Začatie územného konania a daň z nehnuteľností
Rozhodnutím štátneho orgánu sa zastavané územie obce rozšírilo o pozemky, ktoré boli vyčlenené na prípravu individuálnej bytovej výstavby. Obec schválila vymeranie stavebných pozemkov a na základe geometrických plánov boli určené jednotlivé stavebné parcely, ktoré pre jednotlivých stavebníkov boli zapísané v katastri nehnuteľností ako "zastavaná plocha". Stavebník požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Začatie územného konania zlúčeného so stavebným konaním bolo koncom roka 2003, avšak stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu bolo vydané až koncom januára 2004. Vlastník stavebnej parcely predložil správcovi dane priznanie na daň z nehnuteľnosti až vo februári 2004, v ktorom priznal daň z pozemkov nie ako za stavebný pozemok, ale za pozemok druhu "zastavaná plocha". Ak územné konanie zlúčené so stavebným konaním bolo začaté koncom roka 2003, mal stavebník na rok 2004 priznať už stavebný pozemok?
-- Oznámenie o začatí územného konania zlúčeného so stavebným konaním, nie je na účely zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností pri určení stavebného pozemku rozhodujúce. Podľa citovaného zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria tie parcely, ktorých čísla sú uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do vydania kolaudačného rozhodnutia. Ak bolo stavebné povolenie vydané až koncom januára 2004, nemôže sa pozemok na rok 2004 zdaňovať ako stavebný, pretože skutočnosti rozhodujúce na určenie daňovníka, predmetu dane, druhu nehnuteľnosti a vznik a zánik daňovej povinnosti sa vždy viažu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Na také skutočnosti, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa pri dani z nehnuteľnosti neprihliada. Ak k 1. januáru 2004 nemal vlastník pozemku právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie, nejde o stavebný pozemok. Na rok 2004 sa pozemok zdaňuje takou základnou sadzbou dane, ktorá prislúcha druhu pozemku uvedenom na liste vlastníctva. Daňovník priznal na rok 2004 pozemok ako "zastavanú plochu a nádvorie" správne. Avšak tým, že priznanie podal až vo februári 2004, nedodržal lehotu na podanie daňového priznania (31. január 2004), čím porušil ustanovenie § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ktoré určuje, že ak daňovník podá priznanie na daň z nehnuteľností po lehote určenej v § 16 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb., správca dane mu uloží pokutu vo výške 0,2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní. Celková výška pokuty môže byť najviac 1 mil. Sk.
Vznik daňovej povinnosti
Kúpno-predajná zmluva o kúpe a predaji pozemku bola zaslaná do katastra nehnuteľností v novembri 2003. Nový vlastník pozemku dostal list vlastníctva 31. januára 2004, na ktorom bol vyznačený vklad do katastra 20. januára 2004. Je na rok 2004 daňovníkom nový vlastník pozemku? Je na vznik daňovej povinnosti rozhodujúci dátum podania žiadosti na vklad do katastra, alebo je rozhodujúci dátum vkladu?
-- Nadobúdanie vlastníctva upravuje ustanovenie § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo možno nadobúdať kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Aj z hľadiska dane z nehnuteľností sa pri určovaní daňovníka ako vlastníka nehnuteľnosti vychádza až z právoplatného rozhodnutia o vklade. To sa vzťahuje aj na tento prípad, pretože predloženie kúpno-predajnej zmluvy na správu katastra registrovanej v novembri 2003, neznamená vznik vlastníctva k pozemku. Ak bol novému vlastníkovi pozemku vydaný list vlastníctva 30. januára 2004, na ktorom bol vyznačený vklad 20. januára 2004, nový vlastník nadobudol vlastníctvo 20. januára 2004 a daňovníkom sa stáva až na zdaňovacie obdobie roka 2005. Keďže pri dani z nehnuteľností je rozhodujúci právny stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, za celé zdaňovacie obdobie 2004 platí daň z pozemkov ešte predávajúci. Podľa § 14 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností mal nový vlastník pozemku správcovi dane oznámiť rozhodujúce skutočnosti na vznik daňovej povinnosti, a to do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali. Oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane má aj pôvodný vlastník pozemku, ktorý bol tiež do uvedenej lehoty povinný oznámiť zánik daňovej povinnosti. Ak tak predávajúci a kupujúci neurobili, správca dane je povinný ich podľa § 35 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sankcionovať formou pokuty najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk. Pri dani z nehnuteľností najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú osobu.
Bezpodielové spoluvlastníctvo a daň z nehnuteľnosti
Napriek tomu, že manželia žijú v spoločnej domácnosti a nie sú rozvedení, daň z nehnuteľností priznávajú obci tak, že každý v daňovom priznaní priznal polovicu rodinného domu, zastavanej plochy a nádvoria, ako aj záhrady, i keď ide o bezpodielové spoluvlastníctvo k stavbe a k pozemkom. Správca dane ich na podanie daňového priznania vyzval s tým, aby priznanie za všetky nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, podal jeden z nich. Avšak manželia trvajú na priznávaní a platení dane za polovičný podiel k nehnuteľnostiam. Ako sa má v takomto prípade postupovať?
-- Ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú, že ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo aj viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo, ktoré je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť jedine medzi manželmi, ktoré vyjadruje najlepšie majetkovoprávne vzťahy medzi manželmi. Vzťahuje sa na všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva a ktoré niektorý z manželov za trvania manželstva akýmkoľvek oprávneným spôsobom nadobudol. Miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva nie je vyjadrená podielmi. Ak manželia nadobudli nehnuteľnosti počas trvania manželstva, do bezpodielového spoluvlastníctva patria celé nehnuteľnosti v celej hodnote. Preto aj v daňovom konaní vystupuje počas trvania manželstva jeden z manželov, ktorý priznáva nehnuteľnosti a následne platí daň a pokuty vo svojom mene. Ustanovenie § 2 ods. 5, § 7 ods. 3 a § 11a ods. 2 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností upravujú, že ak je pozemok, stavba, spoločné časti bytového domu alebo spoločné zariadenia bytového domu v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňovníkom dane z nehnuteľností je každá fyzická osoba alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Tieto ustanovenia určujú daňovníka v prípadoch podielového spoluvlastníctva k veci, ktoré vyjadruje spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Je tu však aj možnosť dohody, ktorá spočíva v tom, že ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie za celú nehnuteľnosť podá ten, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím termínu na podanie daňového priznania t. j. do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia (§ 16 ods. 2 zákona č. 317/1992 Zb.). Uvedené sa nevzťahuje na veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov daňové priznanie podáva jeden z nich. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd, ktorý upraví sporné vzťahy súdnym rozhodnutím. Keďže v tomto prípade nedošlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe súdneho rozhodnutia, správca dane v uvedenom prípade vykoná vytýkacie konanie podľa § 41 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v rámci ktorého upozorní manželov, že podané priznanie za polovičný podiel k nehnuteľnostiam osobitne manželom a manželkou je nepravdivé a nesprávne, pričom určí primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí manželov o následkoch spojených s neodstránením pochybnosti o správnosti priznania alebo nedodržaním určenej lehoty. Ak nebolo podané daňové priznanie za všetky nehnuteľnosti jedným z manželov ani v lehote určenej vo výzve správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daň jednému z nich podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, a to i bez súčinnosti s daňovníkom.