(Dokončenie z utorka 26. novembra)
V prípade, že je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba len podľa STN (ČSN), pri výpočte spotreby pohonných látok sa bude výlučne postupovať podľa tejto normy. Zmena v tomto prípade nastala pri jazde motorového vozidla výlučne na území mesta. V takomto prípade možno spotrebu pohonných látok určenú v STN zvýšiť o 40 %. Tento spôsob zvýšenia spotreby nemožno uplatniť, keď trasa pracovnej cesty viedla mimo mesta a nemožno ho uplatniť ani vtedy, keby sa cesta uskutočňovala v obci, ktorá sa za mesto nepovažuje.
Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa STN, ako aj normy EHK alebo len normy EHK, výlučne sa použije len spotreba podľa EHK. To znamená, že na výpočet priemernej spotreby sa v tomto prípade nepoužije doteraz uplatňovaný postup (t. j. priemerná spotreba sa vypočíta zo súčtu údajov uvedených v norme EHK a STN). Z troch údajov uvedených v EHK sa vypočíta aritmetický priemer spotreby, pričom údaj STN sa vôbec neberie do úvahy. Takýmto spôsobom sa postupovalo aj pred 1. 1. 1996, keď technický preukaz obsahoval len údaje podľa normy EHK. V prípade, keď sa vozidlo bude výlučne pohybovať na území mesta, použije sa spotreba podľa metodiky EHK pri prevádzka vozidla v meste (t. j. do úvahy sa berie len tento tretí údaj). V prípade, ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet spotreby pohonných látok sa použije spotreba určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty. To znamená, že nemožno vychádzať z údajov platných pre priemerné vozidlo. K zmene po 1. 7. 2002 dochádza v prípade, ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc ES (smernica ES č. 80/1268, č. 93/116 a č. 99/100). V takomto prípade sa na výpočet spotreby PHL použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla.
Výpočet spotreby, ak je cestné motorové vozidlo poháňané plynom
Ďalšou novinkou je výpočet spotreby podľa ods. 5, ak cestné motorové vozidlo je poháňané plynom alebo plynom v kombinácii s inou pohonnou látkou. V takomto prípade výpočet náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu. Pretože počas pracovnej cesty môže dôjsť k niekoľkým nákupom pohonných látok v rozdielnych cenách, bude praktické, aby zamestnávateľ od zamestnanca vždy vyžadoval pri nákupe pohonných látok doklad o ich nákupe s uvedením ceny za 1 liter tejto pohonnej látky. Spotreba by mala byť vypočítaná za príslušné najazdené kilometre s cenou pohonnej látky doloženou nákupným dokladom. Právo zamestnávateľa požadovať doklad o nákupe pohonných látok v prípade použitia vlastného cestného motorového vozidla možno vyvodiť z § 4 písm. a) ZCN, v ktorom sa hovorí o "preukázaných cestovných výdavkoch".
Pri aplikácii § 7 ods. 4 ZCN môžu nastať rôzne situácie:
a) zamestnanec nakúpi plnú nádrž motorového vozidla predtým, ako mu zamestnávateľ oznámil, že ho vysiela na pracovnú cestu s týmto vozidlom a nebude mať doklad o nákupe pohonných látok s cenou, za ktorú ich nakúpil,
b) zamestnanec používa súkromné motorové vozidlo denne na kratšie pracovné cesty a nie je potrebné každý deň nakupovať pohonné látky.
Ad a): V tomto prípade môže zamestnávateľ aplikovať § 20 ZCN, pretože ide o prípad, že doklad o nákupe pohonných látok nemožno predložiť z objektívnych dôvodov a nie je nevyhnutné nariadiť nákup aspoň menšieho množstva pohonných látok pri spätnej ceste z dôvodu získania dokladu.
Ad b): V tomto prípade nie je požiadavka denného nákupu pohonných látok u zamestnanca potrebná, pretože zneniu zákona sa vyhovie tým, že bude doložený doklad o nákupe plnej nádrže motorového vozidla. So zreteľom na spotrebu pohonných látok podľa technického preukazu bude náhrada prepočítaná s cenou uvedenou na spomínanom doklade s cieľom pomerného prepočtu kilometrov skutočne najazdených pri pracovných cestách.
