Zabezpečenie rovnakého pohľadu na spôsob účtovania a vykazovania určitej transakcie. Snaha o dosiahnutie jednotného výkladu a judikatúry v oblasti uplatňovania medzinárodných účtovných štandardov IAS/IFRS na úrovni Európskej únie je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie základného cieľa -- vzájomnej porovnateľnosti informácií z účtovných závierok účtovných jednotiek v rôznych krajinách EÚ.
Problém, ktorý v tejto súvislosti vzniká, spočíva v zabezpečení rovnakého pohľadu na spôsob účtovania a vykazovania určitej transakcie nielen z hľadiska účtovných jednotiek navzájom, ale aj z hľadiska všetkých zúčastnených subjektov -- účtovnej jednotky, audítorov a regulačných orgánov (schéma č. 3):
Účtovná jednotka
IAS/IFRS
Audítori Regulačné orgány
Napriek tomu, že dodnes nie je celkom jasné, ako sa jednotlivé členské štáty EÚ postavia k vymedzeniu toho okruhu subjektov, ktorý bude používať medzinárodné účtovné štandardy, povinne je možné vychádzať z rámcového spoločného základu Európskej únie -- medzinárodné účtovné štandardy sa budú používať minimálne (t. j. prinajmenej) na úrovni kótovaných spoločností. Výbor európskych regulačných orgánov v oblasti cenných papierov (Committee of European Securities Regulators -- CESR) sa preto už v roku 2003 začal zaoberať vydávaním implementačných štandardov, ktorých cieľom by bolo zjednocovanie prístupov regulačných orgánov dohliadajúcich práve na oblasť cenných papierov. V apríli 2003 bol tak prijatý historicky prvý štandard finančných informácií (Standard on financial information), ktorý sa špecificky zaoberal presadzovaním štandardov finančných informácií v prostredí Európskej únie.
O rok neskôr, v apríli 2004, vydal CESR druhý štandard finančných informácií, ktorý sa zaoberá spôsobmi koordinácie jednotlivých regulačných orgánov na presadzovanie požiadaviek medzinárodných účtovných štandardov. Tento štandard síce nie je priamo záväzný vo vzťahu k jednotlivým účtovným jednotkám, nepriamo ich však môže ovplyvňovať -- a to prostredníctvom národného regulátora trhu s cennými papiermi (v SR teda prostredníctvom Úradu pre finančný trh). Uvedený štandard sa zaoberá oboma aspektmi koordinácie -- či už ex ante, t. j. koordináciou názorov zúčastnených inštitúcií ešte pred rozhodnutím národného orgánu a ex post, v rámci ktorej ide o sprostredkovanie prijatých rozhodnutí a stanovísk jedného národného orgánu inštitúciám členských krajín (a to bez ohľadu na to, či sú tieto inštitúcie členmi CESR alebo nie).
Medzi základné princípy koordinácie v tejto oblasti, ktoré štandard finančných informácií č. 2 ustanovuje, patria:
Pred prijatím rozhodnutia na národnej úrovni by sa mali:
-- rozhodnutia iných národných inštitúcií; prípadne
-- zabezpečiť konzultácie s inými národnými inštitúciami.
Prijaté rozhodnutia by sa mali (spolu so zdôvodnením a sprievodnou dokumentáciou) poskytnúť iným národným inštitúciám. Uplatnenie tohto princípu zároveň vytvára požiadavku na:
-- vybudovanie informačnej databázy existujúcich rozhodnutí;
-- zabezpečenie ochrany oprávnených záujmov iných strán (napr. tých, ktoré sú účastníkmi konaní pred národnými inštitúciami).
Uvedené problémy však nie sú typické iba pre krajiny Európskej únie. Protipólom CESR na medzinárodnej úrovni je Medzinárodná organizácia komisií pre dohľad nad cennými papiermi (International Organization of Securities Commissions -- IOSCO), ktorej technický výbor sa jednak zaoberá nielen problémami koordinácie v oblasti medzinárodných účtovných štandardov, ale všeobecne akýchkoľvek štandardov používaných pri zostavovaní účtovnej závierky.
Napriek úzko vymedzenému rámcu budú mať uvedené iniciatívy nespochybniteľný dosah aj na činnosť bežných (t. j. nekótovaných) účtovných jednotiek. Rozhodnutia orgánov regulujúcich trh s cennými papiermi tak môžu na jednej strane pomôcť pri riešení určitých, pomerne komplexných otázok (účtovné jednotky sa teda budú môcť doslova učiť na "chybách iných"). Na druhej strane však súčasne vzniká riziko, že pri zostavení účtovnej závierky sa bude vyžadovať nielen poznanie štandardov, ale aj poznanie týchto, konkrétnych precedentných rozhodnutí, čo by mohlo opätovne proces tvorby účtovnej závierky ešte viac skomplikovať (Medzinárodné účtovné štandardy číslo: 5/2004).