Žalobca nemusí odôvodňovať späťvzatie žaloby. Je to však vhodné kvôli rozhodnutiu o znášaní trov konania. Ak napríklad žalobca berie žalobu späť, pretože dostala úhradu vymáhanej sumy alebo jej časti po podaní žaloby, pri rozhodnutí o znášaní trov súd prihliadne na to, kto zavinil vznik sporu.
Zastavenie konania znamená, že súd nerozhodol v meritu sporu. Žalobca preto môže podať novú žalobu a nebráni mu v tom prekážka res iudicata (rozhodnutej veci). Môže tak urobiť v prípade, ak uplatnený nárok nie je premlčaný.
Pri späťvzatí žaloby spravidla platí, že súd zastaví konanie uznesením. Neplatí to v prípade, keď sa začalo pojednávania, v ktorom sa zastavenie konania viaže na súhla žalovaného. Žalovaný však musí preukázať vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí so zastavením konania.
Súhlas žalovaného so zastavením konania nie je potrebný v prípade:
-- ak sa pojednávanie ešte nezačalo,
-- ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
-- neplatnosť manželstva alebo
-- o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Proti uzneseniu súdu o zastavení konania sa možné odvolať. Žalobca však prejav vôle o späťvzatí žaloby alebo jej časti už nemôže vziať späť. Preto musí byť určitý, zrozumiteľný a nepochybný. Tento úkon sa musí uskutočniť bezpodmienečne -- dostatočný prejav žalobcu o späťvzatí žaloby sa preto neviaže na splnenie určitej podmienky. Bližšie informácie a vzor návrhu na späťvzatie žaloby môžete nájsť v publikácii Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania (Zmluvy a právne podania, vydanie: 5/2005).
StoryEditor
Chcete vziať späť žalobu? Ako na to
Právnu úpravu späťvzatia žaloby upravuje § 96 O. s. p. Späťvzatie žaloby predstavuje dispozičné právo žalobcu s celou žalobou alebo jej časťou. Účinky čiastočného alebo úplného späťvzatia žaloby nastávajú vydaním uznesenia súdu o zastavení konania.