Servis

Preklúzia a premlčanie v Zákonníku práce
Aký je rozdiel medzi preklúziou a premlčaním? Čo sa rozumie pod pojmom prekluzívne a premlčacie lehoty sú stanovené subjektívne a objektívne?
-- V pracovnom práve majú prekluzívne a premlčacie lehoty, t. j. lehoty na uplatnenie nárokov, s ktorých uplynutím sa za určitých podmienok spája zánik nároku alebo práva, osobitný význam. Na premlčanie, dĺžku premlčacích lehôt, ich plynutie sa vzťahuje subsidiárne ustanovenie § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon taxatívne upravuje prípady preklúzie, t. j. kedy nastáva zánik práva, pretože sa v ustanovenej lehote neuplatnilo. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v lehote ustanovenej v zákone. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku. Na zabezpečenie nárokov zamestnancov postihnutých pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo inou škodou na zdraví sa ustanovila nepremlčateľnosť nárokov zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu za stratu na dôchodku a nepremlčateľnosť nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých. Premlčujú sa iba nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia z nich vyplývajúce. Preklúzia teda znamená zánik práva v dôsledku toho, že nebolo včas, t. j. v stanovenej dobe vykonané alebo uplatnené. Pri preklúzii sa naň prihliada z úradnej povinnosti, teda aj v prípade, že ju neuplatňuje subjekt, ktorý právo uplatňuje. Plnenie z prekludovaného práva je plnením bez právneho dôvodu a zakladá vznik neoprávneného majetkového prospechu. Prekluzívne lehoty sú v Zákonníku práce taxatívne stanovené v ustanovení § 36 ods. 1. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Premlčanie znamená, že právo v dôsledku toho, že nebolo uplatnené včas, nezanikne, ale je podstatne oslabené, pretože povinný subjekt môže uplatneniu nároku pred súdom čeliť námietkou premlčania a súd nemôže oprávnenému nárok priznať. Ak sa plní z premlčaného nároku, nejde o neoprávnený majetkový prospech. Zákonník práce v záujme ochrany zamestnanca výslovne niektoré nároky, uvedené v § 36 ods. 2, vylučuje z premlčania. Na výkon niektorých práv sú stanovené prekluzívne a premlčacie lehoty. Sú stanovené subjektívne (odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel o právnej skutočnosti) a objektívne (odo dňa, keď došlo k právnej skutočnosti zakladajúcej právo vykonať alebo uplatniť). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Zákonníka práce (č. 65/1965 Zb.), ktorý upravoval pracovnoprávne vzťahy komplexne, nový Zákonník práce v prvej časti, všeobecné ustanovenia, upravuje len odchýlky, špecifiká od všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Teda zákonník práce je osobitnou úpravou generálnej úpravy všeobecnej časti v Občianskom zákonníku, ktorá sa vzťahuje na občianskoprávne vzťahy. Na zastúpenie, právne úkony, neplatnosť právnych úkonov, uzatváranie zmlúv, premlčanie, počítanie času sa subsidiárne (podporne) použije Občiansky zákonník, ak Zákonník práce neupravuje tieto právne inštitúty odchylne.