Vecné bremená sú v rámci členenia Občianskeho zákonníka zaradené do jeho tretej hlavy k právam k cudzím veciam popri záložnom práve, práve podzáložnom a práve zádržnom. Podľa § 151n ods. 1. Občianskeho zákonníka (OZ) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Z analýzy citovaného ust. OZ vyplýva, že na jednej strane ide o existenciu určitého vecnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnej veci vo vlastníckom práve k nej v prospech iného subjektu, naproti ktorému obmedzeniu existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t. j. právo iného subjektu než vlastníka nehnuteľnej veci k nej.
Obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka môže byť trojakého charakteru. Vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech iného subjektu povinný:
a) niečo trpieť (napr. prechod cez svoj pozemok),
b) niečoho sa zdržať, t. j. niečo nekonať (napr. nevykonať nejaké stavebné úpravy),
c) niečo konať (napr. povinnosť odomknúť zámok v určitom čase).
Z uvedenia taxatívne vymedzených troch typov vecného bremena je zrejmé, že prvé dva druhy vecných bremien spočívajú v nečinnosti vlastníka nehnuteľnej veci, kým tretí druh vecného bremena spočíva práve v jeho činnosti. Vecnoprávny charakter vecných bremien znamená, že prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnosti z vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prípadným prevodom alebo prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti na ďalšieho jej vlastníka. Znamená to, že vecné bremená ako práva k cudzej veci sa zapisujú do katastra nehnuteľnosti pod položku "ŤARCHY", ktorý zápis je podmienkou pre právnu existenciu vecného bremena, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť dvojakého charakteru, a to:
a) sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, čo znamená, že každý nový nadobúdateľ vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je zaťažený vecným bremenom pri zmene vlastníctva, či už na základe prípadnej kúpnej zmluvy alebo na základe dedenia vlastníckeho práva. Môže ísť napr. o právo cesty cez susedný pozemok, ktoré ak je zapísané ako "ŤARCHA" na liste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, zostáva novému vlastníkovi susednej parcely po prípadnej zmene vlastníctva k nej a toto právo si nemusí aktivovať vlastným právnym úkonom.
b) Patria určitej osobe, čo znamená, že toto právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe, neprechádza na jej právneho nástupcu a zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby, alebo zánikom právnickej osoby. Ide o právo k vecnému bremenu taktiež zapísané ako "ŤARCHA" na liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, avšak nepôsobí na žiadne iné subjekty než sú uvedené v danom liste vlastníctva. Ide napr. o právo doživotného bývania v dome alebo v miestnosti v dome, čo sa využíva obvykle napr. pri darovaní domu rodičmi na deti ako osoby povinné z vecného bremena. Uvedená analýza druhov vecných bremien je zákonne zachytená i v znení ust. § 151n ods. 2 OZ, podľa ktorého vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Ods. 3 ust. § 151n OZ potom hovorí o rozložení nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti a to tak, že ak sa účastníci nedohodnú inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Citované ustanovenie určuje za prioritnú dohodu účastníkov vzťahu z vecného bremena o spôsobe hradenia nákladov a opráv užívanej veci a iba v prípade, ak dohody niet, nastupuje zákonná úprava podľa § 151n ods. 3 OZ o primeranom znášaní nákladov so zreteľom na spôsob užívania. V prípade sporu ohľadne týchto nákladov rozhoduje na návrh niektorého z účastníkov vzťahu z vecného bremena súd.
Vznik vecných bremien
Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Citované ustanovenie rozoberá vznik vecných bremien, resp. práv zodpovedajúcim vecným bremenám a spôsoby ich vzniku vymedzuje taxatívne. Znamená to, že žiadne ďalšie spôsoby vzniku vecných bremien či práv ich zodpovedajúcim neexistujú.
1. Písomná zmluva
O uzavretí písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena platia ust. všeobecne upravujúce uzatváranie zmlúv. V zmluve je potrebné dostatočne vymedziť rozsah a obsah vecného bremena, riadne identifikovať nehnuteľnosť a označiť osoby právneho vzťahu z vecného bremena, aby boli nezameniteľné s osobami inými (najmä RČ u fyzických osôb a IČO u právnických osôb). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám sa vyžaduje vklad do katastra nehnuteľnosti, takže právo z uzavretej zmluvy sa nadobudne až právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu, a to ku dňu, keď bol návrh na vklad katastrálnemu úradu doručený.
2. Závet
Ide o situáciu konkrétneho vyporiadania vzťahov k poručiteľovmu majetku, ktoré predpokladá § 175a OSP a nasl.
3. Schválená dohoda dedičov
Opäť ide o výsledok dedičského konania v zmysle § 482 OZ a súd schváli dohodu dedičov, podľa ktorej dochádza k vzniku vecných bremien, pokiaľ táto neodporuje zákonu ani dobrým mravom.
4. Rozhodnutie príslušného orgánu
Ide napr. o rozhodnutie administratívneho orgánu pri vyvlastňovaní podľa stavebného zákona a, samozrejme, o rozhodnutie súdu, ktorým sa treba zaoberať v osobitnej časti tejto analýzy vecných bremien.
