Aký bude mať vplyv zvýšenie stravného na príspevky zamestnávateľov na stravovanie zamestnancov?
Od 1. januára sa zvyšuje stravné poskytované pri tuzemských pracovných cestách. Vyplynulo to z opatrenia ministerstva práce č. 615/2005 Z. z. o sumách stravného.
Sumy stravného sa upravili nasledovne:
a) 89 Sk pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín,
b) 135 Sk pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a
c) 208 Sk pre časové pásmo nad 18 hodín.
I keď toto opatrenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, podľa § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách patria zamestnancom tieto zvýšené sumy stravného od 1. januára 2006. Zvýšenie stravného ako cestovnej náhrady v súvislosti s pracovnými cestami zamestnancov, má automaticky vplyv aj na výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce. To znamená, že od 1. januára je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancom na stravovanie naďalej najmenej vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 48,95 Sk (čo je 55 % z 89 Sk, t. j. z novej výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa cit. zákona o cestovných náhradách). Oproti maximálnej výške tohto príspevku vo výške 44 Sk, platnej do konca roku 2005 (55 % z 80 Sk), došlo k zvýšeniu o 4,95 Sk. Znamená to, že sa automaticky zvýšila aj maximálna možná výška príspevku na stravovanie, ktorý môže všeobecne zamestnávateľ zahrnúť do daňovo uznateľných nákladov. Napríklad, ak by cena jedla bola 100 Sk, 55 % predstavuje síce 55 Sk, zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispieť z nákladov najviac 48,95 Sk. Ak prispeje viac, ide o výdavok, ktorý nie je daňovo uznateľný (u zamestnanca však stále od dane oslobodený).
Uvedené vyplýva okrem citovaného ustanovenia Zákonníka práce aj z § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa § 47 cit. zákona o dani z príjmov sme uvedenú sumu (48,95 Sk) nezaokrúhľovali (prepočty sa podľa tohto ustanovenia na daňové účely sa vykonávajú s presnosťou na dve desatinné miesta). Otázne býva, či možno "daňovo uznať" aj príspevky na stravovanie v prípade, ak ďalší nárok vyplýva z kolektívnej zmluvy. Ak budeme vychádzať z toho, že ide o tzv. ostatný nárok zamestnancov z pracovného pomeru, v zmysle § 231 ods. 1 Zákonníka práce, potom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5. cit. zákona o dani z príjmov, ide o ďalší daňovo uznateľný výdavok. V družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, kolektívnu zmluvu nahrádza uznesenie členskej schôdze.
Zamestnávateľ okrem uvedeného príspevku je povinný poskytovať zamestnancom aj ďalší príspevok na stravovanie, a to nad uvedený rozsah zo zdrojov sociálneho fondu (pozri § 152 ods. 3 Zákonníka práce posledná veta). Tento príspevok sa do uvedenej sumy (48,95 Sk) nezapočítava. Nemá vplyv na základ dane z príjmov zamestnávateľa (je už súčasťou tvorby sociálneho fondu). Tu sa vychádza z § 7 zákona o sociálnom fonde a výška príspevku závisí od finančných možností zamestnávateľa a zdrojov v tomto fonde (príp. z kolektívnej zmluvy). Povinnosť úhrady z tohto zdroja je bez ohľadu na to, či je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva alebo nie.
Dane a príspevok na stravovanie
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie sa zamestnancom nezdaňujú -- sú od dane oslobodené, v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, avšak len v prípade, ak sa poskytnú v nepeňažnej forme, a to bez ohľadu na zdroj krytia a výšku (nárokové aj nenárokové). Poskytnutie príspevku v peňažnej forme (v hotovosti, na výplatu) sa musí zdaniť, a to aj v prípade nárokového plnenia v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce. O nárokové plnenie ide pri poskytnutí finančného príspevku v prípade, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podávaním teplého hlavného jedla v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom subjektu, ktorý má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby u kompetentnej právnickej alebo fyzickej osoby (gastrolístky).
Pripomíname ďalej, že v zmysle novelizácie zákona o dani z príjmov zákonom č. 534/2005 Z. z., podľa § 19 ods. 2 písm. p) patria medzi daňovo uznateľné výdavky (náklady) samostatne zárobkovo činných osôb rovnako príspevky na stravovanie za každý odpracovaný deň, a to v rovnakom rozsahu ako u zamestnancov. V oboch prípadoch platí (u zamestnancov aj u samostatne zárobkovo činných osôb), že je nárok v rovnakom čase buď na stravné ako cestovnú náhradu, alebo na stravovanie ako príspevok v čase, keď o pracovnú cestu nejde.
O samostatne zárobkovo činné osoby ide, v súvislosti s možnosťou uplatnenia príspevkov na stravovanie od roku 2006 do daňovo uznateľných nákladov (výdavkov), len o osoby, ktoré majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), t. j. uvedené sa netýka aj osôb s príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3 cit. zákona).
StoryEditor