Môžu sa vyskytnúť prípady, keď si zamestnanci nárokujú vyššie náhrady za spotrebu pohonných látok, najmä v prípade pracovných ciest v mestách. Ak by zamestnávateľ uznal argumenty zamestnanca a poskytol mu náhrady nad rámec vyplývajúci z ustanovenia § 7 ods. 4 ZCN, pôjde o náhrady nad rámec zákona (§ 9). Znamená to, že na ich úhradu musí zamestnávateľ použiť disponibilný zisk a pre zamestnanca sa suma nad rámec zákonného nároku stáva príjmom, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti. V prípade, keď zamestnanec použije na pracovnú cestu vlastné vozidlo alebo vozidlo zamestnávateľa, vzniká otázka, či musí pri vyúčtovaní predložiť doklad o tom, za akú cenu nakúpil pohonné látky. Aby v tomto smere nevznikali pochybnosti, odporúčame využiť § 3 ZCN a v rámci podmienok pracovnej cesty určiť zamestnancovi povinnosť predložiť doklad o nákupe pohonných látok na domácej i zahraničnej pracovnej ceste, pretože ich ceny sú rozdielne. Ak zamestnanec nepredloží doklad o nákupe pohonných látok a výdavky na ich nákup evidentne vznikli, zamestnávateľ môže postupovať podľa § 35 ZCN a uhradiť mu výdavky v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky pracovnej cesty. Okrem toho môže použiť cenu, ktorá je uznaná ako priemerná cena na trhu známa v čase použitia vozidla.
Úprava ZCN sa podporne použije na úhradu nákladov na pracovnú cestu vykonanú iným cestným motorovým vozidlom, ako je cestné vozidlo zamestnávateľa.
Z hľadiska uplatnenia výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na pracovné cesty podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 a § 24 ods. 2 písm. v) ZDP je potrebné rozlišovať medzi:
a) použitím cestného motorového vozidla zahrnutého v obchodnom majetku daňovníka (firemné vozidlo),
b) použitím vlastného cestného motorového vozidla zamestnanca (podnikateľa).
Firemnými vozidlami sú vozidlá vo vlastníctve daňovníka, o ktorých daňovník účtuje v súlade s účtovnými predpismi. To znamená, že do tejto skupiny patria všetky motorové vozidlá vo vlastníctve právnických osôb (obchodných spoločností) a u fyzických osôb tie vozidlá, pri ktorých je splnená uvedená podmienka. Daňovník môže v prípade firemného vozidla zahrnúť do výdavkov rovnako ako pri inom hmotnom majetku odpisy podľa § 26 až 33 ZDP a skutočne preukázané výdavky (náklady) na opravu, údržbu, poistné, prípadne aj tvorbu rezerv na opravy. Ďalej uplatňuje nevyhnutné výdavky na pracovné cesty, ako sú parkovné, cestné poplatky, cestná daň atď.
Firemný automobil môže mať trojaký režim použitia:
a) automobil výlučne používaný na služobné účely,
b) automobil používaný zamestnancom na služobné, ako aj súkromné účely,
c) automobil prenajatý firmou zamestnancom.
Ad a): Do prvej kategórie firemných automobilov patria služobné automobily, ktoré možno výlučne použiť len na služobné (pracovné) cesty. Pojem pracovnej cesty vymedzuje § 2 ods. 1 ZCN.
Pri týchto automobiloch je potrebné rozlišovať medzi:
* automobilmi, ktoré boli zverené vodičom z povolania a
* automobilmi, ktoré majú zverené do používania zamestnanci firmy, pričom automobil môžu používať len na služobné účely. V prvom prípade hovoríme o automobiloch s prideleným vodičom a v druhom prípade o automobiloch bez prideleného vodiča (posledné uvedené automobily sa označujú tiež ako referentské automobily). S vodičmi z povolania a zamestnancami používajúcimi referentské automobily by firma (zamestnávateľ) mala spísať dohodu o hmotnej zodpovednosti a dohodu o zverení automobilu na používanie na služobné účely. Spolu s dohodou o zverení služobného automobilu sa so zamestnancom spíše Protokol o odovzdaní motorového vozidla do užívania.
Ad b): Osobitnú kategóriu firemných automobilov predstavujú automobily, ktoré zamestnanci používajú tak na služobné, ako aj súkromné účely. Takýto automobil môže zamestnávateľ zveriť zamestnancovi na základe protokolu o odovzdaní automobilu do užívania, pričom zároveň s ním zamestnávateľ uzavrie Dohodu o poskytnutí motorového vozidla zamestnancovi na používanie pre služobné a súkromné účely.
(Pokračovanie v utorok 3. decembra)