Účtovanie zásob v jednoduchom účtovníctve

Som podnikateľ v oblasti obchodnej činnosti (ambulantný predaj potravinárskeho tovaru), vediem jednoduché účtovníctvo, (skladovú evidenciu nie, nakoľko nemám veľa tovaru a ani priestory na sklad) a chcem sa opýtať, že či môžem odpisovať svoj tovar keď je už po záručnej lehote, a akým spôsobom sa to má zaúčtovať (je to vlastne strata).
-- Podnikateľ, ktorý preukazuje na daňové účely svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vedie účtovníctvo, je účtovnou jednotkou a je povinný zachovávať ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ZOÚ). Tento zákon v § 2 ustanovuje, že predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch a nákladoch (pre sústavu podvojného účtovníctva), resp. príjmoch a výdavkoch (pre sústavu jednoduchého účtovníctva) a výsledku hospodárenia. Z toho vyplýva, že účtovná jednotka musí účtovať okrem iného všetky zložky majetku a teda aj o zásoby.
Postupy účtovania
Postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť (Opatrenie Ministerstva financií SR zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov -- číslo 23586/2002-92 -- Postupy JÚ) v § 7 ods. 1 definujú, že zásobami sú: materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky, zvieratá a tovar.
Za tovar u obchodníka sa nepovažuje len tovar, uložený v osobitných priestoroch (skladoch), ale všetok nakúpený a nepredaný tovar aj v priestoroch predaja. V prípade ambulantného predaja to môže byť predajný stánok alebo napríklad špeciálne vozidlo s predajným pultom. Stav týchto zásob je podnikateľ povinný inventarizovať ku dňu účtovnej závierky a ich hodnotu vykazovať vo výkaze o majetku a záväzkoch. Je preto potrebné, aby účtoval  všetky prírastky a úbytky zásob.
Nákup a predaj tovaru
Postupy JÚ v § 16 ods. 4 ustanovujú, že zásoby sa účtujú v knihe zásob na základe účtovných dokladov, dodacích listov alebo iných dokladov o prevzatí zásob. Zákon o účtovníctve v § 29 a 30 ukladá účtovnej jednotke zásoby ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka inventarizovať. Členenie zásob podľa druhov určuje účtovná jednotka.
Pretože v prípade obchodnej činnosti (aj pri ambulantnom predaji) je podnikateľ povinný evidovať tržby elektronickou registračnou pokladnicou (ERP), obvykle volí pre evidenciu zásob také členenie tovaru, aké používa pri vymedzení cenových logických jednotiek (PLU) v registračnej pokladnici. Analytické účty v knihe zásob zakladá potom pre skupiny tovarov, ktoré predáva pod rovnakou cenovou logickou jednotkou.
Prírastky (nákup tovaru) sa zapisujú podľa jednotlivých dokladov o nákupe (dodacích listov, faktúr, dokladov z ERP dodávateľa a pod.) Úbytky (predaj tovaru) sa zapisujú podľa prehľadov produkovaných ERP. Okrem predaja môžu nastať aj iné úbytky tovaru, najmä použitie na osobnú potrebu vlastníka, darovanie tovaru, manko, krádež tovaru, jeho znehodnotenie alebo zničenie. Tieto prípady sa zachytávajú na osobitných interných účtovných dokladoch a v knihe zásob sa zapisujú ako úbytky, ktoré znižujú stav zásob príslušného druhu tovaru (skupiny tovaru).
Manká a škody
Sústava jednoduchého účtovníctva je daňovo orientovaná a preto je potrebné priamo v účtovníctve pri vyčísľovaní výsledku hospodárenia vykonať potrebné úpravy v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). V oblasti zásob sa vychádza z predpokladu, že všetky úhrady za nakúpený tovar zatriedil podnikateľ do položky druhového členenia "nákup tovaru". Výdavky na nákup tovaru sa považujú za daňový výdavok za predpokladu, že boli vynaložené na dosiahnutie príjmov. Ako daňový výdavok nemožno uplatniť výdavky na nákup tých zásob, ktoré podnikateľ použil pre vlastnú potrebu alebo daroval. Tieto výdavky musí na konci roka vyčísliť a v peňažnom denníku ich zapísať v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov (znižujú sa výdavky, zvyšuje sa základ dane).
Pre ostatné mimoriadne úbytky existujú v zákone o dani z príjmov viaceré ustanovenia. Nezavinené škody sa môžu podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP uplatniť ako daňový výdavok. Ďalším mimoriadnym úbytkom môžu byť manká a škody (okrem nezavinených). Ak bola za manko prijatá náhrada (napr. od zamestnanca s hmotnou zodpovednosťou) alebo za škodu prijatá náhrada z poistenia, potom sa za manko a škodu považuje len tá hodnota, ktorá presahuje prijatú náhradu. Takéto manko alebo škoda sa nemôže uplatniť ako daňový výdavok (§ 21 ods. 2 písm. e) ZDP).
Stratné
Citované ustanovenie § 21 ods. 2 písm. e) ZDP obsahuje aj ustanovenie o stratnom v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovarov určených daňovníkom, ktoré sa považuje za daňový výdavok. Rozumie sa tu najmä strata na váhe pri manipulácii so sypkými alebo tekutými tovarmi (váženie alebo nalievanie do obalov pre zákazníkov z veľkoobchodných obalov), strata na váhe v dôsledku prirodzeného vysychania napr. u zeleniny a ovocia a pod. Na stratné musí mať účtovná jednotka vypracované vnútropodnikové normy, ktoré môžu byť predmetom kontroly čo do ich primeranosti. Ak sa tovar pokazí alebo sa nepredá do skončenia záručnej lehoty, je to jednoznačne škoda podnikateľa, ktorú nemôže uplatniť ako daňový výdavok.