Zamestnávanie študentov

Môj syn získal možnosť pracovať popri štúdiu na škole. Na základe akých zmlúv môže pracovať? Má nárok na príspevok na obed, ak pracuje na trojštvrtinový úväzok?
-- Zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný. Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ v zmysle § 227 Zákonníka práce uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. V zmysle príslušného ustanovenia nemožno na základe takejto dohody vykonávať prácu presahujúcu v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času s ohľadom na celkové obdobie, na ktoré bola dohoda uzatvorená, to znamená že sa ráta s priemerom odpracovaného pracovného času počas celého trvania zmluvného vzťahu. Z toho vyplýva, že syn nemôže vykonávať prácu v rozsahu, ktorý sa hovorovo označuje ako trojštvrtinový úväzok. Dĺžka pracovného času je vymedzená v § 85 Zákonníka práce a je vo všeobecnosti v dĺžke 40 hodín týždenne, 38,5 hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu v dvojzmennej prevádzke striedavo v oboch zmenách a 37,5 hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu v trojzmennej prevádzke vo všetkých zmenách, ďalej je to 33,5 hodiny ak ide o zamestnanca s rizikovými podmienkami, 30 hodín, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov a 37,5 hodiny, ak ide o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (ktorý ešte nedovŕšil 18 rokov ).
Ak ide o status študenta, tento predpoklad bude zrejme splnený, nakoľko dohoda o brigádnickej práci študentov sa vzťahuje tak na študentov vysokých škôl v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v platnom znení, ako aj na študentov stredných škôl (žiakov) podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v platnom znení, keďže spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony v pozícii zamestnanca vznikajú dovŕšením 15. roku života. Za výnimočných okolností môže aj fyzická osoba mladšia ako 15 rokov, hoci nemá pracovnoprávnu subjektivitu, podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce na základe povolenia vydaného inšpektorátom práce a po dohode s orgánom na ochranu zdravia, vykonávať určité ľahké práce, ktoré neohrozia jej zdravie a mravný vývoj. Za splnenia uvedených predpokladov sa dohoda o brigádnickej práci študenta môže vzťahovať aj na žiaka základnej školy.
O dohode o brigádnickej práci študentov ďalej platí, že táto musí byť povinne uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutý rozsah pracovného času a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára. Dohoda môže byť uzatvorená buď na určitý čas alebo čas neurčitý a jej neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie štatútu študenta, po formálnej aj faktickej stránke. Význam posledne menovanej podmienky sa odráža v automatickom zániku dohody o brigádnickej práci študentov súčasne so stratou statusu študenta, t. j. okamihom, keď fyzická osoba prestáva byť študentom.

Stravovanie
Pokiaľ ide o druhú časť otázky, a to poskytovanie stravovania zamestnancom, ako aj príspevok zamestnávateľa na úhradu stravovania, ide o dve rozličné plnenia, pričom táto problematika je upravená všeobecne v § 152 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom, vyslaným na pracovnú cestu.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie najmä podávaním jedného teplého jedla vrátane nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo mu sprostredkovať možnosť stravovania prostredníctvom inej osoby, poskytujúcej stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak by sme vychádzali z ustanoveného týždenného pracovného času a jeho limitu maximálne polovice takto určeného pracovného času pokiaľ ide o dohodu o brigádnickej práci študentov, potom pre zamestnávateľa nevyplýva povinnosť zabezpečovať stravovanie fyzickej osobe, s ktorou uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov.
Navyše podľa znenia ustanovení § 227 a nasledujúcich Zákonníka práce neuvádza sa v nich pojem zamestnanec, ale len fyzická osoba za podmienok, uvedených v tomto zákone. Pritom § 152 Zákonníka práce v súvislosti s povinnosťou zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie, uvádza túto povinnosť len voči zamestnancovi v zmysle pracovnej zmluvy. S tým potom bezprostredne súvisí aj povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancovi. Na druhej strane podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov rozšíriť aj okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, kde vzniká priestor na to, aby sa okruh zamestnancov rozšíril aj na fyzické osoby, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov.