Zmluva o výkone funkcie je zákonnou možnosťou úpravy právneho vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou, teda s. r. o. a konateľom s. r. o., príp. iného orgánu s. r. o. alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pričom je nutné na tomto mieste pripomenúť, že záväzkový vzťah konateľa a s. r. o. vzniká zo zákona okamihom jeho platného vymenovania do funkcie.
Zmluva o výkone funkcie je zákonnou možnosťou úpravy právneho vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou, teda s. r. o. a konateľom s. r. o., príp. iného orgánu s. r. o. alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pričom je nutné na tomto mieste pripomenúť, že záväzkový vzťah konateľa a s. r. o. vzniká zo zákona okamihom jeho platného vymenovania do funkcie (§ 125 ods. l Obchodného zákonníka. "Valné zhromaždenie rozhoduje o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov") a nie je podmienený uzatvorením osobitnej zmluvy. Tá však nie je vylúčená a naopak, jej uzatvorenie má značný praktický význam. Zmluvu o výkone funkcie ako zákonný typ zmluvy priniesla novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z. z. podľa § 66 ods. 3. Citované ustanovenie Obchodného zákonníka sa vzťahuje na všetky orgány, resp. členov orgánov obchodných spoločností, vrátane s. r. o., s výnimkou valného zhromaždenia, teda vzťahuje sa aj na spoločníkov, ktorí sú štatutárnymi orgánmi. Zákonné ustanovenie neurčuje osobitné náležitosti uvedenej zmluvy, dokonca ani nenariaďuje, aby na výkon uvedených funkcií bola zmluva povinne uzatváraná.
Novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z. z. stanovila ako podmienky platnosti tejto zmluvy:
* požiadavku písomnej formy zmluvy o výkone funkcie (prísne formálny právny úkon),
* požiadavku jej schválenia valným zhromaždením alebo písomne všetkými spoločníkmi, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene (vzhľadom na obmedzené ručenie spoločníkov v s. r. o., ktorí podľa § 106 ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, táto požiadavka odpadá).
Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť zmluvy o výkone funkcie. Lehota na schválenie zmluvy valným zhromaždením nie je zákonom vymedzená, preto môže ísť o schválenie predchádzajúce podpísaniu zmluvy, resp. nasledujúce po podpísaní zmluvy o výkone funkcie. Vymedzenie pôsobnosti valného zhromaždenia v s. r. o. určuje § 125, ods. 1 OBZ, keďže výslovne uvedené ustanovenie nehovorí o schválení zmluvy o výkone funkcie (porovnaj českú právnu úpravu, podľa ktorej zákonodarca výslovne hovorí o schválení zmluvy o výkone funkcie v zmysle § 125 ods. l písm. m) OBZ), potom je možné túto skutočnosť podriadiť pod ust. § 125 ods. 1 písm. j) OBZ "ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti" a v nadväznosti na § 127, ods. 4 OBZ upravujúci požiadavku kvalifikovanej väčšiny hlasov spoločníkov na prijatie uznesenia na valnom zhromaždení, kde nie je uvedená záležitosť podľa § 125 ods. 1 písm. j) OBZ medzi tými, ktoré vyžadujú kvalifikovanú väčšinu hlasov prítomných spoločníkov na valnom zhromaždení, je možné dôvodiť, že ku schváleniu tejto funkcie postačuje iba jednoduchá väčšina hlasov spoločníkov. Vzťah založený zmluvou o výkone funkcie je podľa § 261, ods. 3, písm. a) zákona v znení novely OBZ č. 500/2001 Z. z. absolútnym obchodom. To znamená, že takýto vzťah sa vždy riadi OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Uvedené vymedzenie odstraňuje akékoľvek pochybnosti o tom, o aký vzťah v danom prípade ide, čo bolo sporné pred touto novelou za účinnosti § 66, ods. 2 OBZ.
Mandátna zmluva
Ustanovenie § 66 ods. 3 OBZ aj po novele naďalej hovorí, že vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ zo zmluvy o výkone funkcie, ak bola uzatvorená, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Mandátnu zmluvu upravuje Obchodný zákonník v § 566 a nasl. Pre vzťah medzi s. r. o. a konateľom, resp. členom iného orgánu s. r. o. je dôležité najmä primerané použitie ustanovení o povinnostiach mandatára a o jeho zodpovednosti. V žiadnom prípade však nebolo možné ani pred novelou vykladať ust. § 66 ods. 2 OBZ tak, že iné určenie práv a povinností sa mohlo týkať napríklad iného právneho režimu, napr. režimu Zákonníka práce, čo v praxi bolo pomerne časté. Vychádzajúc z platného ust. § 66 ods. 3 OBZ vyplýva, že primerané použitie ust. o mandátnej zmluve prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí nie je uzatvorená osobitná zmluva, upravujúca vzájomné práva a povinnosti pri výkonu funkcie, teda zmluva o výkone funkcie.
Konanie v mene spoločnosti navonok
Zmluva o výkone funkcie nie je obmedzená iba na vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom alebo jeho členom, ale týka sa aj jej iných orgánov alebo dokonca aj jednotlivého spoločníka. Pôjde teda predovšetkým o vzťah medzi spoločnosťou a členmi dozornej rady, spoločnosťou a likvidátorom alebo iným orgánom, ktorý si spoločnosť zriadila mimo zákonného rámca, ak je predmetom právneho vzťahu medzi spoločnosťou a uvedenou osobou zariaďovanie záležitostí spoločnosti. Pôjde teda väčšinou o konanie v mene spoločnosti navonok, a to ako o konanie, kedy uvedené osoby svojimi úkonmi spoločnosť zaväzujú, tak aj o akýkoľvek kontakt uvedených osôb s tretími osobami bez toho, aby spoločnosti nejaký záväzok vznikol. Informácie o vzťahoch medzi spoločníkmi, konateľmi a s. r. o. spolu so vzorom zmluvy o výkone funkcie a judikatúrou nájdete v najnovšej aktualizácii príručky Minimalizácia rizík konateľov a prokuristov v s. r. o.