V obchodno-záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku (§ 261 a nasledujúce), sa najčastejšie vyskytujú ako typy zmlúv Kúpna zmluva a Zmluva o dielo, pričom často podnikatelia uzatvárajú aj Zmluvu o preprave veci a Zmluvu o obchodnom zastúpení. Základná konštrukcia týchto najčastejšie uzatváraných typov zmlúv (uvedených v Obchodnom zákonníku) je nasledujúca: jedna strana (predávajúci, zhotoviteľ diela alebo prepravca veci) druhej strane (kupujúci, objednávateľ diela alebo odosielateľ) čosi (tovar alebo inú vec -- napr. dielo) dodá, vyhotoví alebo prepraví a druhá strana za to zaplatí prvej strane určitú cenu (buď dohodnutú alebo určenú podľa zákona). Teda po uzavretí príslušnej zmluvy prvá strana musí podniknúť konkrétny krok (napr. dodanie tovaru), aby druhá strana mohla splniť svoju povinnosť zaplatiť za túto činnosť prvej strany cenu (napr. kúpnu) druhej strane. Problém však (a to veľmi často!) nastáva, ak druhá strana prvej strane nezaplatí cenu, a to buď včas (teda zaplatí oneskorene), alebo vôbec. V takomto prípade má prvá strana právo na zaplatenie ceny, úrokov z omeškania a prípadne náhrady vzniknutej škody. V článku sa budeme zaoberať úrokmi z omeškania, ich výškou a spôsobom vzniku práva na ne.
Právo podnikateľa na úroky z omeškania si bližšie vysvetlíme na príklade Kúpnej zmluvy (§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka). Predávajúci dodá kupujúcemu dohodnutý tovar. Kupujúci by mal po prevzatí predávajúcim dodaného tovaru zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu. Na vznik práva predávajúceho na úroky z omeškania je dôležité presné určenie dňa, keď má kupujúci zaplatiť kúpnu cenu. Tento deň je buď presne dohodnutý (§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka -- deň dodania tovaru alebo číselne označený -- napr. 1. 8. 2001) alebo nie je dohodnutý, a vtedy je predávajúci oprávnený požadovať plnenie záväzku kupujúceho (platiť kúpnu cenu) ihneď po uzavretí zmluvy (resp. po dodaní tovaru -- § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pokiaľ kupujúci nesplní svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy a nezaplatí kúpnu cenu predávajúcemu najneskôr v deň, keď mal tento záväzok plniť (buď podľa dohody strán alebo podľa určenia predávajúceho) bez tohto, že by toto nesplnenie záväzku kupujúceho spôsobil predávajúci, stáva sa kupujúci dlžníkom a v súlade s ust. § 365 Obchodného zákonníka je v omeškaní až do doby poskytnutia riadneho plnenia (zaplatenia kúpnej ceny) alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Pritom platí, že v omeškaní je dlžník (kupujúci) s platením kúpnej cenu veriteľovi (predávajúcemu) prvým dňom po dni, keď mal kúpnu cenu zaplatiť. Vyplýva to z úmyslu zákonodarcu dať možnosť dlžníkovi (kupujúcemu) zaplatiť kúpnu cenu veriteľovi (predávajúcemu) v deň splatnosti kúpnej ceny a tento deň končí uplynutím 24 hodín, teda prvú sekundu po polnoci (čo však už je nasledujúci deň) sa kupujúci dostáva do omeškania splatením kúpnej ceny.
Ak je dlžník (kupujúci) v omeškaní s platením peňažného záväzku (kúpnej ceny) alebo jeho (jej) časti, má predávajúci (veriteľ) nárok na úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Sadzba (výška) úrokov z omeškania je buď dohodnutá (keď je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve), alebo nie je dohodnutá, a vtedy je dlžník povinný platiť úroky z omeškania z nezaplatenej sumy o 1% vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka. Výšku (sadzbu) úroku z omeškania Obchodný zákonník teda nevymedzuje presne. Táto je určená buď dohodou strán a pokiaľ chýba, výška (sadzba) úroku z omeškania je o 1% vyššia ako určená sadzba úroku podľa § 502 Obchodného zákonníka.
