Cestovné náhrady -- I. časť
Od júla 2002 vstúpil do platnosti nový zákon o cestovných náhradách. Som podnikateľom a zaujímala by ma problematika cestovných náhrad pri pracovných cestách podnikateľov.
-- Používanie cestného motorového vozidla (automobilu) úzko súvisí s problematikou cestovných náhrad vynaložených na pracovnú cestu a možnosťou uplatnenia týchto výdavkov v daňovo uznaných výdavkoch. Cestovné náhrady pritom úzko súvisia s výdavkami na automobil, s ktorými sa pracovná cesta priamo uskutočňuje. Právna úprava náhrad výdavkov, ktoré boli vynaložené na pracovnej ceste alebo pri iných zmenách miesta výkonu práce pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002. Týmto bol zrušený zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v z. n. p. Osobitnú skupinu osôb, ktorej sú cestovné náhrady poskytované, tvoria osoby spojené s podnikateľskou sférou. Ako podnikateľov teda budeme označovať nielen fyzické osoby vykonávajúce činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ale aj súkromne hospodáriacich roľníkov, osoby, ktoré majú príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov, osoby, ktoré majú príjmy podľa autorského zákona, teda všetky fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy podľa § 7 zákona o daniach z príjmov a súčasne preukazujú výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Cestovné náhrady sa pre túto skupinu poskytujú nepriamo prostredníctvom ustanovení zákona o daniach z príjmov. Podnikatelia, ktorí zahŕňajú výdavky vzniknuté pri ich pracovných cestách v účtovníctve do daňovo uznateľných nákladov, nesú dôkazné bremeno zaúčtovaných výdavkov na svojich pleciach. To znamená, že musia správcovi dane preukázať, že zaúčtované výdavky im v skutočnosti vznikli pri pracovných cestách, t. j. takých cestách, ktoré súvisia s ich povolenou podnikateľskou činnosťou. Výdavky na pracovné cesty, ktoré môžu podnikatelia zahrnúť do daňových výdavkov, vymenúva ustanovenie § 24 ods. 2 písm. j) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o výdavky:
a) na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
b) stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné,
c) ak pracovnú cestu vykonáva podnikateľ vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady. Všetky uvedené výdavky môže podnikateľ zahrnúť do svojich daňových výdavkov len do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Daňovými výdavkami sa výdavky spojené s vykonávaním pracovných ciest stávajú vtedy, ak sú preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo sú evidované v evidencii daňovníka. Pracovnou cestou je čas od nástupu podnikateľa na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podnikateľa je teda definovaná z časového a vecného hľadiska: z časového hľadiska je pracovná cesta ohraničená dobou od nástupu podnikateľa na cestu až do ukončenia pracovnej cesty, vrátane doby výkonu práce medzi nástupom a ukončením. Z vecného hľadiska je pracovnou cestou výkon práce podnikateľom na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko. V prípade podnikateľov sa za miesto výkonu práce, resp. pravidelné pracovisko, považuje miesto podnikania uvedené v živnostenskom liste alebo v koncesnej listine, alebo miesto, kde bola zriadená stála prevádzka. Cestovnými výdavkami sú všetky výdavky podnikateľa, ktoré vynaložil v súvislosti s konanou pracovnou cestou na dopravu. Sú to výdavky za cestovné lístky, miestnu dopravu, ležadlá, lôžka, taxi, letenky. Výdavok za taxi sa preto nemôže považovať za potrebný vedľajší výdavok. Pri zúčtovaní cestovných výdavkov sa musí prihliadať a rešpektovať, či výdavky boli skutočne použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podnikateľa. Podnikateľ preukazuje cestovné výdavky lístkom z konkrétne určeného druhu a spôsobu dopravy. Všetky predložené doklady musia mať správny dátum, t. j. doklady musia byť časovo a miestne príslušné s časom a miestom konania pracovnej cesty. Náhrada výdavkov za ubytovanie môže byť podnikateľovi poskytnutá iba na základe predloženého hotelového účtu alebo účtu zo súkromného ubytovacieho zariadenia za predpokladu, že obsahuje minimálne základné náležitosti účtovného dokladu:
-- označenie účtovného dokladu, ak z jeho obsahu nevyplýva aspoň nepriamo, že ide o účtovný doklad,
-- opis obsahu účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
-- peňažnú sumu alebo údaj o počte nocí a cene za jednu noc,
-- dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
-- podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke. Pri ubytovacích výdavkoch musí ísť o oficiálnu ubytovaciu službu: vlastník alebo nájomca ubytovacieho zariadenia musí byť držiteľom živnostenského alebo iného podobného oprávnenia, ktorého predmetom je poskytovanie ubytovacích služieb. V prípade straty dokladu je možnosť požadovať vystavenie náhradného dokladu poskytovateľom ubytovacej služby. Zákon o cestovných náhradách nelimituje výšku výdavkov vynaložených na ubytovanie podnikateľa, a to ani pri zahraničných pracovných cestách. Ak má podnikateľ na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie, je povinný o jeho výšku znížiť zaúčtované cestovné výdavky vo svojich daňových nákladoch (v sústave jednoduchého účtovníctva v peňažnom denníku v prevádzkovej réžii, v sústave podvojného účtovníctva až v rámci daňového priznania, keď hodnota celoročných daňovo neuznateľných výdavkov na pracovné cesty je sústredená na zvolených analytických účtoch). Pre podnikateľov v tomto prípade platí rovnaký postup účtovania ako pre zamestnávateľov, ktorý je uvedený v časti "účtovanie cestovných náhrad u zamestnávateľa". Na to, aby si mohol podnikateľ uplatniť v daňových výdavkoch náhradu za používanie cestného motorového vozidla, musia byť splnené dve podmienky:
1. pracovnú cestu vykonáva podnikateľ vlastným motorovým vozidlom,
2. je to také motorové vozidlo, o ktorom podnikateľ neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak podnikateľ spĺňa obe podmienky, môže si do daňových výdavkov v roku 2002 zahŕňať náhradu za používanie cestného motorového vozidla:
-- vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky,
-- a sadzby základnej náhrady. Z hľadiska typu môže ísť o jednostopové vozidlo, o osobné cestné motorové vozidlo, nákladné vozidlo alebo autobus. Uvedené pojmy sú definované v príslušných právnych predpisoch, najmä v zákone o podmienkach prevádzky na pozemných komunikáciách a v príslušných štátnych normách. Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá sa určuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a je publikovaná v Zbierke zákonov SR. V súčasnosti je suma základnej náhrady určená:
-- pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 1,30 Sk,
-- pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 4,70 Sk. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvyšuje o 15 % (podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa zvyšovala o 10 %). Sadzba základnej náhrady patrí podnikateľovi za každý jeden kilometer, ktorý prejde na pracovnej ceste cestným motorovým vozidlom. Sadzba je určená pevnou sumou, ktorá rozlišuje len dva druhy cestných motorových vozidiel: jednostopové vozidlá a trojkolky a osobné cestné motorové vozidlá. Zdvihový objem motora a ani iné technické parametre nie sú pre túto náhradu rozhodujúce. Sadzba základnej náhrady zohľadňuje cenu vybraných osobných motorových vozidiel, ich amortizáciu, údržbu, drobné opravy, náklady na mazadlá, oleje a pomocné náplne, na pneumatiky, poplatok za umývanie auta a povinné zmluvné poistenie. Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje napr. poplatok za použitie diaľnice, poplatok za parkovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky tieto vymenované poplatky si môže podnikateľ uplatniť do daňových výdavkov v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla na účely pracovnej cesty. Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí podnikateľovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok, uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla. Cena pohonnej látky je cena preukázaná najmä dokladom o čerpaní pohonnej látky. Ak podnikateľ nepredloží takýto doklad a výdavok mu v skutočnosti vznikol (napr. pohonné látky načerpal pred pracovnou cestou), na výpočet sa použije trhová cena, ktorá je známa v čase použitia vozidla. Počet kilometrov, ktoré sa zohľadnia vo výpočte daňového výdavku, sa určí podľa skutočne najazdených kilometrov na podnikateľské účely, pričom sa môže využiť porovnanie s kilometrami podľa najhospodárnejšej trasy určenej v automape. Musia sa pritom zohľadniť nielen kilometre, ktoré podnikateľ najazdil v mieste konania pracovnej cesty, ak to vyplývalo z jej podmienok. Norma spotreby je údaj, ktorý je uvedený v každom technickom preukaze vozidla. Spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky zohľadňuje konkrétny režim jazdy vozidla pri pracovnej ceste, a preto je potrebné všetky kilometre prejdené na pracovnej ceste rozčleniť na jednotlivé režimy podľa konkrétnej normy uvedenej v technickom preukaze vozidla. V technických preukazoch sú uvádzané údaje podľa rôznych noriem, a preto na výpočet náhrady za pohonné látky je potrebné jednotlivé normy presne špecifikovať. Norma STN -- je to slovenská technická norma č. 300510 ako bývalá norma ČSN. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije:
-- mimo mesta spotreba podľa tejto normy,
-- pri jazde v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %.
(Pokračovanie v pondelok 11. novembra)