V zákone o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.) je od 1. januára 2004 ustanovený nový inštitút, a to prerušenie alebo zánik poistného pomeru. Toto má vplyv na výpočet výšky dávok nemocenského poistenia -- nemocenského, materského i ošetrovného, ako aj na dávky dôchodkového poistenia -- na výšku starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku.
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti sa zamestnancovi podľa ustanovenia § 26 zákona o sociálnom poistení prerušuje v období, v ktorom:
a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy napr. podľa § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z. (t. j. Zákonníka práce) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem napr. podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,
Príklad č. 1:
Zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy od 1. 3. 2005 do 30. 6. 2005. V tomto období zamestnancovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, ako aj povinné poistenie v nezamestnanosti aj keď jeho pracovný pomer naďalej trval. To znamená, že sa skrátilo rozhodujúce obdobie na zisťovanie denného vymeriavacieho základu na účely nemocenského poistenia, napríklad pre poskytovanie nemocenského, ako aj vymeriavacieho základu na účely dôchodkového poistenia a dávky v nezamestnanosti.
b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, napríklad podľa § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z. (t. j. Zákonníka práce), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
d) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu (§ 166, § 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. , t. j. Zákonníka práce). Toto platí od 1. júla 2005,
Príklad č. 2:
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku v roku 2004 (dieťa sa narodilo 25. novembra 2004) a od 5. júna 2005 je na rodičovskej dovolenke (až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, t. j. do 25. novembra 2007 -- t. j. nepracuje, ale pracovný pomer jej trvá). Od 5. júna do 30. júna 2005 sa jej poistný pomer neprerušoval, nezanikol, ale trval. Avšak na základe novely zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2005 (zákon č. 244/2005 Z. z.), sa jej poistný pomer prerušuje, zaniká, a to aj napriek tomu, že pracovný pomer jej naďalej trvá.
f) trvá potreba ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobu, a to od 11. dňa potreby ošetrovania uvedených subjektov alebo v ktorom trvá potreba starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku z dôvodu, že
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať,
a to tiež od 11. dňa potreby starostlivosti o dieťa až do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.
Príklad č. 3:
Zamestnankyňa má choré dieťa. Choroba dieťaťa trvá tri týždne, 21 dní. Počas prvých desiatich dní má nárok na ošetrovné, avšak od 11. dňa ošetrovania chorého dieťaťa nielenže nemá nárok na ošetrovné, ale zároveň sa jej prerušuje poistný pomer, zaniká jej účasť na povinnom nemocenskom poistení, ako aj na povinnom dôchodkovom poistení i na povinnom poistení v nezamestnanosti. Avšak pracovný pomer jej naďalej trvá. V prípade, ak napríklad dieťa ochorie viackrát v roku, napríklad päťkrát a choroba dieťaťa bude trvať dlhšie ako 10 dní, vždy dôjde k prerušeniu, k zániku poistného pomeru, čo sa prejaví napríklad na výške dávok sociálneho poistenia, na výške nemocenského v prípade pracovnej neschopnosti.
Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
Zamestnávateľ podľa § 231 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je povinný oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia. Nevyžaduje sa však prihlásenie zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, ani na poistenie v nezamestnanosti a odhlásenie zamestnanca z nemocenského poistenia, z dôchodkového poistenia a ani z poistenia v nezamestnanosti.
Príklad č. 4:
Zamestnankyňa ošetruje choré dieťa dlhšie ako 10 dní, a to dva mesiace. Dieťa ochorelo 12. 8. 2005. Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti sa jej prerušuje, zaniká 12. 8. 2005. Zamestnávateľ bol povinný oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti do 19. 8. 2005.
Oznámenie o prerušení nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti realizuje zamestnávateľ za zamestnanca na tlačive, ktorého obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Lehota na splnenie tejto oznamovacej povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
Zároveň je potrebné uviesť, že za uvedené obdobie, kedy mal zamestnanec (resp. zamestnankyňa, príp. aj povinne nemocensky poistená SZČO) prerušené poistenie v zmysle § 26 cit. zákona, môže dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie (§ 142 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).
Na záver
Inštitút prerušenia poistného pomeru, respektíve dodatočná možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie za prerušené obdobie je v rozpore so základnými princípmi systému sociálneho poistenia (t. j. s princípom univerzality, solidarity, rovnosti a sociálnej spravodlivosti) a s jeho funkciami, ktorou je najmä zabezpečenie ochrany všetkého ekonomicky činného obyvateľstva v produktívnom veku (i v poproduktívnom veku) a ich rodín v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v prípade vzniku sociálnych udalostí vzniknutých z dôvodu choroby, invalidity, tehotenstva, materstva, starostlivosti o malé dieťa, pracovného úrazu, choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, atď., t. j. aby najmä ekonomicky činné subjekty v čase sociálnych udalostí, keď nemajú príjmy zo zárobkovej činnosti (t. j. zo zamestnania alebo z podnikania) sa so svojimi rodinami neprepadli do stavu hmotnej núdze. Z legislatívneho hľadiska je potrebné upozorniť aj na nesúlad ustanovenia § 26 cit. zákona upravujúceho prerušenie poistného pomeru a na ustanovenie § 20 a 21 cit. zákona, ktoré upravujú vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia i povinného poistenia v nezamestnanosti tak v prípade zamestnanca, ako aj v prípade povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
StoryEditor