JUDr. Anna Jendrálová
Ústava Slovenskej republiky garantuje prostredníctvom inštitútu verejného ochrancu práv (ombudsman) ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy v prípadoch, keď je konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť týchto orgánov v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv ako nezávislý orgán podieľa na ochrane uvedených práv, upravuje zákon č. 564/2001 Z. z. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu SR, prezidenta SR, vládu SR, Ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje tiež na veci operačnej a mobilizačnej povahy. Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Verejný ochranca práv koná na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočenia znáša štát. Ak podávateľ podnetu požiada verejného ochrancu práv, aby sa jeho totožnosť utajila alebo ak je jej utajenie v záujme vybavenia podnetu, pri vybavovaní podnetu sa postupuje len na základe odpisu podnetu, v ktorom sa neuvádzajú osobné údaje. Každý zúčastnený na vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť. Verejný ochranca práv nie je povinný vybavovať anonymný podnet. Ak verejný ochranca práv po preskúmaní podnetu zistí, že v podstate ide o opravný prostriedok v konaní vo veciach správnych alebo súdnych, prípadne o žalobu, apod., bezodkladne o tom upovedomí podávateľa podnetu a poučí ho o správnom postupe. Ak verejný ochranca práv zistí, že vo väzbe, v nápravnovýchovnom zariadení alebo v zariadení, kde sa vykonávajú disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova, alebo v cele policajného zaistenia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť okamžite oznámi príslušnému prokurátorovi ako podnet na postup podľa zákona o prokuratúre a upovedomí správu takého miesta i dotknutú osobu.
Ak sa podnet týka preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo ak verejný ochranca práv dospeje k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, postúpi vec na vybavenie príslušnému prokurátorovi, prípadne urobí iné opatrenie a upovedomí o tom podávateľa podnetu. To isté môže urobiť aj s podnetom, ktorý obsahuje návrhy takých opatrení, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry. Prokurátor je povinný v určených lehotách ustanovených zákonom oznámiť verejnému ochrancovi práv opatrenia, ktoré vykonal na odstránenie nezákonnosti. Verejný ochranca práv môže podnet odložiť, ak zistí, že podnet sa týka veci prejednávanej súdom, pričom nejde o prieťahy v konaní alebo ak už súd vo veci rozhodol, ďalej ak uplynuli už viac ako tri roky od veci, ktorej sa podnet týka, ak je podnet zjavne neopodstatnený alebo anonymný, alebo ak ide o podnet vo veci, ktorú už verejný ochranca práv vybavil a opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti. O odložení podnetu a dôvodoch jeho odloženia verejný ochranca práv upovedomí podávateľa podnetu. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov orgánov verejnej správy, vyžadovať potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa podnet týka, hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia. Ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje. Ak výsledkami vybavenia podnetu je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje. Tento orgán je povinný do 30 dní odo dňa doručenia návrhu opatrení oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijaté opatrenia. Ak verejný ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom orgán nadriadený orgánu verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje, a ak takého orgánu niet, vládu Slovenskej republiky. Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody fyzických alebo právnických osôb, môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu. Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť Národnej rade SR mimoriadnu správu spolu s návrhom, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi Národnej rady.
StoryEditor