Čerpanie tohto pracovného voľna s náhradou mzdy je obsahom právnej úpravy dovolenky na zotavenie v Zákonníku práce. Sú tam ustanovenia o dĺžke dovolenky na zotavenie, jej druhoch, ako aj podmienkach jej poskytovania i krátenia, ďalej čerpanie dovolenky i náhrada mzdy za dovolenku. Postupne sa venujeme jednotlivým podmienkam.
Kratší pracovný čas
Zamestnávateľ môže so zamestnancom v pracovnej zmluve dojednať kratší než určený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas môže spočívať v tom, že zamestnanec síce pracuje každý pracovný deň, ale s menším počtom hodín, alebo jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky, pretože aj zamestnanec s kratším pracovným časom má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky, ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je však v tom, že ak pracuje denne, ale s menším počtom hodín, deň jeho dovolenky bude primerane kratší.
Ak kratší pracovný čas zamestnanca je rozvrhnutý len na niektoré dni v týždni, jeho týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje.
Ak by zamestnanec čerpal dovolenku po dňoch, keďže kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni, prislúcha mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko by ich spravidla dostal, keby si vyberal dovolenku vcelku.
Príklad
Učiteľka pracuje v pracovnom pomere na dobu neurčitú, na skrátený pracovný úväzok v rozsahu päť hodín týždenne, ktoré odpracuje vždy v utorok. Týždňom dovolenky tejto zamestnankyne je jeden pracovný deň. To znamená, že má nárok na osem týždňov dovolenky tak, ako každý učiteľ, t. j. na osem utorkov. Ak by dovolenku čerpala v kuse, vynechala by osem utorkov za sebou, teda chýbala by osem týždňov. Preto aj v jej prípade sa má postupovať tak, ako pri ostatných učiteľoch, ktorým sa nariaďuje čerpanie dovolenky najmä počas školských prázdnin.
Príklad
Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas -- na 80 percent, t. j. len štyri dni v týždni. Tento zamestnanec má nárok na rovnakú dĺžku dovolenky na zotavenie ako keby pracoval na celý pracovný úväzok.
Ak by dĺžka jeho dovolenky za kalendárny rok bola päť týždňov, mal by nárok na 5 x 4 pracovné dni = 20 pracovných dní. Toľko dní dovolenky by mohol čerpať vo svojich pracovných dňoch, ak by čerpal dovolenku po dňoch.
Príklad
Zamestnanec pracoval do 31. decembra 2004 na plný úväzok. Od 1. januára 2005 sa dohodou zmenil jeho pracovný pomer na polovičný úväzok, t. j. štyri hodiny denne. Uvedený zamestnanec si v roku 2004 nevyčerpal celú dovolenku za tento kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok dovolenky si bude čerpať v apríli 2004. Otázkou je výška náhradu mzdy za dovolenku, ktorú bude čerpať za obdobie, keď pracoval na plný úväzok, pričom teraz už deň jeho dovolenky predstavuje len štyri hodiny.
Za dobu čerpania dovolenky na zotavenie má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Výška náhrady závisí od toho, či zamestnanec pracuje na plný pracovný úväzok alebo na kratší pracovný čas, pretože vtedy náhrada mzdy za čerpanú dovolenku zodpovedá jeho kratšej pracovnej zmene.
Uvedené platí aj v prípade, že ide o náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok v predchádzajúcom roku, keď zamestnanec pracoval na plný pracovný úväzok, avšak v čase čerpania dovolenky pracuje na polovičný úväzok. Zamestnanec bude mať nárok na náhradu mzdy vypočítanú z priemerného zárobku za prvý kalendárny štvrťrok 2005, avšak vo výške zodpovedajúcej dĺžke jeho denného pracovného času určeného v čase čerpania dovolenky, t. j. štyri hodiny za každý deň čerpania dovolenky.
