Neľahké chvíle prežívajú predovšetkým malé a stredné firmy, ktoré nemajú silu veľkých spoločností, a nedostatok financií ich môže položiť. Jediná cesta, ako z tohto kruhu von, je vyradiť nepoctivé firmy z trhu, prezrádza v rozhovore riaditeľ poisťovne Atradius Tomáš Mezírka.
Čo ukázal váš Barometer platobnej morálky slovenských firiem za posledný rok? Prekvapil vás niečím?
Výsledky v celkovom pohľade okrem pár zistení prekvapivé neboli, kopírovali všeobecne zlú situáciu v hospodárstve. Osobne za najprekvapivejšie považujem pretrvávajúce nastavenie podnikateľov predlžovať splatnosti s odôvodnením vytvárať „dlhodobé obchodné vzťahy“, čo potvrdilo zhruba 62,5 percenta dodávateľov, aj napriek nárastu objemu pohľadávok, v tuzemskom obchode medziročne o 8,4 percenta, ktoré nie sú v deň splatnosti uhrádzané. A ešte viac prekvapujúci je tento fakt pri pohľade na takmer 37 % medziročný nárast hodnoty domácich nedobytných pohľadávok.
Zlepšila či zhoršila sa platobná neschopnosť firiem na Slovensku?
Už vyššie uvedený nárast v deň splatnosti neuhradených pohľadávok považujeme za alarmujúci, obzvlášť s prihliadnutím na problémy pri zabezpečovaní financovania. Avšak za veľmi pozitívny považujem medziročný pokles objemu pohľadávok, ktoré zostali neuhradené 90 dní po splatnosti v tuzemsku – z 3,9 percenta v roku 2012 sa tento objem znížil na 3,3 percenta v roku 2013. Bohužiaľ, pri exportných pohľadávkach vidíme presný opak – nárast na 2,6 percenta v roku 2013 z 1,6 percenta v roku 2012. Predpokladáme, že po dôvodom nárastu je po neistote na slovenskom trhu snaha firiem zamerať sa čo najviac na export. A to za každú cenu, aj bez riadneho zaistenia, či už garanciami, poistením pohľadávok, alebo aspoň riadnym preverením odberateľa.
Najväčšou výzvou pre ziskovosť v obchode bolo udržanie adekvátneho peňažného toku, klesajúci dopyt po produktoch a službách, až potom je vymáhanie otvorených faktúr. Prečo práve toto poradie?
Takmer polovica oslovených považuje problém s cash flow za zásadný faktor ohrozenia ziskovosti firiem, pravdepodobne predovšetkým z obáv pred nutnosťou zabezpečovať financovanie prevádzky alebo prípadných menších nečakaných investícií, ktoré je v poslednom čase síce dostupnejšie, ale stále drahé a pre firmu zväzujúce. Navyše obavy z neprimeraných reakcií bánk po skúsenostiach z rokov 2009 až 2010 má veľa podnikov stále v živej pamäti. Osobne by som ako najväčšie riziko videl skôr problém s odbytom – aj napriek optimistickým číslam týkajúcim sa rastu hrubého domáceho produktu či medziročných zmien v jednotlivých odvetviach je podľa našich informácií situácia skôr horšia ako lepšia. Väčšine firiem sa znižujú marže, v lepšom prípade stagnuje obrat, a len málo z nich očakáva zlepšenie.
Ktoré typy firiem na Slovensku majú najviac problémov v oblasti vymáhania svojich pohľadávok?
Podľa našich interných štatistík je najproblematickejšia oblasť stavebníctva a s ňou súvisiace odbory, ako je predaj stavebných materiálov či stavebnej ocele. Nezaplatenie faktúr najviac dolieha predovšetkým na malé a stredné firmy, ktoré nemajú „silu“ veľkých spoločností v boji s niektorými veľkými stavebnými firmami. Tie ich využijú ako subdodávateľa na projektoch s „podstrelenou“ cenou. Logickým následkom sú potom neplatené práce navyše, reklamácie či len odďaľovanie platby dovtedy, kým nedostatok financií tieto firmy položí. Chýb sa dá urobiť veľa – niekedy je tá najväčšia už len to, že niektoré zákazky vôbec dodávateľ vezme. A ak je to bez toho, aby mal zaistené platby zálohovo dopredu a perfektne spracovanú zmluvu.
Firmy si často hovoria: „Mne nezaplatí môj odberateľ, ja nezaplatím môjmu dodávateľovi materiálu a on zas nezaplatí svojmu výrobcovi.“ Máte tip na to, ako tento bludný kruh „preťať“?
Jediná cesta, ako z tohto kruhu von, je vyradiť nepoctivé firmy z trhu – čo, bohužiaľ, vzhľadom na to, že veľká časť z týchto firiem patrí k hlavným hráčom v odbore, najmä v stavebníctve, nie je také jednoduché. Ale zažili sme už prípady, keď sa dodávatelia vedeli aj voči takýmto firmám postaviť rozumne a odmietli čo i len predkladať ponuky, nieto realizovať práce či obchody. Všeobecne je problém mizerná vymožiteľnosť práva na Slovensku – a aj keď niektoré zákony, ako napríklad štátom posvätená lúpež za bieleho dňa zvaná reštrukturalizácia, nie sú ideálne. Situáciu by zlepšilo funkčné súdnictvo a dodržiavanie zákonov, a dokonca určite lepšie ako prázdne proklamácie smerníc o boji proti oneskoreným platbám.
Extrémne rizikovým odborom má v tomto roku stavebníctvo aj doprava. Čo to znamená reálne v praxi?
Stavebníctvo zažíva od roku 2008 krízu, ktorá sa podpisuje na zdraví firiem podnikajúcich v tomto odbore. Posledný veľký prípad reštrukturalizácie z nedávnej doby, firma Doprastav, či dlhotrvajúce problémy vo Váhostave, sú len tie najviditeľnejšie. Veľký problém znamená ale obrovské množstvo malých a stredne veľkých firiem, ktoré nie sú tak vidieť. Druhotná platobná neschopnosť sa môže rozliať po trhu ako cunami. Preto by podnikateľ v tomto sektore mal by byť maximálne opatrný. Treba kontrolovať nielen odberateľa samotného, ale aj zákazky, ktoré realizuje a pre koho. Pri najmenších pochybnostiach je potrebné si platby dostatočne zabezpečiť alebo radšej zákazku vôbec nerealizovať.