Viete aké odstupné alebo odchodné musíte zaplatiť svojmu zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru? Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné?
Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak sa pracovný pomer skončí dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru dohodou, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134. Aj v prípade, že ide o organizačné dôvody skončenia pracovného pomeru, zamestnanec nemá zo zákona právny nárok na poskytnutie odstupného, ak zamestnanec zotrvá u zamestnávateľa ešte počas zákonnej výpovednej doby v pracovnom pomere. Právny nárok na poskytnutie odstupného najmenej za dva mesiace vzniká len vtedy, ak z dôvodov zakotvených v § 63 ods. 1 písm. a), b), c) zamestnanec súhlasí so skončením pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. ZP ukladá zamestnávateľovi v týchto prípadoch zmluvnú povinnosť vyhovieť žiadosti zamestnanca.
* Ak nedôjde ku skončeniu pracovného pomeru dohodou ešte pre začatím plynutia výpovednej doby, ZP upravuje poskytovanie odstupného v týchto prípadoch len ako možnosť, nie povinnosť zamestnávateľa, pričom rozširuje okruh výpovedných dôvodov, pri ktorých je možnosť zamestnancovi poskytnúť odstupné, o dôvod zakotvený v ust. § 63 ods. 1 písm. c), t. j. zo zdravotných dôvodov.
Podľa nového právneho stavu ZP vychádza z predpokladu, že v kolektívnych ale aj v pracovných zmluvách si sociálni partneri môžu upraviť výhodnejší spôsob poskytovania odstupného.
Odporúča sa zamestnávateľom, aby neuprednostňovali poskytovanie diferencovanej výšky odstupného jednotlivým zamestnancom na základe pracovných zmlúv, aby ich konanie nebolo možné považovať za diskrimináciu zamestnancov. Pri každej individuálnej výpovedi treba čakať, či zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. Ak zamestnanec o to požiada, zamestnávateľ je povinný takej žiadosti vyhovieť a poskytnúť zamestnancovi odstupné najmenej vo výške, ako ju ako minimálnu výšku zakotvuje ZP.
* Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa.
Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume priemerného mesačného zárobku podľa § 134. Pri zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom sa nesmú končiť pracovné pomery zamestnancov a tým neexistuje ani právny dôvod pre poskytnutie odstupného. Pri posudzovaní dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnancov, ktorí u vás napr. pracovali s určitým prerušením, treba dĺžky trvania pracovného pomeru spočítať. Bližšie informácie o poskytovaní odstupného a odchodného nájdete v publikácii Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania (Právo a manažment číslo: 14/2003).
StoryEditor