Držba cenných papierov a všetky operácie s nimi majú, samozrejme, aj daňové súvislosti. Daňové povinnosti pri transakciách s cennými papiermi určuje predovšetkým zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZPD), ďalej zákon 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. V nasledujúcom článku sa pokúsime posúdiť základné princípy, na základe ktorých ZDP rieši problematiku zdaňovania cenných papierov. Pojem cenný papier ani jeden zo spomenutých právnych predpisov neurčuje a nevymedzuje, hoci ho používajú, a to najmä v súvislosti s príjmom z kapitálového majetku.
Podľa zákona o cenných papieroch sústavu cenných papierov tvoria nasledujúce druhy cenných papierov:
* akcie (§ 155 a nasl. Obchodného zákonníka),
* dočasné listy (§ 176 Obchodného zákonníka),
* podielové listy (§ 28 zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní),
* dlhopisy (zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch),
* vkladové listy (§ 786 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
* pokladničné poukážky (§ 3 zákona o cenných papieroch),
* vkladné knižky (§ 781 až 785 Občianskeho zákonníka),
* kupóny (§ 4 zákona o cenných papieroch),
* zmenky (zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.),
* šeky (zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.),
* cestovné šeky (§ 720 Obchodného zákonníka),
* náložné listy (§ 612 Obchodného zákonníka),
* skladištné listy (§ 528 Obchodného zákonníka),
* skladiskové záložné listy (zákon č. 144/1998 Z. z.)
* tovarové záložné listy (zákon č. 144/1998 Z. z.)
* družstevné podielnické listy (zákon č. 42/1992 Zb.)
* iné druhy cenných papierov, ktoré za cenný papier vyhlási osobitný zákon.
Daňové predpisy sú nevyhnutne odkázané na vymedzenie základných právnych pojmov a inštitútov a ich jasnú právnu konštrukciu a opis prebiehajúcich procesov a viacero pojmov kapitálového trhu by bolo potrebné na daňové účely vymedziť aj osobitne. Medzi základné pojmy, ktorých obsah nie je jednoznačne a dostatočne vymedzený, patrí samotný pojem cenný papier. Platné právne predpisy jednoznačne pojem cenný papier nevymedzujú. Treba porovnávať jednotlivé druhy cenných papierov až dôjdeme k záveru, že základným pojmovým znakom cenného papiera je to, že tento potvrdzuje existenciu určitého práva. Cenný papier je vlastne záznamom o existencii nejakého práva. V čase, keď existovali iba listinné cenné papiere, sa cenný papier definoval tak, že ide o listinu, v ktorej je inkorporované určité právo. Toto vymedzenie však dnes nemožno v plnom rozsahu použiť ani na všetky listinné cenné papiere, a už vôbec nie na cenné papiere zaknihované. Napríklad pri akciách na meno existenciu práv nepreukazuje akcia samotná, ale zoznam akcionárov, ktorý vedie akciová spoločnosť, ktorá ich vydala. Aj keby v takomto prípade došlo k strate akcie, nezanikajú práva akcionára. Keďže cenný papier len potvrdzuje existenciu nejakého práva, nemožno hovoriť o cennom papieri ako o veci v právnom zmysle slova. Pritom vlastnícke právo môže vzniknúť iba k veci, nie k právu, a keďže cenný papier je právo a nie vec, nemožno ho ani vlastniť. Z takéhoto ponímania vychádza právna úprava definovaná zákonom o cenných papieroch, kde sa o vlastníctve cenných papierov nehovorí ani v jednom ustanovení. Právna úprava iných právnych predpisov už taká dôsledná nie je a takéto slovné spojenie sa, žiaľ, objavuje, to platí napríklad o § 4 zákona o daniach z príjmov, kde sa o cennom papieri nepriamo hovorí ako o veci. Je potrebné ešte spomenúť, že na to, aby mohla určitá listina byť podľa slovenského práva cenným papierom, je potrebné, aby zákon vyhlásil, že táto listina cenným papierom je. Napríklad za cenný papier na Slovensku nie sú považované deriváty, hoci inak by vlastne spĺňali všetky požiadavky, ktoré by mali byť splnené, aby deriváty cennými papiermi boli. Ale keďže zákon u nás deriváty za cenné papiere nevyhlásil, nemožno ich považovať za cenné papiere. Ako vidno z predchádzajúceho textu, mnohé pojmy a definície týkajúce sa produktov a nástrojov finančného a hlavne kapitálového trhu nie sú v súčasnej právnej úprave platnej v Slovenskej republike dostatočne riešené, prípadne nie sú riešené vôbec. Tento stav neprispieva k sprehľadneniu finančného trhu a nedostatočné vymedzenie základných pojmov spôsobuje nejednoznačné právne výklady a umožňuje daňové arbitráže. Hlavným zámerom tvorby daňovej legislatívy by preto malo byť to, aby sa investor nevyhýbal plneniu si daňovej povinnosti a na druhej strane, aby daňový systém pôsobil stimulačne na všetkých účastníkov finančného trhu.
