Chcel by som vás poprosiť o vysvetlenie jednotlivých pojmov, a to: technické zhodnotenie motorového vozidla, rekonštrukcia automobilu, modernizácia automobilu, oprava a udržiavanie. V praxi sa mi často stáva, že nedokážem presne určiť ,napr. ak kúpim zimné pneumatiky, či ide o technické zhodnotenie alebo nie.
-- Technické zhodnotenie v súvislosti s motorovými vozidlami možno vymedziť ako výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu vozidla prevyšujúce pri jednotlivom vozidle 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. Technické zhodnotenie do 20 000 Sk si môže daňovník priamo premietnuť do výdavkov počínajúc 1. 1. 2001. Hranicu 30 000 Sk zákon o daniach z príjmov č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov (ZDP) ustanovuje počínajúc zdaňovacím obdobím roka 2003. Technické zhodnotenie sa za uvedenej podmienky odpisuje zo zvýšenej zostatkovej ceny (§ 31 ods. 3 ZDP) alebo zvýšenej zostatkovej ceny (§ 32 ods. 3 ZDP) už odpisovaného automobilu. Technické zhodnotenie motorového vozidla možno odpisovať samostatne len v dvoch prípadoch:
a) ak ide o technické zhodnotenie odpisované nájomcom v súlade s ustanovením § 26 ods. 4 ZDP (technické zhodnotenie financuje nájomca, nájomca technické zhodnotenie odpisuje na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom),
b) ak ide o technické zhodnotenie plne odpísaného automobilu, ktoré sa považuje za iný majetok (§ 26 ods. 6 písm. d) ZDP), ktorý nezvyšuje vstupnú ani zostatkovú cenu automobilu. V oboch prípadoch sa vyžaduje, aby technické zhodnotenie bolo v príslušnom zdaňovacom období v úhrne vyššie ako 20 000 Sk. Pokiaľ sa technické zhodnotenie týka odpisovaného motorového vozidla a v príslušnom zdaňovacom období prevyšuje pri jednotlivom automobile v úhrne 20 000 Sk, nie je priamo daňovým výdavkom, ale priamo zvyšuje vstupnú a zároveň aj zostatkovú cenu odpisovaného automobilu. To znamená, že technické zhodnotenie predstavuje aj v tomto prípade samostatnú investičnú akciu na automobile, ktorú za stanovených podmienok nemožno jednorazovo zahrnúť do nákladov (pozri § 25 ods. 1 písm. p) ZDP), ale len postupne vo forme odpisov, a to buď zo zvýšenej vstupnej ceny, alebo zvýšenej zostatkovej ceny automobilu (§ 29 ods. 3 ZDP). Pojem príslušenstva automobilu zákon č. 366/1999 Z. z. nedefinuje. Vychádza sa z definícií vykonávacích predpisov o účtovníctve, kde sa za príslušenstvo hmotného investičného majetku považujú predmety, ktoré tvoria s hlavnou vecou jeden majetkový celok a sú súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne. Pokiaľ príslušné predmety netvoria s hlavnou vecou jeden majetkový celok, ide o samostatné hnuteľné veci. Určenie, či nejaká vec je príslušenstvo, má význam pre vymedzenie vstupnej ceny automobilu (bude sa odpisovať spolu s hlavnou vecou) a pri posudzovaní technického zhodnotenia. V prípade automobilov sa vyskytuje veľké množstvo predmetov, ktoré môžu, ale nemusia, byť považované za príslušenstvo, začínajúc kobercami a poťahmi cez autorádio, prehrávače, snehové reťaze, až po náročné zabezpečovacie zariadenia. Vzhľadom na nejednotné vymedzenie pojmu príslušenstva existuje veľa názorov, ako je potrebné vymedziť na daňové účely pojem príslušenstva. Uplatňuje sa najmä technické hľadisko (pevné spojenie s hlavnou vecou, funkčnosť výlučne s hlavnou vecou a pod.), ktoré bolo premietnuté do pojmu modernizácie na účely zákona č. 366/1999 Z. z. (pozri § 33 ods. 3 ZDP). Definícia prevzatá z účtovníctva neuvádza technické hľadiská. Ponecháva na rozhodnutie vlastníka, či nejakú vec bude evidovať ako príslušenstvo hlavnej veci a jeho cenu zahrnie do obstarávacej ceny, prípadne ju dodatočne priradí k hlavnej veci ako technické zhodnotenie alebo či ju bude považovať za samostatnú hnuteľnú vec. Vlastnú definíciu príslušenstva osobného automobilu má zákon č. 289/1995 Z. z. o DPH v ustanovení § 2 ods. 5 písm. k). Príslušenstvom osobného automobilu, pri ktorom tiež platí zákaz odpočtu DPH vrátane montáže tohto tovaru podľa § 20 ods. 5 zákona o DPH, je: elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, vzduchový vankúš (airbag), strešné okno, protiblokovacie zariadenie ABS. Pre automobil (ďalej pod týmto pojmom budeme rozumieť aj prípojné vozidlo) má technické zhodnotenie ten význam, že sa ním zvyšuje vstupná (zostatková) cena automobilu, pričom z hľadiska odpisovania sa technické zhodnotenie zatriedi do odpisovej skupiny, do ktorej je zatriedený automobil, ktorý sa ním zhodnocuje. Technickým zhodnotením automobilu je potrebné v nadväznosti na znenie § 33 ZDP rozumieť jeho rekonštrukciu a modernizáciu, na základe čoho sa zmenia technické parametre alebo sa rozšíri vybavenosť automobilu. Pojem rekonštrukcie vymedzuje ustanovenie § 33 ods. 2 ZDP. Rekonštrukciou automobilu je zásah do konštrukcie automobilu, ktorý má za následok:
a) zmenu účelu jeho použitia,
b) kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti,
c) kvalitatívnu zmenu jeho parametrov. Pojem modernizácie vymedzuje ustanovenie § 33 ods. 3 ZDP. Modernizáciou automobilu je:
a) rozšírenie vybavenosti automobilu,
b) rozšírenie použiteľnosti automobilu o také súčasti, ktoré automobil pôvodne nemal, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť automobilu. Neoddeliteľnou súčasťou automobilu sú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné používanie s automobilom a spolu s ním tvoria jeden majetkový celok. Uvedené skutočnosti sa považujú za technické zhodnotenia automobilu za podmienky, že pri jednotlivom automobile prevyšujú 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplýva, že pre charakteristiku rekonštrukcie a modernizácie automobilu sú podstatné nasledovné kritériá: zmena účelu použitia automobilu, zmena technických parametrov automobilu, pokiaľ ide o výkonnosť a parametre automobilu, rozšírenie vybavenosti automobilu, rozšírenie použiteľnosti automobilu.
