V súčasnosti sa konajú ústne maturitné skúšky a štátnice. Treba preto upozorniť na to, že ukončenie štúdia znamená pre niektorých rodičov (alebo iné oprávnené osoby) aj ukončenie nároku na daňový bonus (v súčasnosti 400 Sk mesačne na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti).
Túto skutočnosť si musia okamžite uvedomiť zamestnanci, ktorí si nárok uplatňujú u svojho zamestnávateľa. Povinní sú zo zákona nahlásiť zmenu (napr. skončenie štúdia) najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom k nej došlo (vo vyhlásení k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti).
Podnikatelia, ktorí si daňový bonus uplatnia až po skončení roka, v daňovom priznaní budú musieť tiež myslieť na to, že nárok budú mať len vo výške 400 Sk za každý mesiac splnenia nároku (do zmeny zákona). Pri uplatnení daňového bonusu bez splnenia podmienok nastupuje sankčný úrok za každý deň, podobne ako pri nedoplatku na dani.
Považuje sa to za krátenie daňovej povinnosti. Keďže sa postupuje odlišne pri skončení strednej školy a vysokej školy, zameriame sa na tento problém. Sledovaným obdobím sú totiž posledné tzv. prázdniny, resp. čas po skončení štúdia na strednej alebo vysokej škole.
Sústavná príprava
V prvom rade vychádzame z toho, že na daňové účely sa dieťa do 25 rokov veku považuje za vyživovanú osobu, okrem iného, za podmienky, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom (sústavná príprava) atď. Tzv. sústavná príprava je od roku 2004 definovaná v § 4 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Sledujeme ju až po skončení povinnej školskej dochádzky. Táto je desaťročná a trvá všeobecne najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku (bližšie pozri zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, školský zákon, v znení neskorších predpisov).
***
V príspevku nám ide o to, že "prázdniny" sa za sústavnú prípravu na daňové účely považujú len v niektorých prípadoch. Automaticky sú to tzv. bežné prázdniny, t. j. obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v štúdiu. V tomto období nesledujeme ani skutočnosť, či je dieťa zárobkovo činné.
Rovnako sa posudzuje aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.
***
Ide nám len o posúdenie sústavnej prípravy z dôvodu skončenia štúdia. Dôležité je vedieť, akým spôsobom sa ukončuje štúdium.
Podľa § 25 ods. 1 školského zákona (zákon č. 29/1984 Zb.) sa na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, na strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu štúdium ukončuje maturitnou skúškou.
Na študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a na učebných odboroch stredných odborných učilíšť, sa ukončuje štúdium záverečnou skúškou.
***
Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku, prestáva byť žiakom školy. Neznamená to však automaticky, že sa končí obdobie sústavnej prípravy na účely daňového bonusu (a nároku na prídavky na deti).
Podľa § 65 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách sa štúdium riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia alebo študijného programu (napr. štátna skúška).
Ako sa posudzuje obdobie po "riadnom" skončení štúdia
Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje aj obdobie (t. j. nárok na daňový bonus trvá):
-- bezprostredne nasledujúce po skončení štúdia na strednej škole, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom skončilo štúdium na strednej škole (spravidla do konca augusta), za podmienky, že dieťa v tomto období nevykonáva zárobkovú činnosť alebo nie je zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Zárobkovou činnosťou na tieto účely nie je dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej práci študentov.
* Ide vlastne o obdobie tzv. posledných prázdnin po skončení strednej školy, ak dieťa nejde ďalej študovať na vysokú školu a ak nie je ešte zamestnané v pracovnom pomere alebo ak nezačne podnikať alebo byť evidované na úrade práce;
-- do konca školského roka, v ktorom bolo skončené štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu (vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole).
Ak teda dieťa skončí strednú školu a spraví prijímacie skúšky na vysokú školu (a po zápise začne na nej aj študovať), tak sa tzv. prázdniny po skončení strednej školy považujú za sústavnú prípravu bez ohľadu na ďalšie skutočnosti (zárobková činnosť).
* Predpokladom je, že dieťa nie je evidované na úrade práce, pretože by to bolo v rozpore so zákonom;
-- po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené (spravidla do konca augusta).
* Ide o prípady, keď dieťa nespraví v riadnom termíne záverečnú skúšku alebo maturitu;
-- po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa. Ide z hľadiska študentov prakticky o prázdniny medzi týmito dvoma stupňami štúdia, i keď tento pojem v tomto prípade zo zákona nevyplýva.
Pripomíname, že za sústavnú prípravu sa:
-- nepovažuje obdobie, ktorom sa štúdium preruší a
-- na druhej strane sa považujú aj opakované ročníky štúdia (pozor však na to, že na uvedené účely pri vysokoškolskom štúdiu len do štandardnej dĺžky štúdia, ktorá je určená zákonom v akademických rokoch) a iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva SR postavené na úroveň štúdia na stredných alebo vysokých školách podľa "našich" predpisov.
Ide tu v podstate najmä o štúdiá na školách v zahraničí, keď je potrebné mať takéto rozhodnutie od zamestnanca k dispozícii na daňové účely, s cieľom "odobrenia", že ide o štúdium porovnateľné s našimi školami. Ak sa ukončí štúdium z iných dôvodov, vtedy sa nárok na daňový bonus končí automaticky prvým dňom nasledujúceho mesiaca, kedy k uvedeným skutočnostiam došlo.
Okrem riadneho skončenia štúdia sa napr. štúdium na vysokej škole skončí (§ 66 zákona č. 131/2002 Z. z.):
-- zanechaním štúdia (odo dňa, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia),
-- neskončením štúdia v rámci štandardnej dĺžky s predĺžením najviac o dva roky (dňom je koniec akademického roku, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium),
-- vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy alebo vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c) cit. zákona, kedy je rozhodujúci deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,
-- zrušením študijného programu (§ 87 ods. 2 cit. zákona), ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu (podstatný je deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu) a
-- smrťou študenta.
V príspevku sme vychádzali z predpokladu, že ide o deti, ktoré sú nezaopatrené, t. j. ktorým napr. nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo nepoberajú sociálny dôchodok a ktoré štúdium neprerušili. Pri prerušení štúdia sa automaticky nárok na daňový bonus stráca prvým dňom nasledujúceho mesiaca po tejto skutočnosti (zamestnanec musí túto skutočnosť zamestnávateľovi nahlásiť najneskôr do konca mesiaca, v ktorom k prerušeniu štúdia došlo).