Výšku minimálnej mzdy stanovila vláda svojim nariadením, v ktorom akceptovala dohodu Konfederácie odborových zväzov a Asociácie zamestnávateľských zväzov.
Ministerstvo hospodárstva považuje minimálnu mzdu za inštitút, ktorý zbytočne zaťažuje a komplikuje sociálne odvody a mzdové náklady. Upozorňuje, že minimálna mzda vstupuje do takmer 40 právnych noriem, ktoré upravujú výplatu rôznych sociálnych dávok. Rezort preto (spolu s Republikovou úniou zamestnávateľov) navrhuje minimálnu mzdu zrušiť.
Daňová alternatíva
Alternatívou, ktorá by ovplyvňovala najnižšie mzdy zamestnancov, by podľa ministerstva hospodárstva malo byť zvýšenie nezdaniteľných položiek -- bonusov -- v systéme daní. Mohlo by systémovo zvýšiť mzdovú úroveň nízkokvalifikovanej práce.
Aj ministerstvo práce považuje otázku, čo bude ďalej s minimálnou mzdou, ako aj návrhy na jej zrušenie za legitímne. Jeho stanovisko však nie je tak striktné ako ministerstva hospodárstva. Prihovára sa za postupné "odstrihávanie" jednotlivých legislatívnych noriem od minimálnej mzdy po diskusii so sociálnymi partnermi.
Diskusia ešte nezačala
"Akékoľvek ďalšie diskusie o zmenách minimálnej mzdy sa musia podľa ministerstva odvíjať od toho, či nebudú znižovať životnú úroveň občanov, a na druhej strane, či nebudú ohrozovať tvorbu pracovných miest," podotkol hovorca ministerstva Martin Danko. Tripartita sa v júni dohodla, že vytvorí pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať odpojením niektorých platieb a dávok od minimálnej mzdy od roku 2006. Zatiaľ však pracovná skupina riešila len otázku výšky minimálnej mzdy.
Čo sa "pohne" zvýšením minimálnej mzdy
-- zvýšia sa najnižšie odvody do Sociálnej poisťovne
-- zvýši sa počet ľudí, uplatňujúci si nárok na aktivačný príspevok popri zamestnaní
-- zvýšia sa príspevky pre nezamestnaných, ktorí sa rozhodnú podnikať (sú násobkom minimálnej mzdy)
-- zvýšia sa príspevky pre zamestnávateľov na zriadenie chránenej dielne
-- zmení sa posudzovanie škody pri trestnoprávnych veciach, ktorá je odstupňovaná násobkami minimálnej mzdy
StoryEditor