Keď si privyrábate na dohodu, netýka sa vás žiadna minimálna mzda. Ani mesačná, ani hodinová, dostanete len to, čo si so zamestnávateľom dohodnete v zmluve. Ak je to menej ako minimálna mzda, máte len tri možnosti -- pracovať za toľko, koľko vám núkajú, prehovoriť zamestnávateľa, aby vám dal viac, alebo za takú sumu jednoducho nepracovať. Oháňať sa zákonom a požadovať zákonné minimum vám nepomôže, dohodárov sa minimálna mzda jednoducho netýka.
Keď si však privyrábate na skrátený úväzok, pravidlá sú iné -- zamestnávateľ vám musí za každú odpracovanú hodinu vyplatiť aspoň minimálnu hodinovú mzdu.
Dohoda je o zmluve
Pri práci na dohodu závisí všetko od toho, čo máte v zmluve. Aj z názvu tohto pomeru vyplýva, že všetko je na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom. "Zákon pri dohode o brigádnickej práci študenta neustanovuje minimálnu výšku odmeny, ktorú by bol povinný zaplatiť zamestnávateľ študentovi, ale uplatňuje sa tu zmluvný princíp. Preto je odmena za prácu len vecou dohody medzi zamestnávateľom a študentom," vysvetľuje advokát Martin Hurtaj.
Pri pracovnej zmluve na kratší pracovný čas máte na rozdiel od dohody nárok na minimálnu hodinovú mzdu, ktorá je v tomto roku 1,822 eura, od budúceho roku stúpne na 1,880 eura na hodinu. Ak by išlo o náročnejšiu prácu, zamestnanec by si mohol robiť nárok aj na vyššiu mzdu. Zákonník práce totiž pozná až šesť stupňov minimálnej mzdy, ktoré sú stanovené práve podľa náročnosti práce.
Stanovte odmenu hneď
Ďalším rozdielom medzi dohodou a skráteným pracovným úväzkom je to, čoho sa môžete domáhať v prípade neseriózneho zamestnávateľa. Keďže dohodár nemá minimálnu mzdu, môže sa domáhať len toho, čo má v zmluve. Preto sa odporúča zmluvu nepodpisovať narýchlo, prečítať si ju poriadne a hlavne presne si v nej stanoviť odmenu za prácu.
Pri pracovnom pomere na kratší čas síce, samozrejme, tiež treba dať pozor na to, čo je v zmluve, tu však aspoň zákon garantuje zamestnancovi minimum, ktoré musí dostať. Ak by ho nedostal, môže sa obrátiť na inšpektorát práce.
V prípade nevyplatenia mzdy zamestnávateľom má aj zamestnanec aj dohodár možnosť podať trestné oznámenie -- zamestnávateľ by v takom prípade čelil trestnému stíhaniu. V praxi vtedy väčšinou zamestnávatelia mzdy vyplatia. Výnimkou je situácia, kedy zamestnávateľ peniaze naozaj nemá -- vtedy nejde o trestný čin. Napriek tomu je možnosť súdiť sa v občianskom konaní a dosiahnuť, aby za vás peniaze vymáhal exekútor.