Na úvod si dovolím zopár teoretických slov o takom samozrejmom právnom inštitúte, ktorým právna istota bez akýchkoľvek pochýb istotne je. Právna istota je základnou súčasťou obsahu pojmu právny štát a čo sa týka hospodársky vyspelých štátov, všetky navonok demonštrujú, že pre svojich občanov stav právnej istoty permanentne zabezpečujú prostredníctvom svojho právneho systému, orgánov štátnej moci ako aj výchovou samotných občanov k úcte obidvoch uvedených. Ja osobne chápem právnu istotu ako dôveru (nie však vo význame pojmu znalosť) každého jednotlivca v existujúce spoločenské vzťahy, a to napríklad ako dôveru v stereotyp správania sa štátnych orgánov, v stabilitu (ťažko sa viem stotožniť s formuláciou uvedenou v odbornej literatúre možnosť predvídať) rozhodovaní štátnych orgánov v tej istej veci (napríklad súdu) a v nemennosť rozsahu svojich práv. Informácie, poskytnuté v uvedenom príspevku, sa týkajú obdobia roku 2003.
Ľudovo povedané -- právna istota je neprofesionálna dôvera, že napríklad:
-- vlastníkom určitej hnuteľnej veci som nielen dnes, ale aj zajtra,
-- pocit nespravodlivosti odstráni súd s rovnakým výsledkom ako minule,
-- určitá osoba je kompetentná so mnou uzavrieť zmluvu a
ďalšie príklady založené na jednoduchosti opakovania určitých javov bežného spoločenského života. Ďalšou významnou úlohou, ktorú právna istota plní v každej spoločnosti, je tá, že vlastne znižuje existujúcu, možno že aj prehlbujúcu sa permanentnú neznalosť drvivej väčšiny občanov konkrétneho štátu, týkajúcu sa detailov právneho systému a pravidiel jeho aplikácia v praxi, a to na rozdiel od všeobecne známej fikcie, že "neznalosť práva neospravedlňuje".
Ako je to však s právnou istotou na Slovensku, na to nie je jednoduchá odpoveď. Ak si však všimneme určité signály, ako je napríklad pôsobenie politických a hospodárskych kritérií Európskej únie sprevádzaných prijímaním neúmerne vysokého počtu nových právnych predpisov, ako aj novelizáciou existujúcich zákonov, ďalej neexistujúcou alebo rozsahom nepatrnou judikatúrou v týchto nových veciach, tiež snahou o modernizáciu svojich orgánov, čo je spojené so vznikom nových orgánov štátnej moci a s častým prerozdeľovaním existujúcich kompetencií, novým územnosprávnym členením a inými zásahmi, ktoré pôsobia s opačným účinkom, ba priam deštruktívne na konzervatívnu podstatu právnej istoty na Slovensku, potom právna istota sa iba veľmi ťažko udržuje, a to nehovoriac, že únosná miera nemennosti a opakovateľnosti takmer toho istého vytvára základ na právnu istotu.
Pretože v reálnych možnostiach tohto článku nie je, aby sa vyrovnal so všetkými následkami uvedených činností štátu na právnu istotu v slovenskom právnom poriadku, vybral som si jednoduchý príklad -- osoba konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, na ktorom si dovolím demonštrovať rozmer právnej istoty jednotlivca.
Novela Obchodného zákonníka
Vždy som si myslel, že o konateľoch, ako aj o neustále sa opakujúcich problémoch obchodného práva, s ktorými sa výkon funkcie konateľa spája, bolo toho napísané viac ako treba. Tiež som sa domnieval, že poslednú bodku za nejasnosťami okolo konateľov dala rozsiahla novela Obchodného zákonníka, ktorá vstúpila do účinnosti od 1. januára 2002. Od účinnosti uvedenej novely Obchodného zákonníka bolo jasné, že bude klásť neuveriteľné nároky na aplikačnú prax, a to predovšetkým tým, že vychádza z textu práva Európskych spoločenstiev, ktoré sa v tomto prípade konkrétne dotýka práva obchodných spoločností. Prešiel relatívne dosť dlhý čas, a nové žaloby na súdoch signalizujú, že právnická verejnosť alebo nepochopila duch novely Obchodného zákonníka alebo ju vôbec nezaregistrovala.
Na základe spomenutých dôvodov sa budem preto vo vymedzenom príklade zaoberať nielen klasickou rolou konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným v SR tesne po jeho vymenovaní, resp. odvolaní so zameraním na právnu relevanciu jeho úkonov vo vzťahu nielen k obchodnej spoločnosti, ale aj k tretím osobám, ale sa aj zamyslím nad vplyvom obchodného práva platného k 1. októbru 2003 vrátane dosahu práva Európskych spoločenstiev na túto funkciu.
