Daňovníci s tzv. neobmedzenou daňovou povinnosťou musia zdaniť nielen príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ale aj zo zahraničia, t. j. celosvetové príjmy.
Pokiaľ ide o fyzické osoby, ide o daňovníkov, ktorí majú na území Slovenska trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo ktoré sa tu obvykle zdržiavajú (aspoň 183 dní v kalendárnom roku).
Aj v prípade príjmov zo zahraničia platí, že do úvahy sa berú len zdaniteľné príjmy, t. j. príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov alebo podľa medzinárodnej zmluvy. Tieto príjmy sa rovnocenne započítavajú do sumy 43 968 Sk, ktorú keď daňovník dosiahne, je povinný za rok 2005 podať daňové priznanie.
Ak bol príjem v zahraničí zdanený, potom, aby nedošlo k dvojitému, respektíve k ďalšiemu zdaneniu u nás, postupuje sa pri vyrovnaní konečnej ročnej daňovej povinnosti podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Zo zmluvy vyplýva metóda ako postupovať a z tlačiva daňového priznania spôsob výpočtu.
Ak zmluva je uzatvorená
Ak príjem plynul zo štátu, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, použije sa metóda zápočtu dane alebo vyňatia zo zdanenia.
-- Pri metóde zápočtu dane sa daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte započíta (odpočíta) na úhradu dane podľa nášho daňového zákona, a to najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy zo zahraničia. To znamená, že ak je zahraničná daň vyššia ako naša daň, tak nemožno zaplatenú daň započítať aj na príjmy plynúce zo zdrojov na území SR.
-- Druhou možnosťou je uplatnenie metódy vyňatia príjmov zo zahraničia zo zdanenia. V tomto prípade sa v podstate zdania už len ďalšie príjmy daňovníka, plynúce zo zdrojov na území SR. Aj tieto príjmy je potrebné do priznania uviesť. Zo zmlúv nevyplýva pri tejto metóde požiadavka, že vyňatie platí len v prípade, ak boli tieto príjmy v zahraničí preukázateľne zdanené. Preto nie je potrebné potvrdenie o zaplatení dane. Vyňatie platí aj v prípade, ak príjem v zahraničí zdanený nebol. Podstatná je len výška týchto príjmov, prípadne možných výdavkov na účely výpočtu príslušného čiastkového základu dane.
Niekto príjem "vyňatie" zo zdanenia stotožňuje s pojmom "príjem od dane oslobodený". Nie je to isté. Príjmy od dane oslobodené sa nezahŕňajú vôbec do daňového priznania, ani sa nezapočítavajú do sumy 43 968 Sk na účely povinnosti podať priznanie.
Príjmy vyňaté zo zdanenia sa na uvedené účely do tejto sumy, ako aj do daňového priznania započítavajú. Už od roku 2004 neplatí, že ak mal niekto len príjmy zo zahraničia vyňaté zo zdanenia, že nie je povinný podať daňové priznanie (bez ohľadu na ich výšku).
Čiastkovým základom dane na účely zápočtu a vyňatia pri príjmoch zo závislej činnosti je príjem mínus poistné, ktoré bol zamestnanec povinný zaplatiť v zahraničí. Ide o poistné, ktoré je podobné nášmu poisteniu na zdravotné poistenie a do Sociálnej poisťovne (§ 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z.). Iste bude daňovník povinný túto skutočnosť preukázať.
Pri ďalších druhoch príjmov je príslušným čiastkovým základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zahraničia a daňovými výdavkami, ktoré je možné podľa nášho zákona "uznať".
Ak zmluva nie je uzatvorená
Ak mal daňovník príjmy zo štátu, s ktorým nie je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia alebo obdobná zmluva, potom je situácia zložitejšia.
Podľa § 45 zákona č. 595/2003 Z. z. je riešené zamedzenie dvojitého zdanenia len v prípade príjmov zo závislej činnosti. Tieto príjmy sú u nás vyňaté zo zdanenia, avšak len v prípade, ak boli v zahraničí preukázateľne zdanené. O tejto skutočnosti by mal mať daňovník doklad od príslušného zahraničného správcu dane.
