V poslednej časti seriálu o vymáhaní pohľadávok získate prehľad o niektorých alternatívnych spôsoboch vyrovnania splatnej pohľadávky.
Okrem štandardnej možnosti vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. v rozhodcovskom konaní (ak sa zmluvné strany na takomto spôsobe riešenia vzájomných vzťahov dohodli), sa môže veriteľ rozhodnúť zveriť pohľadávku na mimosúdne vymáhanie subjektu špecializovanému na správu a vymáhanie pohľadávok. Mimosúdne vymáhanie pohľadávok patrí v súčasnosti medzi pomerne efektívne riešenia. Odmena subjektov vymáhajúcich pohľadávku je spravidla určená percentuálnou sadzbou z výšky vymoženej pohľadávky (obvykle 15 -- 30 %). Takéto špecializované subjekty obvykle so svojimi klientmi uzatvárajú mandátne zmluvy.
Ďalšou možnosťou je postúpenie (cesia) pohľadávky. Ak veriteľ "nevlastní" lukratívnu pohľadávku, je pravdepodobné, že nenájde vhodného záujemcu, ktorý by mal záujem na jej nadobudnutí.
Osobitnými sú prípady, ak veriteľ má vedomosť o tom, že dlžník nemá žiadny majetok a že vymáhanie pohľadávky bude bezvýsledné, pričom veriteľa navyše neúmerne zaťaží poplatková povinnosť. Veriteľ však potrebuje do účtovníctva titul na to, aby mohla byť pohľadávka uznaná ako daňový náklad (najmä uznesenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na náhradu trov konania). V týchto prípadoch možno často odporúčať podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, pričom je však nevyhnutné mať vedomosť ešte aspoň o jednom veriteľovi dlžníka a označiť ho v návrhu. Viac informácií nájdete v príručke nášho vydavateľstva Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ (Živnostník a podnikanie, číslo: 10/2004).