Ako zdaňovať nízke príjmy zo závislej činnosti

Nový systém zdaňovania príjmov zo závislej činnosti do výšky 5 000 Sk mesačne sa zaviedol od začiatku tohto roka podľa novely zákona o dani z príjmov. Už nebude platiť, že všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú z celoročného hľadiska vyrovnané, sa zdaňujú mesačnými preddavkami na daň.
Do zákona sa doplnilo v ustanovení § 43 ods. 3 nové písmeno j), podľa ktorého sa bude vyberať daň zrážkou z príjmov zo závislej činnosti v prípade, ak budú plynúť zamestnancovi od zamestnávateľa pri splnení nasledujúcich dvoch podmienok súčasne:
-- úhrnná výška týchto zdaniteľných príjmov nepresiahne za kalendárny mesiac sumu 5 000 Sk a
-- zamestnanec nemá u tohto zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti za účelom uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2006 mesačne vo výške 7 568 Sk) a daňový bonus.
Uvedené podmienky sa budú sledovať u každého zamestnávateľa osobitne. To znamená, že niekto bude môcť mať takýchto príjmov v mesiaci i od viacerých zamestnávateľov.
Keďže máme rovnú daň, tak aj táto daň bude vo výške 19 percent (rovnako ako naďalej mesačný preddavok na daň v prípadoch, ak uvedené podmienky splnené nebudú).
Tento systém zdaňovania sa bude vzťahovať na všetky druhy zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, okrem obslužného. Nebude sa teda vzťahovať len na dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, ako sa mnohí domnievajú. Bude sa vzťahovať aj na ďalšie druhy príjmov (uvedené sú v § 5 ods. 1 písm. a) až g) zákona o dani z príjmov).
Napríklad sa bude týkať aj príjmov na základe pracovného, služobného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, obdobného vzťahu, príjmov za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov s. r. o. a komanditistov komanditných spoločností, odmien za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, odmien za výkon funkcie členov štatutárnych orgánov právnických osôb alebo spoločenstiev, prostriedkov zo sociálneho fondu a príjmov plynúci v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Napríklad ak študent na dohodu o brigádnickej práci študentov alebo na dohodu o vykonaní práce dostane odmenu vo výške 4 500 Sk, potom ak u zamestnávateľa podpíše vyhlásenie, ktorým si uplatní nezdaniteľnú sumu základu dane, tento príjem sa mu v čase výplaty naďalej nezdaní vôbec (resp. s nulovým preddavkom na daň). Ak nebude mať podpísané vyhlásenie, tak sa mu z príjmu zrazí daň vo výške 19 percent, t. j. 855 Sk (za predpokladu, že nebude povinnosť v roku 2006 aj z tohto právneho vzťahu zraziť aj poistné). V rovnakej výške zaplatí preddavok na daň aj v súčasnosti.
Podľa novelizovaného § 43 ods. 5 písm. c) základom dane bude mesačný hrubý zdaniteľný príjem mínus poistné (ak bude povinnosť). Základ dane aj daň sa rovnako zaokrúhlia na celé koruny nadol.

Príklad
Ak študent pracoval v januári 2006 na čiastočný úväzok u zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru so mzdou vo výške 4 500 Sk, pri nepodpísanom vyhlásení sa mu príjem zdaní nasledovne zrážkou dane (poistné je počítané len ilustračne):

