Štatutári v akciových spoločnostiach často a radi zdôvodňujú svoju neochotu poskytovať informácie drobným akcionárom odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo. Kde a ako zákon definuje obchodne tajomstvo?
-- Priznám, že ide o veľmi zaujímavú a často sa opakujúcu otázku. Základom tejto otázky je opakujúca sa neochota štatutárneho orgánu (konatelia, členovia predstavenstva) si plniť svoje zákonné povinnosti. Vráťme sa však k podstate otázky. Obchodný zákonník na dvoch miestach osobitne upravuje problematiku ochrany citlivých informácií vo vzťahu ku konkurenčným praktikám ostatných súťažiteľov v trhovom prostredí. Ide najmä o ustanovenie § 17 až 20 Obchodného zákonníka, v ktorých sa vo veľmi všeobecnej rovine definuje pojem obchodného tajomstva. Obchodné tajomstvo podľa tohto ustanovenia tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Ďalšia časť Obchodného zákonníka, ktorá sa zaoberá obchodným tajomstvom, a to najmä z hľadiska jeho zabezpečenia, sa nachádza v ustanoveniach § 51 (porušovanie obchodného tajomstva) a § 55 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Na druhej strane, a to sa chcem vrátiť k svojej úvodnej poznámke o zľahčovaní úlohy štatutárneho orgánu voči akémukoľvek akcionárovi, t. j. aj drobnému akcionárovi, má akcionár (a to bez ohľadu na počet kontrolovaných akcií) zaručené právo podľa § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka na účasť sa na valnom zhromaždení a v rámci tejto účasti uplatniť požiadavku na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia.
Iba 2 základné a limitujúce podmienky vyplývajú z uvedeného opisu informačného práva akcionára:
1. informácie alebo podané vysvetlenia sa musia týkať záležitostí alebo akciovej spoločnosti samej, alebo záležitostí osôb ovládaných akciovou spoločnosťou, a ďalej
2. informácie alebo podané vysvetlenia musia súvisieť s programom valného zhromaždenia. Preto nie je možné sa na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré bolo zvolané iba z dôvodu voľby člena predstavenstva, vypytovať na obsah aktuálneho účtovníctva akciovej spoločnosti.
Treťou limitujúcou podmienkou, ktorá je však obsiahnutá v ust. § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, je odmietnutie odôvodnené:
a) porušením zákona (napríklad povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa člen predstavenstva zastupujúci záujmy akciovej spoločnosti dozvedel v konaní s vylúčením verejnosti ako jeho účastník) alebo ak
b) zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť akciovej spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu. Iba poukazujem na tú skutočnosť, že z formulácie "starostlivé posúdenie" vyplýva, že nepostačuje neodôvodnený záver predstavenstva "že azda by mohla" ale je nutné preukázať "vysoký stupeň pravdepodobnosti hrozby vzniku ujmy (je jedno či majetkovej alebo na dobrej povesti akciovej spoločnosti)", inak povedané je potrebné preukázať odôvodnenú príčinnú súvislosť.
Aby v danom prípade nenastala svojvôľa vo výklade pojmov "porušenie zákona" alebo hrozba "vzniku ujmy", Obchodný zákonník v ust. § 180 ods. 4 súčasne vytvoril možnosť nápravy odmietavého stanoviska až po súdne rozhodnutie vo veci uplatnenia informačného práva akcionára. Zo svojho osobného pohľadu sa domnievam, že v žiadnom prípade argumentácia "informácia je krytá obchodným tajomstvom" nie je dôvodom na odmietnutie podania informácie alebo vysvetlenia. Na druhej strane sa však akcionár po prijatí informácie stáva nositeľom povinnosti chrániť obchodné tajomstvo so všetkými dôsledkami, pokiaľ informácia svojou povahou do okruhu údajov chránených obchodným tajomstvom spadá. Na záver by som chcel podotknúť, že ochrana obchodného tajomstva nemá iba svoju civilnú rovinu, ale tiež aj trestnoprávny rozmer. O skutkovej podstate trestného činu ohrozenia obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva sa čitateľ môže bližšie dozvedieť v ust. § 122 Trestného zákona.