StoryEditor

Zavedenie štátnej pokladnice

Dôvodov na zavedenie štátnej pokladnice je viac. Okrem prirodzenej snahy vlády optimalizovať manažment (riadenie a kontrolu) verejných financií na centrálnej úrovni v súčasnosti zohráva významnú úlohu integračné úsilie SR na vstup do Európskej únie, kde efektívne riadenie verejných financií je jednou z podmienok prístupového procesu. Systém štátnej pokladnice bude monitorovať vývoj príjmov a výdavkov, pôžičkovú stratégiu verejnej správy, riadiť hotovostné platby a finančné plánovanie.

Okrem týchto základných funkcií bude štátna pokladnica podporovať aj dosiahnutie cieľov fiškálnej politiky v strednodobom horizonte, zabezpečovať platby štátu, zabezpečovať riadenie štátnych aktív a pasív, ovplyvňovať proces prípravy rozpočtu za oblasť výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok, zdokonaľovať proces realizácie rozpočtu, vytvárať nástroje na rozvoj finančného a kapitálového trhu a zabezpečovať presné výkazníctvo a včasné podávanie správ. Zavedením štátnej pokladnice by sa mal optimalizovať objem finančných prostriedkov na manažment verejných financií a zabezpečenie adekvátneho objemu zdrojov na plynulé financovanie verejných služieb pri minimalizácii nákladov ich získavania. Problém optimalizácie sa chápe v nasledujúcich dvoch úrovniach:
* ako minimalizácia nákladov pri realizácii rozličných finančných transakcií v rámci verejného sektora a ako minimalizácia nákladov spojených so zriadením a s prevádzkou samotnej štátnej pokladnice. Dosiahnutie strednodobých cieľov fiškálnej politiky bude štátna pokladnica monitorovať prostredníctvom strednodobých finančných a pôžičkových plánov. Plánovanie v systéme štátnej pokladnice nadobudne širší rozmer. Na rozdiel od rozpočtovania príjmov a výdavkov na jeden rozpočtový rok sa budú zostavovať krátkodobé finančné plány (mesačné a štvrťročné), v ktorých sa konkretizujú jednotlivé výdavky ročného rozpočtu. Ďalší rozmer bude strednodobý finančný výhľad, v ktorom sa budú plánovať výdavky na dlhšie obdobie ako jeden rok. Finančné plánovanie na centrálnej úrovni je činnosť zabezpečujúca, aby finančné záväzky štátu boli kryté predvídateľným spôsobom. To znamená:
* zabezpečiť finančné krytie v čase a v adekvátnom objeme pre všetkých klientov ŠP,
* zladiť sledovaný očakávaný príjem hotovosti so schváleným rozpočtom,
* priebežné prispôsobovanie medzi očakávanými príjmami a výdavkami,
* plánovať finančné potreby (alebo investovať prebytok hotovosti).
Pre Slovenskú republiku ako štát s malou otvorenou ekonomikou je výhodné sledovať tok finančných prostriedkov na všetkých úrovniach verejných financií. Zákonom 441/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách sa definoval verejný rozpočet s tým, že od 1. 1. 2003 sa rozpočtová klasifikácia uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu. Okrem týchto organizácií sú súčasťou verejného rozpočtu aj rozpočty rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, okresných úradov a obcí. Pre jednotný spôsob poskytovania informácií, resp. prijímania informácií, je dôležité používať jednotný systém klasifikovania výdavkov. Túto potrebu ešte výraznejšie dáva do popredia fakt, že celý mechanizmus vstupov a výstupov bude realizovaný s podporou informačných technológií. Tiež sa budú jednotne triediť príjmy a výdavky verejného rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej klasifikácie s cieľom dosiahnuť jednotne vykazovanie príjmov a výdavkov vo všetkých verejných rozpočtoch.
Rozpočtová klasifikácia prispôsobená na podmienky príspevkových a verejnoprávnych organizácií je v súčasnosti predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Rozpočet na rok 2003 sa bude zostavovať použitím tejto rozpočtovej klasifikácie. Pre rozpočtové organizácie veľké zmeny nebudú, ale príspevkové organizácie budú musieť prejsť na nový spôsob rozpočtovania. Doteraz príspevkové organizácie rozpočtovali svoje náklady a výnosy. Od roku 2003 budú rozpočtované a v štátnej pokladnici sledované výdavky a príjmy organizácií. V praxi sa často neuvedomuje časový a vecný nesúlad medzi nákladmi a výdavkami a výnosmi a príjmami. Vznik príjmov a výdavkov je stále viazaný peňažný pohyb, ktorý sa bude viazať stále na konkrétnu podpoložku ekonomickej klasifikácie (v prípade výdavkov aj k funkcii vo funkčnej klasifikácii). Najčastejšie omyly môžu byť pri odpisoch, ktoré nie sú výdavkom, ale sú nákladom (väčšina organizácií si neuvedomuje, že výdavok bol v momente obstarania investičného majetku a cez opisovanie hodnota prechádza do nákladov) a pri vzájomných zápočtoch pohľadávok a záväzkov, pri ktorých nenastáva peňažný pohyb (napr. pri zdravotných poisťovniach a zdravotníckych zariadeniach, ktoré si započítavajú odvod poistného za zdravotné poistenie s nárokom na úhradu za poskytnuté výkony).

25. máj 2022 05:23