Článkom IV zákona č. 526/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to v oblasti záložného práva. Zmeny sú účinné od 1. januára 2003.
Účel záložného práva
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zo zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje buď písomnou zmluvou, alebo schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, záložné právo môže byť zriadené tiež rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Predmet záložného práva
Záloh môže byť určený jednotlivo, z hľadiska množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.
Registrácia záložného práva
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorý je zriadený podľa zákona o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Notársky centrálny register obsahuje údaje, ako napríklad meno a priezvisko alebo obchodné meno záložcu, adresu jeho trvalého pobytu alebo sídla, dátum narodenia alebo identifikačné číslo organizácie, dátum a čas registrácie záložného práva, určenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, dátum jej splatnosti, hodnotu pohľadávky, určenie zálohu, začatie výkonu záložného práva. Notár vydá žiadateľovi o registráciu potvrdenie o vykonaní registrácie záložného práva. Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Notár na požiadanie vydá aj výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochranných známkach, patentovým zákonom, vzniká jeho registráciou v osobitnom registri. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom, vzniká zápisom v katastri nehnuteľností.
Začatie výkonu záložného práva
V prípade, keď pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov. Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku len v tom prípade, ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti. Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie aj spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.
Viac záložných práv na zálohu
V prípade, že vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri, ale záložní veritelia sa môžu aj dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri.
Prednostný záložný veriteľ
Za prednostného záložného veriteľa sa považuje veriteľ, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé. Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv (po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva). Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.
Zánik záložného práva
Záložné právo zaniká:
* zánikom zabezpečenej pohľadávky,
* zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
* ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
* uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
* vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
* ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
* ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
* iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.
Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra. Výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca, ale jeho povinnosťou je k žiadosti doložiť písomné potvrdenie o splnení záväzku alebo inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva vystavenú záložným veriteľom. Úpravu záložného práva podľa zákona o správe daní a poplatkov -- § 71, 71a si môžete prečítať v č. 22/2002 dvojtýždenníka Daňový Tip, ktorý vydáva Verlag Dashöfer, s. r. o.