Daňové zaťaženie
ZDP stanovuje daňové zaťaženie podľa dvoch základných spôsobov, jednak podľa identity daňovníka (fyzická osoba - nepodnikateľ a právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ) a na druhej strane podľa druhu profitu plynúceho z cenných papierov (daň z kapitálových výnosov a daň z výnosu z predaja cenných papierov). Daňové zaťaženie je určené aj v závislosti od finančného produktu (napríklad výnosy zo štátnych dlhopisov sú zdaňované inou sadzbou zrážkovej dane ako výnosy z podnikových dlhopisov) alebo od investora (rozdiel sa prejavuje medzi zdaňovaním fyzických osôb v rámci nepodnikateľskej činnosti a zdaňovaním ostatných fyzických a právnických osôb).
* Podľa ZDP sú zdaňované príjmy a výnosy fyzických aj právnických osôb, pričom samotné pojmy príjem, výnos, cenný papier nie sú v ZDP presne vymedzené. Jednoduchý prípad nastáva, ak je fyzická osoba podnikateľom a súčasne účtovnou jednotkou. V tomto prípade rovnako ako právnická osoba vychádza pri výpočte daňového základu zo svojho účtovníctva, takže pojmová nezrovnalosť nie je až taká výrazná. Ak však fyzická osoba nie je účtovnou jednotkou, pojmová nezrovnalosť môže spôsobiť problém so začlenením príjmov či pri uplatňovaní dane vykonávanej zrážkou alebo povinnosti podať daňové priznanie.
* ZDP, samozrejme, stanovuje rozdielne postupy pre zdaňovanie nepodnikajúcich fyzických osôb a fyzických osôb, ktoré sú zároveň podnikateľmi. Ak je fyzická osoba podnikateľom a súčasne účtovnou jednotkou, potom podobne ako právnická osoba vychádza pri vyčíslení daňového základu z účtovníctva. Týmto je čiastočne eliminovaná pojmová nezrovnalosť. Pri fyzickej osobe, ktorá nie je účtovnou jednotkou, môžu nastať problémy so začlenením príjmov pri uplatňovaní dane vykonávanej zrážkou, povinnosti podať daňové priznanie, prípadne pri určení, ktorý z príjmov je od dane oslobodený.
* Pri fyzických osobách je dôležité rozlišovať príjmy z držby (vlastníctva) cenných papierov (označované ako príjmy z kapitálového majetku) a príjmy z predaja cenných papierov. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú "príjmami z kapitálového majetku úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy)...". Príjmy z kapitálového majetku podľa § 8 zákona o daniach z príjmov sú zdaňované osobitnou sadzbou dane podľa § 36 tohto zákona s výnimkou:
- úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek a úrokov hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
- diskontných súm zmeniek,
- príjmov z predaja predkupného práva na akcie,
- príjmov z kapitálového majetku zo zahraničia.
Daňovník, ktorého príjmy boli zdanené osobitnou sadzbou dane podľa § 36 ZDP, nepodáva daňové priznanie z titulu týchto príjmov a tieto príjmy ani nevstupujú do čiastkového základu dane.
