Odstupné sa poskytuje ako jednorazový príspevok vo výške najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zisteného zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku pred skončením pracovného pomeru. Vyššie odstupné je možné dohodnúť v kolektívnych zmluvách, vo vnútornom predpise zamestnávateľa alebo v pracovných zmluvách (v tomto prípade pod podmienkou, že vyššie odstupné bude rovnaké vo všetkých pracovných zmluvách, lebo v opačnom prípade pôjde o diskrimináciu). Horná hranica odstupného nie je limitovaná, preto kritériom by mala byť podmienka, že výška odstupného je v súlade s dobrými mravmi.
Nárok na odstupné majú zamestnanci, s ktorými zamestnávateľ končí pracovný pomer z organizačných dôvodov (keď sa zrušuje alebo premiestňuje alebo keď sa zamestnanec stane nadbytočným), pri ktorých nedochádza k prechodu práv a povinností . Nie je dôležité, či ide o hlavný pracovný pomer alebo o pracovný pomer na kratší pracovný čas, o pracovný pomer na dobu určitú, ak sa končí z organizačných dôvodov skôr ako uplynie doba, na ktorú bol uzatvorený. Nárok na odstupné patrí aj zamestnankyni, s ktorou zamestnávateľ skončí pracovný pomer v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy. Na odstupné nemajú nárok zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru. Nárok na odstupné nemajú ani zamestnanci, ktorí sami rozväzujú pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou bez ohľadu na to, či prípadne uvedú ako dôvod organizačné zmeny. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru zamestnanca v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu miezd, prípadne sa obe zmluvné strany môžu dohodnúť na niečom inom. Ak zamestnávateľ nemôže odstupné vyplatiť, pretože nemá z čoho a stal sa platobne neschopným, zamestnanec má možnosť získať odstupné z garančného fondu. Odchodné je novým nárokom zamestnancov, zavedeným od 1. 4. 2002. Poskytuje sa zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Jeho výška je najmenej jeden priemerný mesačný zárobok uvedeného zamestnanca, zistený zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku pred skončením pracovného pomeru.