Daňová povinnosť sa podľa zákona o dani z príjmov(1) vysporiadava ročným zúčtovaním dane alebo podaním daňového priznania. To znamená, že platí rovnica -- ak mi ročné zúčtovanie dane urobí zamestnávateľ, nepodávam daňové priznanie. Ak ho neurobí, musím podať daňové priznanie.
Kritérium -- druh príjmu
1. Daňovník mal len príjmy zo závislej činnosti, to znamená príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného, štátnozamestnaneckého, členského pomeru, v ktorom daňovník vystupoval ako "zamestnanec". Pritom nie je rozhodujúce, či tieto príjmy dostával od jedného zamestnávateľa alebo viacerých. Jediným kritériom je, aby to boli len príjmy zo závislej činnosti, a nie napríklad príjmy z prenájmu, z podnikateľských aktivít, zo sprostredkovateľskej činnosti, za tlmočenie, za znalectvo, príjmy jednorazové a príležitostné.
2. Okrem týchto príjmov daňovník môže mať aj príjmy, z ktorých sa daň podľa § 43 zákona o dani z príjmov vyberá zrážkou. Týka sa to úroku, výhry alebo iného výnosu z vkladov a účtov, z podielových listov a vkladových certifikátov, z reklamných súťaží a pod. To znamená, že ide o príjmy, ktoré sa zdania "pri zdroji" a daňovník ich dostane už daňovo vysporiadané. Ak sa daňovník rozhodne, že tieto príjmy zaradí do celkových príjmov, priráta ich k iným dosiahnutým príjmom a daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok na daň. V tom prípade nemôže svoje príjmy vysporiadať prostredníctvom ročného zúčtovania dane, ale musí podať daňové priznanie.
Kritérium -- termín
Daňovník môže do 15. februára písomne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Ak tak neurobí napríklad pre nevedomosť, zmeškanie termínu žiadosti, musí podať daňové priznanie. Svoju žiadosť adresuje poslednému zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane, prípadne aj daňový bonus, to znamená tomu, u koho podpísal vyhlásenie. V prípade, ak daňovník mal príjmy zo závislej činnosti u viacerých zamestnávateľov a ani u jedného nepodpísal vyhlásenie, môže požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa. Ide napríklad o daňovníka, ktorý mal počas roka niekoľko brigádnických činností, a ani u jedného zamestnávateľa nemá podpísané vyhlásenie.
Kritérium -- obsah žiadosti
Pre správne ročné zúčtovanie dane musí zamestnanec:
1. vyhlásiť, že okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, nemal iné zdaniteľné príjmy
2. vyhlásiť, od koľkých iných zamestnávateľov mal príjmy zo závislej činnosti a toto aj doložiť
3. v prípade, ak si dodatočne uplatňuje nárok na daňový bonus, predložiť doklady -- rodný list dieťaťa, potvrdenie školy, alebo územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa
4. uviesť údaje o manželovi alebo manželke a sumu ich vlastného príjmu, v prípade, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane aj na manželku, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Táto suma je 19,2-násobkom životného minima, čo je pre rok 2005 suma 87 936 Sk. V prípade, ak manželka má vlastné príjmy nižšie ako nezdaniteľná časť, môže si uplatniť len rozdiel
5. uviesť v prípade, že je poberateľom dôchodku (starobného, predčasného, výsluhového) alebo ak mu dôchodok priznali spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, to je k 1. januáru 2005 a ak jeho úhrn je nižší ako nezdaniteľná časť základu dane, môže si uplatniť ako nezdaniteľnú časť len tento rozdiel
6. uviesť a zdokladovať platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie, ktorým si môže znížiť základ dane o 12 000 Sk.
Zúčtovanie dane a vysporiadanie rozdielu
Ročné zúčtovanie dane a výpočet dane urobí zamestnávateľ najneskôr do 31. marca. Ročné zúčtovanie je zamestnávateľ povinný dať zamestnancovi, pretože je to vlastne doklad o tom, že zamestnanec má svoju daňovú povinnosť vysporiadanú .
V praxi sa môže vyskytnúť situácia, že po ročnom zúčtovaní dane zamestnancovi nevznikne ani preplatok, ani nedoplatok.
Môže však aj vzniknúť preplatok na dani, ak zrazené preddavky sú vyššie ako daňová povinnosť. Za bežne sa vyskytujúce situácie, ktoré môžu mať za následok vznik preplatku na dani, možno považovať napríklad uplatnenie nezdaniteľnej časti za manželku, poberanie nemocenských dávok počas roka, ak zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie u žiadneho zamestnávateľa.
Tiež môže vzniknúť nedoplatok na dani, ak zrazené preddavky sú nižšie ako daňová povinnosť. Je pravdou, že po zavedení jednotnej 19-percentnej sadzby dane k výrazným nedoplatkom a preplatkom nedochádza.
Preplatok dane z ročného zúčtovania a daňový bonus alebo jeho časť vráti zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr pri zúčtovaní miezd za mesiac apríl. Tí zamestnávatelia, ktorí nemajú pevný výplatný termín, musia preplatok vyplatiť zamestnancovi najneskôr do konca mája, vo výplate za apríl.
Preplatok na dani vyplatí zamestnávateľ zo svojich prostriedkov, alebo o hodnotu vyplateného preplatku zníži odvod preddavkov na daň v nasledujúcom období, prípadne požiada daňový úrad o vrátenie rozdielu, ktorý zamestnancom vrátil.
Ak vznikne daňovníkovi nedoplatok na dani a ten je vyšší ako 100 Sk, zamestnávateľ ho zrazí zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca v nasledujúcom období. Musí tak urobiť do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa urobilo ročné zúčtovanie, teda, do konca roka 2006. Zamestnávateľ môže zamestnancovi daňový nedoplatok zrážať postupne. Ak však zamestnávateľ vyplácal na základe ročného zúčtovania dane aj daňový bonus, pri jeho vyplatení zohľadní nedoplatok na dani, ak je tento nedoplatok rovný alebo nižší ako 100 Sk.
V súvislosti s vysporiadaním nedoplatku na dani z ročného zúčtovania je treba pripomenúť, že ak zamestnanec bude chcieť poukázať 2 percentá zaplatenej dane, k 30. aprílu nesmie mať nedoplatok na dani. To znamená, že k tomuto dátumu mu musí zamestnávateľ prípadný nedoplatok zraziť a vysporiadať.
Príklad:
Pani Suchá si na konci roka uplatnila daňový bonus na dcéru za september, pretože v tomto mesiaci nedosiahla výšku príjmu na jeho vyplatenie. Zároveň z ročného zúčtovania dane jej vznikol daňový nedoplatok 16 Sk.
Zamestnávateľ pri vyplatení daňového bonusu zohľadní daňový nedoplatok, pretože je nižší ako 100 Sk, a vyplatí jej len rozdiel, to je 450 - 16 = 434 Sk.
________________
(1) č. 595/2003 Z. z.