Prehľad osobitných sadzieb dane
* podiely na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti 25 %
* výnosy z akcií a dočasných listov, výnosy z podielových listov, výnosy z dlhopisov, vkladových a depozitných certifikátov, pokladničných poukážok 15 %
* príjem z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách a vkladových účtov (pri osobách, ktoré sú účtovnými jednotkami, sa daň vyberaná osobitnou sadzbou považuje za preddavok)
* príjem z rozdielu pri spätnom nákupe zamestnaneckých akcií
* z výnosov dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy 10 %
* úroky a iné výnosy z vkladov, ktoré nie sú určené na podnikanie a s dohodnutou dobou viazanosti najmenej 3 roky 5 %
* výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu 0 %
* výnosy z cenných papierov emitovaných NBS a znejúcich na cudziu menu
* úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov
Z uvedeného prehľadu je možné pozorovať používanie rozdielnych pojmov pri takmer totožných druhoch cenných papierov, keď napríklad pri väčšine dlhopisov ZDP používa termín výnosy z dlhopisov, ale pri hypotekárnych záložných listoch sa používa pojem úrokový výnos. Nielen v pojmoch a definíciách nie je ZDP jednotný, ale nezrovnalosti sa vyskytujú napríklad aj v prípade osobitných sadzieb dane. Napríklad v prípade komunálnych dlhopisov určených na financovanie komplexnej bytovej výstavby je osobitná sadzba dane stanovená na 10 % výnosu z dlhopisu, ale úrokový výnos z hypotekárnych záložných listov je od dane oslobodený. A to aj napriek tomu, že obidva tieto cenné papiere sú kryté nehnuteľnosťami a výnos z nich je určený na rovnaký účel (bytovú výstavbu). Jediný rozdiel je v emitentovi týchto cenných papierov.
Ako vidieť z prehľadu osobitných sadzieb dane, najpoužívanejšou sadzbou je sadzba 15 % a keďže nadobudnutie cenných papierov, na ktoré sa vzťahuje nulová daňová sadzba (sú od dane oslobodené), fyzickými osobami je prakticky nemožné, dá sa povedať, že akýkoľvek výnos z držby cenných papierov fyzickými osobami zdaniteľný a zdaňovaný je. S oslobodením od platenia dane sa fyzická osoba môže stretnúť v prípade zdaňovanie výnosu z predaja cenných papierov. V tomto prípade sú oslobodené od dane príjmy z predaja cenných papierov, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahla tri roky, pričom ZDP za predaj cenného papiera považuje aj redemáciu (vrátenie) podielového listu. V prípade, ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov (tiež vrátane redemácie podielových listov) je príjem z predaja oslobodený znížený o výdavky v sume neprevyšujúcej 50 000 korún v kalendárnom roku tiež od dane oslobodený. Táto textácia tiež nie je jednoznačná a umožňuje dvojitý výklad. V praxi je zaužívaný výklad oslobodenia od dane zisku z predaja cenných papierov, ak tento zisk neprekročil v kalendárnom roku stanovenú sumu. Keďže je však na Slovensku zaužívaný gramatický výklad zákonov, znenie tohto ustanovenia ZDP umožňuje aj výklad, podľa ktorého uvedenú sumu nemôžu prekročiť výdavky spojené s nadobudnutím a predajom cenného papiera. V každom prípade však od dane nie je podľa tohto ustanovenia ZDP oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ak o nich daňovník účtoval. ZDP v § 10 upravuje aj termín "výdavky na obstaranie cenných papierov". Z citácie tohto ustanovenia je možné vyvodiť, že do výdavkov môžeme zahrnúť napríklad poplatok burze cenných papierov, odmeny za sprostredkovanie a podobne. Ak výdavky na obstaranie presiahnu príjem z predaja, neprihliada sa na ne, pretože stratu z predaja cenných papierov nie je možné podľa § 10 uplatniť.
Ak má fyzická osoba príjem z cenných papierov v rámci podnikania, tak je zdaňovaná iným režimom. Podľa § 7 ZDP je príjmom z podnikania aj príjem, ktorý plynie z akéhokoľvek nakladania s majetkom, ktorý je evidovaný ako majetok využívaný na podnikanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť. Ak fyzická osoba ako účtovná jednotka má príjmy z držby cenných papierov, ktoré jej slúžia ako majetok na podnikanie, bude sa potom zdanenie týchto príjmov riadiť týmto ustanovením.
