Od 1. júla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci a upravuje aj zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti územnej samosprávy. Zároveň v rámci spoločných ustanovení obsahuje pre všetky orgány verejnej moci spoločnú právnu úpravu v prípadoch, keď je možná a žiaduca.
Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu:
-- Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím.
-- Druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.
Zákon upravuje podmienky, pri ktorých splnení možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím. Zákon stanovil tri základné podmienky:
1. nezákonnosť rozhodnutia
2. právoplatnosť rozhodnutia
3. vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov.
1. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesným predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú.
2. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán.
3. Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Iná právna konštrukcia by viedla k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky nepochybne sú.
Z tejto všeobecnej zásady sa však pripúšťa výnimka v troch prípadoch:
-- ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa,
-- ďalšou výnimkou, ktorú zákon ustanovil, je možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v prípade, keď je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V týchto prípadoch je nevyhnutné pripustiť možnosť, že dôjde k škode ešte skôr ako sa stane rozhodnutie právoplatným,
-- poslednou výnimkou zo všeobecnej zásady je tzv. ničotné rozhodnutie, čiže také rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom nad rámec jeho určených právomocí (Právo a manažment, číslo: 11/2004).