Osvojenie dieťaťa
Vychovávať deti je morálnou i zákonnou povinnosťou predovšetkým rodičov. V prípadoch, keď rodičia z rôznych príčin, ktoré majú dlhodobý charakter, nezabezpečujú riadnu výchovu dieťaťa, možno takéto dieťa zveriť do výchovy občana, a to formou osvojenia (zrušiteľného alebo nezrušiteľného). Vždy je však prvoradý záujem dieťaťa, ktorému musí byť takáto náhradná výchova na prospech. O osvojení dieťaťa rozhoduje súd. Základnou podmienkou je, že osvojiteľ spôsobom svojho života i života svojej rodiny, v ktorej bude dieťa vychovávané, zaručuje, že starostlivosť o dieťa bude vykonávaná na jeho prospech a že zároveň majú osobné predpoklady, najmä morálne a zdravotné, na takúto starostlivosť. Osvojiť možno len maloletého staršieho ako jeden rok.
Osvojiť dieťa môže osamelá osoba alebo manželia. Ak si osvojuje dieťa len jeden z manželov, musí k takémuto úkonu dať súhlas aj druhý manžel, ak manželia žijú v spoločnej domácnosti. Súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo zadováženie tohto súhlasu by bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Nezrušiteľne však môžu osvojiť dieťa len manželia alebo jeden z manželov, ak žije v manželstve s rodičom dieťaťa. Osamelá osoba môže nezrušiteľne osvojiť dieťa len výnimočne, ak sú predpoklady, že toto osvojenie bude plniť spoločenské poslanie. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu dieťaťa. Ak sú nimi jeho rodičia, netreba ich privolenie, ak neprejavia o dieťa skutočný záujem po dobu šesť mesiacov alebo ak dajú privolenie na osvojenie vopred. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť dieťa najmenej po dobu troch mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa, a to na jeho náklad. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom taký pomer ako medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú teda práva a povinnosti ako rodičia. Po osvojení má dieťa priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené pre ostatné deti. Zároveň zanikajú práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou. Pri nezrušiteľnom osvojení sa v matrike zapisuje osvojiteľ namiesto rodiča osvojenca. Osvojenie môže súd zrušiť len z dôležitých dôvodov na návrh osvojenca alebo osvojiteľa. Ak je osvojenec plnoletý, možno osvojenie zrušiť aj dohodou medzi ním a osvojiteľom, spísanou súdom. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou. Opäť bude mať svoje predchádzajúce priezvisko. Upozorňujeme, že skutočnosti spojené so zánikom osvojenia sa týkajú len zrušiteľného osvojenia, pretože nezrušiteľné osvojenie nemožno zrušiť. Zoznamy detí, ktorých záujem vyžaduje, aby im bola zabezpečená náhradná rodinná výchova osvojením, vedú okresné úrady, ktoré takéto deti vyhľadávajú a zároveň vyhľadávajú občanov vhodných na osvojenie.