Pomerná časť dovolenky
Zamestnanec, ktorého pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi netrval nepretržite celý kalendárny rok, ale odpracoval uňho aspoň 60 dní v roku, má nárok na pomernú časť dovolenky. Jej rozsah predstavuje jednu dvanástinu z celoročnej dovolenky za každý celý kalendárny mesiac trvania uvedeného pracovného pomeru.
V prípade, že zamestnanec nastúpil do zamestnania napríklad tretieho v danom mesiaci preto, lebo prvého a druhého bola sobota a nedeľa, avšak dátum tretieho má uvedený aj v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, stráca nárok na pomernú časť dovolenky za tento kalendárny mesiac.
Dovolenka sa zásadne čerpá minimálne po celých dňoch, avšak výnimočne sa pri určení pomernej časti dovolenky zaokrúhľuje na pol dňa.
-- do 25 stotín sa zaokrúhľuje smerom dole, teda bez nároku na ďalší deň,
-- nad 25 stotín do 75 stotín sa pridáva poldeň a
-- nad 75 stotín sa zaokrúhľuje smerom hore a pridáva sa celý deň.
Napríklad vypočítaná pomerná časť dovolenky v dĺžke:
2,23 = 2 dni,
2,32 = 2,5 dňa,
2,68 = 2,5 dňa,
2,76 = 3 dni.
Takto sa vypočítava aj náhrada za nevyčerpanú pomernú časť dovolenky.
Dovolenka za odpracované dni
Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na pomernú časť, t. j. ktorý neodpracoval u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny celoročnej dovolenky za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
To znamená, že ak zamestnanec odpracoval napríklad 21 dní, nemá nárok na žiadnu dovolenku, ak by odpracoval 43 dní, má nárok len na jednu dvanástinu.
Za odpracovaný deň sa považuje odpracovanie prevažnej časti zmeny vrátane všetkých dôb, ktoré sa posudzujú ako výkon práce pre účely dovolenky.
Dodatková dovolenka
Dodatková dovolenka je samostatným nárokom, ktorý existuje popri nároku na dovolenku za celý kalendárny rok, jej pomernú časť alebo nároku za odpracované dni. Podmienky pre vznik nároku na dodatkovú dovolenku sú určené v nadväznosti na výkon určitej práce a dobu výkonu tejto práce, bez ohľadu na dĺžku pracovného pomeru.
Nárok na dodatkovú dovolenku majú dve skupiny zamestnancov:
-- zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a
-- zamestnanci vykonávajúci zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce (sú uvedené v § 106 ods. 2 Zákonníka práce)
Dĺžka dodatkovej dovolenky je určená jednotne pre všetkých zamestnancov spĺňajúcich podmienky pre jej priznanie, a to jeden týždeň. Ak zamestnanec pracuje v takomto zamestnaní len časť kalendárneho roka, má nárok na jednu dvanástinu (pol deň) dodatkovej dovolenky za každých 22 takto odpracovaných dní.
Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať v kalendárnom roku, a to prednostne pred riadnou dovolenkou, aj keď nárok na ňu zamestnancovi vznikne až koncom kalendárneho roka. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku sa neposkytuje náhrada mzdy.
Príklad
Zamestnankyňa s nárokom na dodatkovú dovolenku bola od 20. apríla 2004 práceneschopná do 30. septembra 2004. Od 1. októbra 2004 čerpala dovolenku na zotavenie a od 19. októbra 2004 nastúpila na materskú dovolenku. Čo s jej dodatkovou dovolenkou?
Vzhľadom na to, že dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred riadnou dovolenkou a krátiť ju možno iba z dôvodov neospravedlnene zameškaných pracovných zmien, v období od 1. októbra 2004 do 19. októbra 2004 čerpala prednostne celú dodatkovú dovolenku a časť dovolenky na zotavenie. Ak by vôbec nebola čerpala v uvedenom období dovolenku, dodatková dovolenka by jej "prepadla", lebo by za ňu nedostala náhradu mzdy.
Dodatková dovolenka sa nekráti pre prekážky v práci -- práceneschopnosť a materskú dovolenku.