Zamestnávateľ je povinný podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa alebo až do šesť rokov veku dieťaťa ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.
Rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 je doba, keď zamestnankyňa alebo zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa. Je to obdobie spravidla do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, nie však dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
Ak ide o starostlivosť aspoň o dve narodené deti ide o osamelú osobu, toto obdobie sa končí uplynutím 37. týždňa. V prípade, že prevezme do starostlivosti narodené dieťa iný poistenec, je toto obdobie 22. týždňov, ak ide o starostlivosť aspoň o dve narodené deti, alebo ide o osamelú osobu, toto obdobie sa končí uplynutím 31. týždňa.
Poznámka: Materská dovolenka a rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 sa na účely nároku na dovolenku za kalendárny rok posudzujú ako výkon práce, teda nárok na dovolenku za kalendárny rok nekrátia. Rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 sa na účely nároku na dovolenku za kalendárny rok neposudzuje ako výkon práce, teda nárok na dovolenku za kalendárny rok kráti.
Príklad
Rodičovská dovolenka sa mi začala 25. novembra 2005, nasledujúci deň po skončení materskej dovolenky. K tomuto dňu som mala z 20-dňového celoročného nároku na dovolenku vyčerpané tri dni. Bude mi zamestnávateľ zostávajúci 17- dňový nárok dovolenky za kalendárny rok 2005 krátiť?
-- Nie. Nárok na dovolenku môže zamestnávateľ krátiť o jednu dvanástinu až vtedy, ak by zamestnanec v roku zameškal 100 pracovných dní a o ďalšiu dvanástinu za každých ďalších 22 zameškaných pracovných dní. Pre krátenie prvej dvanástiny vždy musí byť splnený počet 100 neodpracovaných dní. Pretože rodičovská dovolenka nebude v roku 2005 trvať 100 pracovných dní, vzniká nárok na celoročnú výmeru dovolenky v rozsahu 20 dní. Ak sú už tri dni vyčerpané, zostáva ešte nárok na 17 dní dovolenky.
Ak si zamestnanec kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky nevyčerpá ani v budúcom roku dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok pred nástupom na rodičovskú a materskú dovolenku, Zákonník práce mu umožňuje, aby si nevyčerpanú dovolenku mohol čerpať podľa § 113 ods. 2 až po skončení rodičovskej dovolenky.
Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení materskej dovolenky (žena) alebo rodičovskej dovolenky (žena alebo muž), zamestnávateľ je povinný podľa § 157 zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné, musí ich zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu ich pracovnej zmluve.
Predĺženie rodičovskej dovolenky
Ak žena alebo muž požiadajú zamestnávateľa o predĺženie rodičovskej dovolenky z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je im zamestnávateľ povinný podľa § 166 ods. 2 poskytnúť rodičovskú dovolenku až do šesť rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.
Zamestnankyňa je povinná zamestnávateľovi predložiť posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa. Na jej žiadosť jej ho vydá úrad práce v mieste trvalého alebo prechodného pobytu.
Rodičovská dovolenka a sociálne poistenie
Poistenie sa prerušuje z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Viaže sa na situácie, v ktorých nie je odôvodnené, aby Sociálna poisťovňa vyžadovala povinnosť platiť poistné. Pri jeho uplatnení sa nevyžaduje podanie prihlášky na poistenie a odhlášky z poistenia.
Novela zákona o rodičovskom príspevku zmenila zákon o sociálnom poistení v § 26 tak, že zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ak osobitný predpis o kolektívnom vyjednávaní neustanovuje inak v období, v ktorom zamestnanec:
-- čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat, alebo služobný príjem,
-- je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnávateľskej rady,
-- má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
-- je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody,
-- čerpá rodičovskú dovolenku.
Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie aj od 11. dňa potreby ošetrovania člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa do 10 roku veku.
Podľa § 26 ods. 4 sa samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa do 10 roku veku do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak nevykonáva činnosť povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Počas prerušenia poistenia nevzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Zákon však poskytuje možnosť platiť poistné dobrovoľne.
Fyzická osoba môže podľa § 142 ods. 3 zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého:
-- mala prerušené poistenie,
-- bola v evidencii nezamestnaných, alebo
-- sa sústavne pripravovala na povolanie.