Ak si strany (v našom prípade Kúpnej zmluvy) nedohodnú pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku úrok z omeškania, je dlžník v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1. Obchodného zákonníka povinný platiť úroky z omeškania (od prvého dňa, čo sa do omeškania dostal) v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona a ak nie sú úroky z omeškania takto určené, a to je náš prípad, je dlžník povinný platiť úroky obvyklé, požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy, pričom platí, že sa výška úrokov z omeškania týka ročného obdobia (§ 502 ods. 2 Obchodného zákonníka). V praxi to znamená, že ak si strany nedojednajú pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku úroky z omeškania, je dlžník povinný platiť úroky vypočítané v rozmedzí úrokových sadzieb, poskytovaných bankami za úvery v čase uzavretia zmluvy v mieste sídla dlžníka s tým, že takto vypočítaná výška úroku z omeškania sa týka ročného obdobia. Napríklad: v čase uzavretia zmluvy banky poskytovali za úvery v mieste sídla dlžníka úroky v rozmedzí od 15,7 do 21,5%. Predávajúci (veriteľ) pri existencii práva na úroky z omeškania od dlžníka (kupujúceho) má nárok na výšku tohto úroku z omeškania v tomto rozmedzí (15,7 -- 21,5 %) zvýšené o 1 % podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, najviac teda 22,5 % ročne (ročne -- v súlade s ust. § 502 ods. 2. Obchodného zákonníka).
Priznanie úrokov z omeškania súdom
V prípade, že si strany (v našom prípade Kúpnej zmluvy) dohodli výšku úrokov z omeškania, ktorá musí byť písomne uvedená v kúpnej zmluve uzatvorenej písomnou formou, platí, že táto výška úroku z omeškania môže byť akákoľvek. V praxi sa stáva, že si účastníci zmluvy pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku dojednajú úrok z omeškania aj 1% z dlžnej sumy denne. Zákon im v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka túto možnosť dáva. Avšak v prípade, že si takto dohodnutý úrok z omeškania uplatňujú súdnou cestou, súd im takto stanovený úrok z omeškania neprizná. Prečo? V takomto prípade súd vychádza z ustanovení § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Toto ustanovenie súd aplikuje na všetky "dohody" medzi podnikateľmi, pri ktorých sa výkonom práva nasleduje hospodársky cieľ, ale iba poškodzovanie druhej strany, pretože tento "cieľ" je v rozpore s podstatou podnikania, ktorou je dosiahnutie zisku. Zákonodarca teda neurčuje výšku úrokov z omeškania z dôvodu kolísania úrokov poskytovaných bankami za úvery a zdanlivo necháva na dohode strán určenie výšky úroku z omeškania, avšak v ust. § 502 ods. 1 veta tretia Obchodného Zákonníka ustanovuje, že ak si strany dojednajú úroky vyššie než pripúšťa zákon alebo na základe zákona (teda vyššie ako úroky poskytované bankami za úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy), je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Zákonodarca teda ustanovuje, že strany si môžu dohodnúť akúkoľvek výšku úroku z omeškania, avšak v súdnom konaní súd prizná veriteľovi (v našom prípade predávajúcemu) úrok z omeškania vo výške 1% vyššej, ako poskytujú úroky banky za úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. V praxi to znamená, že ak si strany dohodnú úrok z omeškania vyšší a dlžník ho dobrovoľne splatí veriteľovi, nejde o bezdôvodné obohatenie a takéto plnenie dlžníka nie je v rozpore so zákonom, avšak v prípade súdneho konania súd takto dohodnutý úrok z omeškania neprizná (prizná úrok z omeškania len o 1 % vyšší ako poskytujú úroky banky za úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy).
Na záver treba dodať, že úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka sa spravujú iným režimom v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, podľa ktorých má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania je povinný dlžník platiť až do zaplatenia peňažného záväzku. Pokiaľ peňažný záväzok zaplatí len sčasti, úrok z omeškania je povinný dlžník zaplatiť tak, že zo zaplatenej časti peňažného záväzku zaplatí úrok z omeškania od prvého dňa omeškania do dňa zaplatenia časti peňažného záväzku a z nezaplatenej časti peňažného záväzku dlžník je povinný platiť úrok z omeškania od prvého dňa omeškania až do zaplatenia nezaplatenej časti peňažného záväzku. Keďže problematika úrokov z omeškania podľa Obchodného Zákonníka nie je v podnikateľských kruhoch dostatočne zrejmá, dovoľujem si z dôvodu odstránenia nezrovnalostí a ľahšieho a prehľadnejšieho vymáhania odporučiť, aby si podnikateľ pre prípad uzavretia akejkoľvek zmluvy podľa Obchodného zákonníka (uzavretej písomne) do nej zakotvil pre prípad omeškania druhej strany s plnením peňažného záväzku úrok z omeškania vo výške zodpovedajúcej výške o 1% vyššie než poskytujú banky úroky za úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy za ročné obdobie. Tieto výšky úrokových sadzieb sú v pobočkách bánk voľne dostupné, a preto by nemal byť problém takýto výpočet sadzieb úrokov za úvery z akejkoľvek banky získať. Podnikateľ tým predíde možným budúcim nedorozumeniam a v neposlednom rade sa ustáli obchodná prax medzi zmluvnými partnermi a zlepšia sa obchodno-záväzkové vzťahy.