Právnické osoby
Pri právnických osobách sú predmetom dane príjmy z podnikateľskej činnosti ako aj príjmy z nakladania so všetkým majetkom. Predmetom dane z príjmov nie sú však príjmy získané nadobudnutím akcií podľa zákona č. 92/1991 Zb., zdedených alebo darovaných nehnuteľností alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva. Pri stanovení daňového základu právnická osoba vychádza z hospodárskeho výsledku vykázaného v účtovníctve. Spôsob vyčíslenia daňového základu je stanovený v § 23 ZDP. V súvislosti s cennými papiermi nie je podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c) ZDP daňovým výdavkom výdavok vo výške ceny obstarania cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. o) a p). Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 24 ods. 2 písm. o) ZDP, daňovým výdavkom sú výdavky vo výške úhrnu cien obstarania cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, v ktorom príde k ich predaju, a to pri:
1. cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o desať percent od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov
2. ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, najviac do výšky príjmov z ich predaja. Toto ustanovenie sa nepoužije na cenné papiere daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom sa rozumie zákon o cenných papieroch.
Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezahrnú ceny obstarania a ceny predaja tých cenných papierov, ktoré sú predmetom obchodov uzavretých na burze cenných papierov, pri ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínový obchod. Ustanovenia bodov 1 a 2 sa použijú v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja. Z tohto ustanovenia ZDP vyplýva, že v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je nižší ako úhrn príjmov z ich predaja, je tento výdavok daňovým výdavkom bez ohľadu na znenie bodov 1 a 2 § 24 ods. 2 písm. o zákona o daniach z príjmov, a to v zdaňovacom období, v ktorom príde k predaju cenných papierov. Ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja, pri uplatňovaní takéhoto daňového výdavku je potrebné vychádzať z druhu cenných papierov, ktoré boli predmetom predaja. Ak ide o cenné papiere, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, je daňovým výdavkom úhrn cien obstarania cenných papierov aj v prípade, že prevyšuje príjem z predaja, ale len v rozpätí odchýlky 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov. Ak nie je uvedená podmienka odchýlky splnená, prípadne ide o ostatné druhy cenných papierov, s ktorými sa neobchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, je síce možné uplatniť ako daňový výdavok úhrn cien obstarania týchto cenných papierov, ale len do výšky príjmov z ich predaja. Z toho vyplýva, že dosiahnutím straty z predaja týchto cenných papierov nie je možné znížiť základ dane. Je potrebné ešte dodať, že podľa znenia ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve je cenou obstarania cena, za ktorú sa majetok obstaral bez nákladov súvisiacich s jeho obstaraním.
Pri nakladaní s cennými papiermi sa tiež môžeme stretnúť s opčnými obchodmi. ZDP tento typ obchodu nepozná a neupravuje. Ministerstvo financií Slovenskej republiky však vydalo v roku 1996 pokyn, podľa ktorého sa u neobchodníkov s cennými papiermi zahrnie opčná prémia do daňových výdavkov len v tom prípade, ak sa uplatní opcia a strata z predaja sa za daňový výdavok neuznáva. U obchodníkov s cennými papiermi sa režim uznateľnosti daňovej straty z obchodov s cennými papiermi, ako aj straty z opčných obchodov, posudzuje inak ako u neobchodníkov s cennými papiermi. Obchodníci s cennými papiermi využívajú na účtovné zachytenie operácií s cennými papiermi v účtovej osnove účty, ktoré sa do účtovej osnovy zahrnuli špeciálne pre subjekty, ktoré majú v predmete činnosti obchodovanie s cennými papiermi.
Daňová sadzba pre právnické osoby je 25 % a do základu dane sa okrem príjmu, ktorý je zdaňovaný osobitnou sadzbou dane, nezahŕňa výnos z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu ako je ich menovitá hodnota pri následnom znížení základného imania.
StoryEditor