Pokiaľ ide o jednotlivé prípady technického zhodnotenia automobilu, možno uviesť nasledujúce skutočnosti:
a) zmenou účelu automobilu sa rozumie, že po rekonštrukcii sa automobil môže používať na iný účel než na aký bol zaobstaraný alebo zhotovený daňovníkom. Ako príklad možno uviesť prípad, keď mikrobus, ktorý slúžil na prepravu osôb, bol konštrukčne zmenený na dodávkový automobil (furgon), určený na prepravu nákladu,
b) zmenou technických parametrov automobilu sa rozumie zmena podstatných častí mechanizmu alebo konštrukcie automobilu oproti parametrom, ktoré sú uvedené v jeho technickom preukaze v čase zaradenia automobilu do majetku daňovníka.
* Pod zmenou podstatných častí mechanizmu automobilu sa rozumie zmena druhu pohonu, vloženie iného motora, výmena motora za výkonnejší motor alebo výmena určitej časti motora.
* Za zmenu konštrukcie automobilu je potrebné považovať podstatné zmeny jeho nosného rámu, karosérie, pérovania automobilu a kolies, ktorými nastáva zmena v dovolenom zaťažení, ako aj zmena tvaru karosérie.
c) Pod pojmom "rozšírenie vybavenosti automobilu" je potrebné rozumieť zhodnotenie automobilu zabudovaním nových komponentov, čím sa zvýšia jeho technické parametre. Ide napr. o zabudovanie funkčného katalyzátora, montáž klimatizácie, strešného okna a pod.,
d) rozšírenie použiteľnosti automobilu sa rozumie to, že automobil možno použiť aj na iné účely, než na ktoré bol obstaraný alebo zhotovený daňovníkom. Rozšírenie použiteľnosti automobilu sa v istom slova zmysle prekrýva so zmenou jeho účelu (napr. autobusový príves možno popri preprave osôb používať aj na prepravu nákladu). Všetky štyri uvedené kritériá prakticky postihujú všetky možné situácie zmeny charakteru automobilu, pokiaľ nejde len o uvedenie automobilu do pôvodného stavu, pri ktorom sa pôvodné časti automobilu, súčiastky alebo dielce vymieňajú za rovnaké komponenty. Z toho možno vyvodiť, že za technické zhodnotenie sa nepovažujú výdavky (náklady) spojené s obnovou pôvodných vlastností automobilu. V súlade s tým § 33 ods. 2 ZDP ustanovuje, že za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností. Osobitným spôsobom technického zhodnotenia automobilu je prestavba motorového vozidla, ktorú spomína § 101 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 116/1997 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Ak je potrebné, aby sa zmenila niektorá podstatná časť mechanizmu alebo konštrukcie motorového vozidla, alebo zmenili rozmery, alebo vlastná hmotnosť vozidla, možno vozidlo znovu dať do prevádzky len vtedy, ak sa po vykonanej zmene znova schválila jeho technická spôsobilosť. Nemôže byť sporu o tom, že prestavba motorového vozidla predstavuje technické zhodnotenie. Za technické zhodnotenie sa nepovažujú výdavky (náklady) spojené s obnovou pôvodných vlastností automobilu. Z toho dôvodu by sa nemali zamieňať výdavky na technické zhodnotenie s výdavkami na opravu a údržbu automobilu, ktoré do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vstupujú priamo. Presné vymedzenie hranice medzi technickým zhodnotením a opravou automobilu je však v daňovej praxi dosť problematické a v praxi sa možno stretnúť s prípadmi, keď sa daňovník do bežných opráv snaží prepašovať aj nejaké to technické zhodnotenie. V praxi je potrebné diferencovať medzi: opravou, udržiavaním a rekonštrukciou. Oprava a udržiavanie sú definované v:
* pokyne ministerstva financií č. 3400/1998-62 k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (Finančný spravodajca č. 3/1998) a v
* opatrení Ministerstva financií SR č. 65/163/1994 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 11/1994. Opravou sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie veci za účelom jej uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie majetku, predchádza sa jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie chyby.
(Pokračovanie v utorok 21. januára)
StoryEditor