5. Zo zákona priamo vznikajú vecné bremená v prípade ak to ustanovuje osobitný zákon, napr. zákon elektrizačný a telekomunikačný.
6. Vydržanie
Vydržať možno právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe oprávnenej držby trvajúcej nepretržite po desaťročnú dobu ustanovenú § 134 OZ, ktorým spôsobom nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je opäť potrebné sa širšie venovať v osobitnej časti.
Zánik vecných bremien
Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím prísl. orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecného bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľnosti.
1. Rozhodnutie príslušného orgánu
Ide opäť napr. o rozhodnutie stavebného úradu v rámci vyvlastňovacieho konania. Pokiaľ ide o právomoc súdu rozhodnúť o zániku vecného bremena, je táto uvedená v ods. 3 ust. § 151p OZ, podľa ktorého súd na návrh niektorého z účastníkov vzťahu za primeranú náhradu vecné bremeno obmedzí alebo zruší, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Táto zmena pomerov môže vychádzať či už z objektívnych alebo subjektívnych skutočností a môže sa týkať nehnuteľnosti zaťažených alebo aj zvýhodnených. Taktiež pokiaľ ide o osoby, môže sa týkať osôb povinných alebo oprávnených z vecného bremena. Zmena pomerov je právne významná len vtedy, ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom rozhodnutie o tom, či danú situáciu možno kvalifikovať ako hrubý nepomer, možno vydať na základe dokazovania v rámci súdneho konania a posúdenie tohto je práve úlohou súdu. Ust. § 151p ods. 3 OZ potom hovorí o priorite vecného plnenia po zmene pomerov, avšak za jeho nemožnosti môže súd rozhodnúť o poskytovaní peňažného plnenia namiesto pôvodného plnenia vecného. Ide o prípad, keď napríklad povinná osoba, ktorá zabezpečovala osobnú opateru oprávnenej osobe sama čiastočne ochrnula, kedy môže súd uložiť povinnej osobe, aby sa naďalej namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie, za ktoré by si oprávnená osoba mohla napr. obstarať adekvátne vecné plnenie.
2. Zo zákona
Podľa ods. 2 § 151p OZ vecné bremeno zanikne okamihom, keď vec prestane trvalo slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti (napr. trvalá strata vody v studni). Úlohou súdu v prípade súdneho sporu je zistenie, či došlo alebo nedošlo k zániku vecného bremena zo zákona, čo znamená zistenie, či nastali uvedené zmeny a či sú trvalého charakteru.
3. Písomná zmluva
Pôjde o písomnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným subjektom, pričom k zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu dochádza opäť až vkladom do katastra nehnuteľností. Vecné bremená môžu zanikať taktiež na základe iných skutočností, napr. uplynutím času, ak bolo trvanie vecného bremena časovo obmedzené. Podľa § 151p ods. 4 OZ taktiež v prípade, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou (pri fyzickej osobe) alebo zánikom (pri právnickej osobe).
Zriadenie vecného bremena súdom
Zriadenie vecného bremena súdom je zaradené ako jeden zo spôsobov vzniku vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ ako vznik vecného bremena rozhodnutím príslušného orgánu. Treba však uviesť skutočnosť často opomínanú a privádzajúcu fyzickým či právnickým osobám nemalé problémy.
Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno jedine a výlučne len v dvoch prípadoch:
a) pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, a to k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 OZ) a ak tak súd neurobil už v spojitosti s rozhodovaním o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov, nemožno tak urobiť dodatočne v inom osobitnom konaní,
b) pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3 OZ).
Pri stavbe čiernej totiž môže súd nariadiť jednak odstránenie neoprávnenej stavby, taktiež môže nariadiť prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, alebo môže využiť práve inštitút vecného bremena a na návrh usporiada vzťahy zriadením vecného bremena za náhradu v nevyhnutnom rozsahu. V danej súvislosti treba spomenúť, že súdu nie je skutočne daná právomoc a možnosť zriadiť vecné bremeno v žiadnych iných prípadoch a mnohé súdne spory, v rámci ktorých je vynášané zamietajúce rozhodnutie o zriadení vecného bremena, prinášajú nespokojnosť účastníka. Okrem zriadenia vecného bremena v spojitosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a v spojitosti s rozhodovaním o neoprávnenej stavbe teda súd nemôže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani vtedy, ak by z okolností prípadu vyplývalo ako jediné a nevyhnutné východisko pri riešení prejednávaného prípadu. Práve na toto je potrebné myslieť preto pri uzavieraní kúpnych zmlúv k nehnuteľnostiam a nespoliehať sa na zriadenie vecného bremena súdnou cestou, keď úspech v konaní nemožno v zmysle vyššie uvádzaného očakávať. V takomto prípade potom niet inej cesty, ako dohodnúť sa povedzme s vlastníkom pozemku, cez ktorý je potrebné prechádzať, na tomto práve za určitú náhradu a ak k takejto dohode (najmä pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady) nedôjde, situácie je v podstate neriešiteľná.
(Pokračovanie v piatok 20. decembra)