Vláda v máji s pripomienkou schválila návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Verejní činitelia rozhodujú v rámci svojich právomocí o významných otázkach verejného záujmu. Od kvality a objektivity ich rozhodovania závisí úroveň uspokojovania verejných, skupinových i individuálnych potrieb občanov. Nezriedka sú pri rozhodovaní vystavení rôznym tlakom, ktoré sledujú presadenie skupinových alebo individuálnych záujmov na úkor verejného záujmu. Prvý pokus o komplexnejší prístup ku konfliktu záujmov predstavoval zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu, ktorý sa vzťahoval len na poslancov SNR a členov vlády SR. Tento právny predpis formálne platil až do novembra 1995, ale v skutočnosti v praxi nebol aplikovaný. Od 1. novembra 1995 je účinný ústavný zákon o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, ktorý:
* rozšíril okruh ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov, na ktorých sa vzťahuje,
* rozšíril a spresnil rozsah povinností a obmedzení pre dotknutý okruh činiteľov,
* ustanovil pravidelnú oznamovaciu (oznámenie funkcií vykonávaných popri výkone štátnej funkcie), deklaračnú (deklarovanie majetkových pomerov) a vykazovaciu povinnosť (vykazovanie darov a iných bezodplatných plnení prijatých počas výkonu štátnej funkcie),
* ustanovil osobitný orgán pre kontrolu dodržiavania povinností a obmedzení -- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov,
* ustanovil osobitný druh konania o rozpore záujmov ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov.
Zákon však nesplnil v praxi očakávania a ukazuje sa ako neefektívny. Za viac ako 5 rokov jeho účinnosti nebolo vydané ešte ani jedno uznesenie NR SR o rozpore záujmov, ani nebolo začaté konanie o rozpore záujmov.
Za najväčšie slabé miesta platnej právnej úpravy možno považovať:
* konanie o rozpore záujmov sa má uskutočňovať na základe údajov a informácií, ktoré nie sú dostatočne dôveryhodné,
* spôsob a metódy overovania nie sú dostatočne upravené a sú v pôsobnosti orgánu (výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov), zloženého z ústavných činiteľov, ktorí sami podliehajú režimu tejto právnej úpravy,
* konanie o rozpore záujmov štátnych funkcionárov je upravené komplikovane, pričom chýba možnosť verejnej kontroly tohto procesu,
* niektoré povinnosti a obmedzenia ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov sú upravené nepresne a spôsobujú v praxi interpretačné problémy.
Novela zákona
Návrh oproti platnej právnej úprave mení a rozširuje osobnú pôsobnosť právnej úpravy na ústavných činiteľov, členov Súdnej rady, verejného ochrancu práv, náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľa SIS, starostov obcí, poslancov mestského zastupiteľstva a poslancov zastupiteľstiev v Bratislave a Košiciach, predsedov vyšších územných celkov a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl a predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov,
* spresňuje legislatívne vyjadrenie jednotlivých povinností a obmedzení verejných činiteľov a rozširuje okruh funkcií, zamestnaní a činností, ktorých výkon je nezlučiteľný s paralelným výkonom príslušnej verejnej funkcie,
* pre verejných činiteľov ustanovuje povinnosť oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery blízkych osôb žijúcich s ním v domácnosti,
* zjednodušuje konanie o ochrane verejného záujmu,
* zavádza systém verejnej kontroly do právnej úpravy,
* zavádza tzv. postzamestnanecké obmedzenia alebo povinnosť oznamovať osobný záujem verejného činiteľa na prerokúvanej veci.
Základom je ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií vymedzeného okruhu verejných funkcionárov. Za týmto účelom sa ustanovujú osobitné povinnosti a obmedzenia a nezlučiteľnosť výkonu určitých funkcií. Zákon upravuje aj konanie o ochrane verejného záujmu.
Nezlučiteľnosť funkcií
Verejný funkcionár je povinný presadzovať a chrániť verejný záujem. Zákon vymenúva činnosti a právne vzťahy, pri ktorých by verejný funkcionár mohol uprednostniť osobný záujem pred verejným a získať výhodu z výkonu verejnej funkcie. Zavádzané povinnosti a obmedzenia majú pôsobiť v prvom rade preventívne a obmedziť možnosti vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným. Návrhom ústavného zákona sa zakazuje:
* verejným funkcionárom byť štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť,
* verejným funkcionárom podnikať.
Oznámenie osobného záujmu
Verejný funkcionár má povinnosť oznámiť počas rokovania orgánu, na ktorom vystúpi v rozprave alebo predloží návrh, že má osobný záujem na veci, o ktorej sa rozhoduje. Principiálne by malo platiť, že verejný činiteľ, ktorý sa dostane do rozpornej situácie, by mal byť vylúčený z rozhodovania o veci, z ktorej mu môže vyplynúť osobný prospech, resp. pri ktorej možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Navrhuje sa ustanoviť verejným funkcionárom povinnosť pravidelne predkladať príslušným orgánom písomné oznámenia o dodržiavaní povinností a obmedzení, o iných zárobkových aktivitách, majetkových pomeroch ako aj potvrdenie o podaní daňového priznania. Oznamovanie majetkových pomerov sa rozširuje aj na blízke osoby, ktoré s verejným funkcionárom žijú v domácnosti. Ustanovuje sa povinnosť zverejňovať písomné oznámenia verejných funkcionárov.
Postzamestnanecké obmedzenia
Vzťahujú sa na verejných funkcionárov v období jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie. Navrhované obmedzenia sú rozčlenené do týchto oblastí:
* zákaz vstupovať do právnych vzťahov s osobami, ak verejný funkcionár v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci, inej podpory, výhody alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo individuálnych právnych aktov pre tieto osoby,
* zákaz vstupovať do právnych vzťahov s osobami, s ktorými verejný funkcionár v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie uzavrel zmluvu o verejnom obstarávaní, alebo ku ktorým vykonával zriaďovateľskú pôsobnosť. Z tohto generálneho zákazu je možné v jednotlivých prípadoch s cieľom odstrániť prílišnú tvrdosť zákona udeliť výnimku.
Konanie vo veci ochrany verejného záujmu
Navrhovaná úprava ustanovuje orgány oprávnené uskutočniť konanie vo veci ochrany verejného záujmu. Súčasťou rozhodnutia o rozpore záujmov sú aj sankcie, ktorých uloženie bude závisieť od závažnosti porušenia alebo nesplnenia povinností. Rozhodnutia sa budú schvaľovať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Najvyššou možnou sankciou je strata mandátu alebo verejnej funkcie. Významnou sankciou je aj uloženie pokuty, ktorá sa viaže na násobok mesačného platu verejného funkcionára, pričom ako minimálny mesačný základ sa berie 50 000 Sk. Výška pokút je odstupňovaná podľa závažnosti porušených zákazov a povinností. Povinnosťou dotknutého verejného funkcionára bude zanechať funkciu, ktorá bola v tomto rozhodnutí označená ako rozporná s výkonom verejnej funkcie. Dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky, pričom takéto podanie má odkladný účinok. Ústavný súd rovnako môže preskúmavať aj obdobné rozhodnutia príslušných orgánov samosprávy.
Účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2003.