Metóda vyňatia príjmov zo zdanenia sa aplikuje podľa nášho zákona aj v prípade, ak daňovníkovi plynul príjem zo závislej činnosti za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie. Aj v tomto prípade je potrebné túto skutočnosť na kontrolné účely preukázať.
Kedy netreba podať daňové priznanie
Ak mal daňovník v roku 2005 len uvedený príjem pre Európske spoločenstvá a ich orgány za uvedených podmienok, nemusí podať daňové priznanie. Ak mal aj iné príjmy, tak áno. Daňové priznanie nie je povinný podať za rok 2005 ani daňovník, ktorý mal len príjmy od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR, ak ide o daňovníka, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva.
Osobitné postupy
Ak je zdaňovacie obdobie v štáte, z ktorého plynul príjem, iné ako u nás, a do 31. marca 2006 nebude mať daňovník doklad od zahraničného správcu dane o zaplatení dane (na účely zápočtu dane alebo vyňatia zo zdanenia v prípade príjmov zo závislej činnosti, ak ide o príjem zo štátu, s ktorým zmluva uzatvorená nie je), uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zahraničia a daň pripadajúcu na tieto príjmy za rok 2005 (§ 45 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.). V rámci osobitných záznamov v tlačive daňového priznania bude potrebné túto skutočnosť vyznačiť. Po získaní dokladov bude však potrebné podať dodatočné daňové priznanie, ak daňová povinnosť bude iná.
Neskoršie podanie daňového priznania
Možné je tiež využiť ustanovenie § 49 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého správca dane na žiadosť daňovníka môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania až o šesť mesiacov z dôvodu, ak súčasťou príjmov sú aj príjmy zo zahraničia.
Príjmy zdanené dvojito
Horšia je situácia v prípade, ak mal daňovník príjmy iného druhu ako príjmy zo závislej činnosti zo štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Náš zákon vôbec tento problém nerieši a vlastne pri priznaní týchto príjmov, ak boli v zahraničí zdanené, dôjde fakticky k následnému ďalšiemu (dvojitému) zdaneniu, pretože nie je možné aplikovať zápočet zaplatenej dane na našu daňovú povinnosť. V minulosti bolo možné v daňovom priznaní na tieto príjmy uplatniť metódu zápočtu dane. Je to veľká medzera v zákone.
Časté otázky v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo zahraničia
Možno uplatniť nárok na daňový bonus aj z príjmov zo zahraničia?
-- Áno, ak daňovník za rok 2005 dosiahol príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak nebol stratový) aspoň vo výške 39 600 Sk, tak má nárok na daňový bonus bez ohľadu na zdroj týchto príjmov.
Aký kurz sa použije na prepočet cudzej meny na slovenskú v prípade príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia?
-- Tento problém sa rieši v § 31 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník (zamestnanec) sa môže rozhodnúť, či pri príjme zo závislej činnosti zo zahraničia použije:
-- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom mu bol poskytnutý príjem, alebo
-- kurz platný v deň, v ktorom bol príjem v cudzej mene prijatý alebo pripísaný bankou, alebo
-- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok), za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo
-- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Ak mal daňovník, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenska, príjmy časť roka 2005 napríklad z Českej republiky, musí podať daňové priznanie v ČR aj v SR? Má potom nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane v oboch štátoch?
-- Ak mal daňovník príjmy v Českej republike, predpokladáme, že tam bol považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (musí zaplatiť daň z príjmov plynúcich v ČR) a u nás s tzv. neobmedzenou daňovou povinnosťou (musí zaplatiť daň z celosvetových príjmov). Pri zaplatení dane v Českej republike sa postupuje podľa zákona platného v ČR, s možnosťou odpočtu nezdaniteľnej sumy podľa tam platných podmienok, a u nás rovnako, podľa podmienok platných u nás (vrátane uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane).
