Zmena pracovného úväzku a dovolenka
V minulom roku som pracovala na polovičný úväzok od 1. 9. 2001 až do 30. 11. 2001. Od prvého decembra 2001 sa zmenil môj polovičný pracovný úväzok na plný. Zaujíma ma, či zmena pracovného úväzku má vplyv na dĺžku dovolenky. Na koľko dní dovolenky za rok 2001 mám nárok? Dovolenku za rok 2001 som čerpala v júli tohto roku. Mala mi byť poskytnutá náhrada mzdy za jeden deň dovolenky za 8 hodín?
-- Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky, pretože aj zamestnanec s kratším pracovným časom má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky, ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je však v tom, že ak pracuje denne, ale s menším počtom hodín, deň jeho dovolenky bude primerane kratší. (Ak pracuje 8 hodín dva -- trikrát v týždni, jeho týždeň dovolenky predstavuje 2, prípadne 3 dni, ale v dĺžke 8 hodín). Každý deň, v ktorom zamestnanec pracoval v kratšom pracovnom úväzku, sa započítava do počtu 60 dní pre vznik nároku na dovolenku, aj keď na tento deň pripadá menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Ak by ste si boli čerpali dovolenku v čase, keď ste pracovali na polovičný úväzok, boli by ste mali náhradu mzdy za každý deň čerpanej dovolenky v takom počte hodín, v akom bola vaša denná pracovná zmena. Keď sa dovolenka, na ktorej vznik nároku sa započítavajú aj dni v skrátenom pracovnom režime, čerpá v čase, keď zamestnanec pracuje na plný pracovný úväzok, jeden deň jeho čerpanej dovolenky predstavuje 8 hodín, resp. 7,5 hodín -- podľa dĺžky súčasnej pracovnej zmeny. Nárok na náhradu mzdy počas čerpania dovolenky je vo výške zodpovedajúcej priemernému zárobku za predchádzajúci štvrťrok pred čerpaním dovolenky, čo tiež zodpovedá osemhodinovej dennej pracovnej zmene. K otázke nároku na dovolenku za rok 2001 uvádzame, že vo vašom prípade ide o jeden pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi, hoci zmenený, pokiaľ ide o dĺžku odpracovaného času v jednej pracovnej zmene. Za rok 2001 vám vznikol nárok na dovolenku v dĺžke štyroch dvanástin celoročnej dovolenky.
Zostatok dovolenky
Pracoval som v istej spoločnosti s ručením obmedzeným. Pracovný pomer som rozviazal dohodou k 15. 9. 2002. Zamestnávateľ mi odmietol vyplatiť zostatok dovolenky za minulý rok ako aj 8/12 tohtoročnej dovolenky. Zamestnávateľ svoj postoj odôvodnil tým, že 11. septembra, keď som požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dohodou, ma upozornil na to, že mi nepreplatí zostatok dovolenky, ale môžem si ju vyčerpať, čo sa, samozrejme, pre krátkosť času do skončenia pracovného pomeru nedalo zrealizovať. Má zamestnávateľ právo takto postupovať?
-- Zákonník práce počíta s výnimočným prípadom, keď si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku pre skončenie pracovného pomeru. Pre informáciu uvádzame, že na rozdiel od predchádzajúceho Zákonníka práce, platného a účinného do 31. marca 2002, ide o jedinú možnosť, kedy má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru je potrebné vyrovnať všetky nároky zamestnanca. Zamestnávateľ by mal mať záujem to, aby si zamestnanec vyčerpal do skončenia pracovného pomeru dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok v kalendárnom roku, t. j. aj na pomernú časť dovolenky, prípadne aj zostatok dovolenky z minulého roka. Nakoľko ku skončeniu pracovného pomeru zamestnanca môže dôjsť hocikedy v priebehu roka a z rôznych dôvodov, môže sa stať, že zamestnancovi predsa len ostane nevyčerpaná dovolenka. V takomto prípade má nárok na to, aby sa mu za ňu poskytla náhrada mzdy. Je logické, že ste si nemohli vyčerpať dovolenku preto, že ku skončeniu vášho pracovného pomeru prišlo na základe obojstranného súhlasu veľmi rýchlo. To však nesmie byť na vašu škodu, resp. nemôže zabrániť uspokojeniu nárokov, ktoré vám zo zákona vyplývajú. Váš zamestnávateľ je preto povinný vyplatiť vám náhradu mzdy za všetky dni nevyčerpanej dovolenky. Ak zamestnávateľ nebude reagovať na písomnú výzvu, ktorú vám odporúčame poslať, môžete svoj nárok vymáhať súdnou cestou, prípadne sa so žiadosťou o pomoc môžete obrátiť na príslušný inšpektorát práce.
Nárok na stravné lístky
Má zamestnanec nárok na stravovanie aj počas pracovnej zmeny napríklad v sobotu, ktorá trvá 8 hod., ale ide o nadčasovú prácu? Ak mesiac má 21 pracovných dní a zamestnanec odpracuje 22 dní, má nárok na 21 alebo 22 stravných lístkov?
-- Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách za podmienky, že odpracujú v danej zmene viac ako štyri hodiny. V zákone sa bližšie neuvádza, či ide o pracovnú zmenu riadnu, mimoriadnu, pracovnú zmenu v nadčase, rannú alebo nočnú. Z toho vyplýva, že stravovanie sa zabezpečuje v každej zmene, teda aj odpracovanej v nadčase. Ak zamestnanec odpracuje v mesiaci viac pracovných zmien ako je pracovných dní, má nárok na toľko stravných lístkov, koľko pracovných zmien dlhších ako štyri hodiny odpracoval. Vo vašom prípade má zamestnanec nárok na 22 stravných lístkov.