Zamestnancovi sa prerušuje povinné sociálne poistenie z titulu čerpania rodičovskej dovolenky, nie preto, že sa mu poskytuje rodičovský príspevok. Ak je zamestnanec, ktorému sa poskytuje rodičovský príspevok, zárobkovo činný, rodičovskú dovolenku nečerpá, teda nevzniká dôvod na prerušenie sociálneho poistenia.
Podľa Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný za zamestnanca, ktorému plynie rodičovská dovolenka predložiť pobočke Sociálnej poisťovne najneskôr do ôsmich dní Registračný list, na ktorom oznámi prerušenie povinného sociálneho poistenia zamestnanca.
Zamestnávateľ neoznamuje skončenie čerpania materskej dovolenky, jej skončenie sa prevedie interfejsom v informačnom systéme jednotného výberu poistného. Odo dňa nasledujúceho po skončení materskej dovolenky zamestnanec prestáva byť vylúčený z povinnosti platiť poistné. Tento zamestnanec je naďalej evidovaný v informačnom systéme ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné na dôchodkové poistenie štát.
Nemocenské a ošetrovné
Od 1. júla minulého roku pre zamestnanca a SZČO pri poskytovaní nemocenského a ošetrovného počas vyplácania rodičovského príspevku nedochádza k zmene.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenského alebo ošetrovného vznikne zamestnancovi v období, počas ktorého sa mu vypláca rodičovský príspevok a v tomto období nevykonáva činnosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, nevznikne mu nárok na nemocenské ani nárok na ošetrovné, pretože má v tomto období prerušené povinné nemocenské poistenie.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenského alebo ošetrovného vznikne zamestnancovi počas vyplácania rodičovského príspevku, popri výkone činnosti zamestnanca, vznikne mu nárok na nemocenské a nárok na ošetrovné z dôvodu trvania jeho povinného nemocenského poistenia.
Obdobne ako pre zamestnanca poskytovanie nemocenského a ošetrovného platí aj pre SZČO.
Od 1. júla 2005 došlo k zmene u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Počas poberania rodičovského príspevku je povinná platiť poistné, v takom prípade bude mať nárok na výplatu nemocenského a ošetrovného aj v období, v ktorom sa jej vypláca rodičovský príspevok (do 30. júna 2005 nemala povinnosť platiť poistné, nárok na nemocenské a ošetrovné tak nevznikal). Ak sa dobrovoľne poistená osoba rozhodla poistné od 1. júla 2005 neplatiť, bola povinná podať odhlášku z dobrovoľného poistenia najneskôr 1. júla 2005.
Nemocenské a dôchodkové poistenie
Obdobie od 1. júla 2005, počas ktorého zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku, sa nehodnotí ako:
-- obdobie nemocenského poistenia vo vzťahu k získaniu 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom na nárok na materské,
-- obdobie dôchodkového poistenia na nárok na dôchodkové dávky. Toto obdobie sa však hodnotí podľa § 15 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.186/2004 Z. z. ako obdobie povinného dôchodkového poistenia získané z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do šesť rokov jeho veku, alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do sedem rokov jeho veku,
-- obdobie poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti (tento nárok je podmienený získaním troch rokov poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie).
Štát platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 60 percent priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šesť rokov jeho veku a z vymeriavacieho základu 70 percent priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do sedem rokov jeho veku.
Rodičovská dovolenka a zdravotné poistenie
Príklad
Som na rodičovskej dovolenke. Celodenne sa starám o syna. Poberám rodičovský príspevok. V októbri 2005 som mala príjem 10 000 Sk na základe dohody o vykonaní práce. Práce som vykonávala doma, bolo to za preklad odborného textu z angličtiny. Musím zaplatiť zdravotné poistenie z tohto príjmu?
-- Nie. Za vás zaplatí poistné na verejné zdravotné poistenie za rok 2005 štát, pretože podľa zákona č. 352/2005 účinného od 1. septembra 2005, ktorý novelizoval zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení, váš príjem za mesiace september až december 2005 nedosiahol sumu, ktorá by presahovala 1/2 úhrnu minimálnych miezd. Rok 2005 je prechodným obdobím, preto sa posudzuje iba príjem dosiahnutý za obdobie účinnosti novely zákona o zdravotnom poistení, teda od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2005.
Podľa § 11 odsek 8 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je štát platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku.
Podľa § 19 ods. 1 a) zákona o zdravotnom poistení nie ste povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného, ste poistencom štátu, pretože váš príjem v roku 2005 nepresiahol 1/2 úhrnu minimálnych miezd.