Daň zaplatená v Českej republike sa u nás započíta na našu daňovú povinnosť (čl. 22 zmluvy -- oznámenie č. 238/2003 Z. z.). Uplatnenie nezdaniteľnej sumy základu dane v ČR a v SR je logické a má vplyv na konečnú daňovú povinnosť v oboch štátoch.
Platí to aj opačne. Ak rezident Českej republiky mal príjem na Slovensku, vyrovná daň v SR len zo zdrojov plynúcich z nášho územia s tým, že má nárok, tak ako slovenskí daňoví rezidenti, na základnú nezdaniteľnú sumu základu dane vo výške 87 936 Sk. Doma si vyrovná daň z celosvetových príjmov (aj zo slovenských zdrojov) a uplatní si tam platnú nezdaniteľnú sumu základu dane. V Českej republike sa mu započíta daň zaplatená na Slovensku.
Ak daň zaplatená napríklad v Českej republike je vyššia, ako by vyšla u nás, prečo nemôže byť vrátená ako preplatok na dani?
-- Ak preplatok na dani vznikne z dôvodu vyššej dane zaplatenej v cudzine, nemožno ho daňovníkovi zaplatiť, pretože daň neplynula do nášho štátneho rozpočtu (nie je čo vrátiť). Po vykonaní výpočtu dane podľa príslušných riadkov daňového priznania však k preplatku fakticky matematicky v konečnom dôsledku nedôjde (zápočet dane sa vykoná len na príjmy zo zahraničia).
Zoznam medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia
a ich registrácia v Zbierke zákonov:
Holandsko 138/1974 Zb. a 199/1997 Z. z.
Francúzsko 73/1975 Zb.
Fínsko 207/2001 Z. z.
Belgicko 354/2002 Z. z.
Japonsko 46/1979 Zb.
Býv. štáty RVHP (fyzické osoby) 30/1979 Zb.
Rakúsko 48/1979 Zb.
Býv. štáty RVHP (právnické osoby) 49/1979 Zb.
Srí Lanka 132/1979 Zb.
Nórsko 35/1980 Zb.
Švédsko 9/1981 Zb.
Cyprus 30/1981 Zb.
Španielsko 23/1982 Zb.
Dánsko 53/1983 Zb.
Spolková republika Nemecko 18/1984 Zb.
Taliansko 17/1985 Zb.
India 77/1987 Zb.
Čína 41/1988 Zb.
Grécko 98/1989 Zb.
Brazílska federatívna republika 200/1991 Zb.
Nigéria 339/1991 Zb.
Veľká Británia a Írsko 89/1992 Zb., oprava čiastka 37/1992 Zb.
Tuniská republika 419/1992 Zb.
Kanada 369/2002 Z. z.
Luxemburské veľkovojvodstvo 227/1993 Z. z.
Česká republika 229/1993 Z. z., od 1. 1. 2004 238/2003 Z. z.
USA 74/1994 Z. z.
Maďarská republika 80/1996 Z. z.
Poľská republika 95/1996 Z. z.
Rumunsko 105/1996 Z. z.
Ukrajina 173/1997 Z. z.
Chorvátska republika 220/1997 Z. z.
Ruská federácia 31/1998 Z. z.
Švajčiarsko 127/1998 Z. z.
Turkmenistan 100/1999 z. z.
Turecká republika 90/2000 Z. z.
Austrália 157/2000 Z. z.
Lotyšská republika 317/2000 Z. z.
Malta 318/2000 Z. z.
Štát Izrael 327/2000 Z. z.
Írsko 365/2000 Z. z.
Juhoafrická republika 39/2001 Z. z.
Bieloruská republika 112/2001 Z. z.
Bulharská republika 287/2001 Z. z.
Indonézska republika 12/2002 Z. z.
Juhoslávia 269/2002 Z. z.
Litovská republika 756/2002 Z. z.
Islandská republika 225/2003 Z. z.
Kórejská republika 244/2003 Z. z.
Uzbecká republika 444/2003 Z. z.
Slovinská republika 386/2004 Z. z.
Portugalská republika 11/2005 Z. z.
Bližšie -- www.finance.gov.sk