S účinnosťou od 1. októbra nadobúda platnosť revidovaná STN 73 0540: Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov.
Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií determinujú energetickú náročnosť budov a tým aj ekonomiku prevádzky. Správne navrhnuté stavebné konštrukcie a budovy z tepelnotechnického hľadiska vytvárajú ekonomické energetické prostredie pre systém technických zariadení budov. Preto je dôležité, aby projektanti a konštruktéri poznali základné inžinierske princípy navrhovania a požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Stavebné konštrukcie a budovy sa od roku 1964 navrhovali a posudzovali podľa normy ČSN 73 0540. Sprísnené požiadavky na hodnotu tepelného odporu stavebných konštrukcií, ako záväzného kritéria hodnotenia, vyplynuli z revízie predmetnej normy, ktorá nadobudla účinnosť v roku 1984. STN 73 0540 -- Zmena 5 z roku 1997 stanovuje ako záväzné hygienické kritérium, ktoré požaduje minimálnu teplotu na vnútornom povrchu obvodových konštrukcií a kritérium maximálnej spotreby energie na vykurovanie budov. Tepelné odpory, respektíve súčinitele prechodu tepla stavebných konštrukcií boli stanovené ako odporúčané hodnoty.
S účinnosťou od 1. 10. 2002 nadobúda platnosť revidovaná STN 73 0540: Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov, ktorá sa člení na:
Časť 1: Terminológia,
Časť 2: Funkčné požiadavky,
Časť 3: Vlastnosti prostredia a stavebných výrobkov,
Časť 4: Výpočtové metódy.
Norma nadväzuje na sústavu európskych a medzinárodných noriem (EN, ISO) a zabezpečuje s nimi previazanosť. Platí pre navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií a budov s požadovaným tepelným stavom vnútorného prostredia a na všetky budovy a ich časti s trvalým pobytom osôb, ktorých pobyt vo vnútornom priestore, alebo v jeho funkčne vymedzenej časti trvá počas jedného dňa viac ako 4 hodiny a opakuje sa pri trvalom užívaní budovy viac ako raz týždenne. Neplatí pre chladiarne, mraziarne, maštaľné budovy a výrobné priemyselné budovy s vnútornými ziskami vyššími ako 25 W/m3. Na pamiatkovo chránené budovy, alebo budovy v pamiatkových rezerváciách platí primerane možnostiam tak, aby nedochádzalo k nedostatkom a poruchám pri užívaní budov. Požadované tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov sú zabezpečované veličinami:
* tepelný odpor stavebnej konštrukcie,
* súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie,
* vnútorná povrchová teplota stavebnej konštrukcie,
* množstvo skondenzovanej a vyparenej vodnej pary v stavebnej konštrukcii za rok,
* vzduchová priepustnosť škár a stykov stavebných konštrukcií,
* tepelná prijímavosť podlahovej konštrukcie,
* potreba energie na vykurovanie,
* tepelná stabilita miestnosti.
Šírenie tepla, vlhkosti a vzduchu stavebnou konštrukciou, tepelnú stabilitu miestnosti a mernú potrebu energie zohľadňujú funkčné požiadavky. Pri návrhu stavebných konštrukcií a priestorov vymedzených určeným stavom vnútorného prostredia bytových a nebytových budov sa požaduje splnenie nasledovných kritérií:
* kritérium minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebnej konštrukcie (maximálnej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie),
* kritérium výmeny vzduchu (minimálnej priemernej výmeny vzduchu v miestnosti) ,
* hygienické kritérium (minimálnej teploty vnútorného povrchu),
* energetické kritérium (maximálnej mernej potreby tepla na vykurovanie),
Pri ostatných nebytových objektoch je potrebné splniť normalizované požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií.