervný fond solidarity z vymeriavacieho základu, ktorý si sám určí, najmenej je to z 339,89 eura, najviac zo sumy 3 076 eur.