Mzda zamestnanca je v rámci pracovnoprávnej legislatívy chránená. Zrážky zo mzdy upravuje Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.). Jej ochrana spočíva okrem iného i v tom, že Zákonník práce v § 131 a 132 dáva zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Ustanovenie sa rovnako vzťahuje aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ musí zabezpečiť v prvom rade zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného a dane zo závislej činnosti. Až po ich zabezpečení môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu a orgánu štátnej správy, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka a dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Poradie zrážok
Prednostné zrážky podľa § 131 ods. 1 ZP:
-- poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení,
-- preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,
-- príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,
-- zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 2 ZP zraziť zo mzdy a to iba v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom:
-- preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
-- sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
-- peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
-- neprávom prijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
-- nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
-- náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatili a ktoré je zamestnanec povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,
-- náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
-- neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v § 131 ods.1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.
Zrážky zo mzdy na základe exekučného príkazu
Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
Postup pri výkone zrážok, ktoré nie sú podľa Zákonníka práce prednostnými, upravujú tieto právne normy:
-- Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
-- Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
-- Zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
-- Zákon NR SR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
-- Nariadenie vlády SR č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia
Informácia o povinnosti realizovať exekučné zrážky
Informáciu o povinnosti zrážky realizovať získava zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru zamestnanca. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať každému zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a v zmysle § 75 ods. 2 ZP okrem iného v ňom uviesť:
-- či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky,
-- v čí prospech,
-- v akej výške,
-- v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky vykonávať.
Pri prijímaní zamestnanca do zamestnania:
-- si môže zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 5 Zákonníka práce vyžiadať od novoprijatého zamestnanca potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list, vystavený jeho posledným zamestnávateľom, ktorý obsahuje informáciu o vykonávaných zrážkach zo mzdy
-- zamestnávateľ je povinný podľa § 84 exekučného poriadku preveriť, či v potvrdení nie sú uvedené informácie o tom, či boli vykonávané zrážky a či bol vydaný exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.
§ 84 exekučného poriadku znie:
(1) Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.
(2) Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý vydal tento príkaz.
(3) Exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a § 68 exekučného poriadku, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie, prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.
Exekučný príkaz
Rozsah zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia ustanovuje nariadenie vlády. V prípade, že zamestnávateľ prijme zamestnanca alebo už zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať zrážky na základe exekučného príkazu v prospech občana, na návrh ktorého sa exekúcia vykonáva, musí začať plniť povinnosti ustanovené v exekučnom poriadku.
Platiteľ mzdy je podľa exekučného poriadku povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu:
1. Nevyplatiť povinnému tú časť mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok, pričom musí rešpektovať nariadenie vlády, ktoré určuje nepostihnuteľnú časť mzdy.
2. Vyplácať oprávnenému (v niektorých prípadoch exekútorovi) sumy zrazené zo mzdy povinného. V prípade, že sa vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu.
3. Ak platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky, je to povinný oznámiť exekútorovi.
4. Ak platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinnému vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nedosahuje príjem zo závislej činnosti a platiteľ mzdy mu nevypláca náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ale Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské, je platiteľ mzdy povinný exekučný príkaz povinného postúpiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
5. Viesť evidenciu o sumách zrazených zo mzdy povinného a výške súm zaslaných na účet oprávneného, ako i sledovať výšku zaostalých pohľadávok, doposiaľ neuhradených platieb.
6. Ak sa povinnému skončí pracovný pomer, musí do 1 týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz, že povinný u neho ukončil pracovný pomer. Zároveň zašle exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávnenému.
7. Ak zamestnávateľ prijíma do pracovného pomeru zamestnanca a zistí (zo zápočtového listu), že je potrebné realizovať výkon exekučného rozhodnutia, oznámi to exekútorovi, na základe ktorého exekútor doručí novému zamestnávateľovi príkaz na pokračovanie exekúcie a oboznámi ho s priebehom doterajšej exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok.
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosti súvisiace s výkonom exekučných zrážok, môže sa oprávnený v zmysle § 86 exekučného poriadku domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.