V tejto súvislosti sa stretávame s otázkami typu: Aký bude rozdiel medzi zrazeným preddavkom na daň a zrazenou daňou z príjmov zo závislej činnosti, keď v oboch prípadoch je to 19 percent?
Rozdiel je zásadný, i keď nie vo výške. Pri zrazených preddavkoch na dani platí, že tieto príjmy nie sú daňovo vyrovnané z celoročného hľadiska (kalendárny rok ako zdaňovacie obdobie), aj keď vyjde nulový preddavok na daň. Takto zdanené príjmy zo závislej činnosti sa započítajú všetky do daňového priznania alebo do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ak iné príjmy daňovník nemal), a to povinne v prípade, ak sú všetky jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako polovica ročnej nezdaniteľnej sumy základu dane na daňovníka (za rok 2005 vo výške 43 968 Sk a za rok 2006 vo výške 45 408 Sk).
Pri nižších príjmoch daňovník nemá žiadnu povinnosť (avšak pri ich priznaní a uplatnení nárokovej nezdaniteľnej sumy základu dane je to výhodné, pretože vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň alebo aspoň časti).
Pri zdanení príjmov zo závislej činnosti platí všeobecne, že daň bude vyrovnaná v prípade, ak sa daňovník nerozhodne, že si takto zdanené príjmy uvedie do daňového priznania. Ak teda nebude robiť nič, nemá žiadnu povinnosť z týchto príjmov.
Ak si ich však dobrovoľne uvedie po skončení roka do daňového priznania, zrazená daň sa bude považovať za preddavok na daň a započíta sa na celkovú daňovú povinnosť zo všetkých jeho zdaniteľných príjmov (napr. ako v súčasnosti pri úrokoch z úsporných vkladov zdanených bankou). Vzhľadom na to, že aj preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, aj daň vybratá zrážkou, sú vo výške 19 percent, má uvedené zmysel len vtedy, ak bude mať daňovník za rok ostatné zdaniteľné príjmy nižšie ako nezdaniteľná časť základu dane (základná suma, plus na manželku, plus do 12 000 Sk). Ide o to, že zahrnutím príjmov zdanených zrážkou do daňového priznania sa vlastne vyčerpá (dočerpá) nezdaniteľná časť základu dane. Výsledkom bude vrátenie dane alebo jej časti (z dane vypočítanej z celkových ročných zdaniteľných príjmov).
Tento postup v podstate platí aj v súčasnosti pri príjmoch zo závislej činnosti zdanených preddavkami na daň.
Na otázku, či ide o zjednodušenie systému alebo nie, ťažko odpovedať. Pre zamestnávateľov bude znamenať skomplikovanie, pretože budú musieť sledovať ďalšie podmienky na správne zdanenie príjmov zamestnancov (budú potrebné nové programy). Pre zamestnancov, ktorí majú častejšie takéto príjmy a celkové vyššie ročné príjmy, to bude výhoda, pretože vlastne s nimi už ďalej nebudú musieť robiť nič.
Rozdiel oproti terajšiemu systému bude v tom, že pri zdanení príjmov preddavkami na daň budú zamestnávatelia postupovať naďalej podľa § 35 a ďalších nadväzujúcich ustanovení zákona. Preddavky na daň budú vždy pri príjme nad 5 000 Sk a pri príjme do 5 000 Sk mesačne len pri podpísanom vyhlásení. Pri tomto spôsobe zdanenia odvod preddavkov je naďalej do piatich dní po dni výplaty, atď.
Nepeňažné príjmy sa pri tomto spôsobe zdanenia za stanovených podmienok nezdania v priebehu roka, resp. až pri najbližšom peňažnom plnení, ak nie je možné zrážku uskutočniť. Ak to do konca roka nebude možné, tak sa príjem dodaní až po skončení roka.
Je tu však problém v tom, že nebolo novelou zákona o dani z príjmov súčasne toto ustanovenie (§ 35) upravené a naďalej zamestnávateľov "zaväzuje" v zmysle odsekov 1 až 4 zraziť zamestnancom preddavok na daň z úhrnu príjmov zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac. Nebolo doplnené, že sa to netýka príjmov, z ktorých sa daň zrazí zrážkou podľa § 43. Takže v zákone sú vlastne teraz uvedené dva spôsoby zdanenia.
Pri zdanení príjmov daňou je režim zdanenia iný. Postupuje sa podľa § 43 cit. zákona. Odvod zrazenej dane stačí vykonať do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca po výplate. Avšak zamestnávateľ bude povinný túto skutočnosť súčasne oznámiť správcovi dane, ak na jeho žiadosť neurčí inak. Dá sa predpokladať, že odvod dane bude na iný účet, ktorý bude treba zistiť.
Ďalším problémom budú nepeňažné príjmy do 5 000 Sk mesačne (pri nepodpísanom vyhlásení). Zrážku dane je totiž platiteľ v týchto prípadoch povinný vykonať zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech zamestnanca s tým, že za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie (pozri § 43 ods. 11). To znamená, že v týchto prípadoch budú musieť zamestnávatelia daň odviesť (zrejme z vlastných prostriedkov za predpokladu, ak zamestnanec nebude mať žiaden peňažný príjem, z ktorého by sa zrážka dane mohla v reálnom čase urobiť).
Ak sa zamestnanec nerozhodne takýto príjem uviesť do daňového priznania, tak fakticky daň z neho nezaplatí vôbec. Ak by pri novom systéme zdaňovania príjmov zo závislej činnosti zrážkou dane bolo uvedené, že sa vzťahuje len na "peňažné" príjmy, problém by nebol (ako napr. pri výhrach a cenách).
Ako nejasné sa pre zamestnávateľov ukazuje aj kompenzovanie daňových bonusov zaplatených oprávneným zamestnancom, pretože je to možné len zo zrazených preddavkov na daň (§ 35 ods. 7). Z paragrafu 43 táto možnosť kompenzácie nevyplýva. To zvýši u niektorých zamestnávateľov administratívu v tom, že budú musieť žiadať správcov dane v častejších prípadoch o vrátenie, z vlastných prostriedkov zaplatených, daňových bonusov.
V zákone tiež absentuje doplnenie obsahu mzdového listu o príjmy zdanené zrážkou dane. Možno odporúčať zamestnávateľom buď mzdové listy doplniť o tieto údaje alebo viesť osobitnú evidenciu na kontrolné účely. Inak budú mať problémy napríklad s vystavovaním potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2006, ktoré majú obsahovať len údaje uvedené na mzdovom liste. Údaje o príjmoch zdanených zrážkou dane budú dôležité pre tých zamestnancov, ktorí si takto zdanené príjmy budú chcieť uviesť do daňového priznania.
Kým nedôjde k zmene zákona, tak si zamestnávatelia musia tiež uvedomiť, že štvrťročný prehľad, ktorý predkladajú svojmu správcovi dane, sa týka len zrazených a odvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, rovnako ako aj hlásenie o vyúčtovaní dane. Toto budú možno niektorí považovať za zjednodušenie a iní nie. Dá sa však predpokladať, že v rámci ďalšej novelizácie zákona o dani z príjmov sa tieto technické problémy vyriešia.
Keďže zamestnávatelia zamestnancom budú musieť z mesačných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zrážať buď preddavok na daň alebo daň, oba vo výške 19 percent, "nehrozí", že voči štátnemu rozpočtu spravia chybu.