Nevyhnutnosť konateľa
Zakaždým si kladiem jednoduchú otázku: Je konateľ ako štatutárny orgán nevyhnutný pre každodenný život spoločnosti s ručením obmedzeným? Verím, že žiadneho z čitateľov nenapadne iná odpoveď ako v mojom prípade -- Áno, je nevyhnutný. V takto naznačenom kontexte je však zarážajúce to, že na takú jednoduchú otázku sa nám natíska jednoduchá odpoveď, ale v prípade vymedzenia právnych účinkov jeho vymenovania do funkcie valným zhromaždením (VZ) alebo právnych účinkov jeho odstúpenia z funkcie konateľa narážame v aplikačnej praxi na problémy často zahalené tajomnou hmlou, že vo väčšine prípadov odborná právnická literatúra
"cudne mlčí" a nevie nám podať právne zrozumiteľnú odpoveď na najjednoduchšie otázky týkajúce sa okamihu začatia výkonu funkcie konateľa, resp. vymedzenia okamihu, odkedy už konateľ nemôže konať.
Prednosť všetkých právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi SR
Na tomto mieste si dovolím čitateľov upozorniť na dosah článku 7 ods. 2 Ústavy SR, ktorý najmä zavádza do slovenského právneho poriadku módnu novinku -- prednosť všetkých právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi SR. Na druhej strane však môžeme byť relatívne bezradní, pokiaľ ide o reálnu účinnosť citovaného ústavného textu.
Naznačený dosah článku 7 ods. 2 Ústavy SR bude však znamenať nový prístup k interpretácii mnohých tradičných pojmov, ktoré sú taktiež upravené v práve Európskych spoločenstiev. Nakoľko mi ide o výklad zdôrazneného pojmu konateľ, aj tohto pojmu a jeho rozmeru sa dotýka vplyv práva Európskych spoločenstiev. Ide konkrétne o Prvú obchodnú smernicu rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú v zmysle článku 58 odsek 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb (ďalej v texte vzhľadom na dlhý a komplikovaný názov budem používať skratku prvá smernica). Táto prvá smernica už takmer pred tridsiatimi rokmi hľadala odpoveď na otázku týkajúcu sa mechanizmu a účinkov vymenovania, resp. odvolania osoby z funkcie konateľa s následnou snahou zabezpečiť stabilitu funkcie štatutárneho orgánu, v našom prípade konateľa. Spomenutý mechanizmus je zakotvený najmä v článkoch 3 a 8 prvej smernice.
Národné obchodné registre -- princíp publicity
Otázku účinkov zapísaných údajov a ako aj uložených listín do národných obchodných registrov (tzv. princíp publicity) rieši prvá smernica vo svojom článku 3 ods. 5 a 7. Spomenutý princíp publicity je možno v krátkosti definovať takto:
-- súdna alebo administratívna preventívna kontrola zapisovaného údaju (v podmienkach SR sa do preventívnej kontroly výmazu alebo zápisu konateľa zapája na jednej strane živnostenský odbor -- pozri správne konanie podľa živnostenského zákona, a na druhej strane registrový súd -- § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),
-- jeho následný zápis do centrálneho registra (v podmienkach SR ide o inštitút obchodných registrov prepojených na zbierky listín -- § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka),
-- a zverejnenie údaju v národnom vestníku (opätovne spresňujem na podmienky SR, že publikačnou činnosťou sa oficiálne zaoberá Obchodný vestník vydávaný Ministerstvom spravodlivosti SR -- informačná klauzula obsiahnutá v § 769 Obchodného zákonníka).
Do textu návrhu novely Obchodného zákonníka bol text článku 3 ods. 5 a 7 prvej smernice premietnutý v § 27 ods. 4 nasledovne:
(4) Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo uloženie listín zverejnené. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. Teraz sa vráťme k nášmu problému -- zmena osoby vo funkcii konateľa a dosahy tohto uznesenia valného zhromaždenia na tretie osoby (vrátane rozhodnutia prijatého mechanizmom "per rollam").
Zmena osoby vo funkcii konateľa
Priznám sa, že tento príspevok je reakciou na pretrvávajúce problémy v súdnej praxi a výsledkom dlhodobej polemiky s niektorými pracovníkmi netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR. Domnievam sa, že pre mňa bola viac ako prínosom. Preto si dovolím na jednoduchom príklade metodicky demonštrovať všetky mne známe problémy spojené so zmenou osoby konateľa (t. j. nielen s otázkou zápisu tohto údaju do obchodného registra).
Príklad:
Základom ilustračného príkladu je uznesenie VZ jednej fiktívnej spoločnosti s ručením obmedzeným -- Tri, s. r. o., na základe ktorého boli pani A a pani B odvolané z funkcie jediných konateliek tejto obchodnej spoločnosti a do tejto funkcie bol vymenovaný citovaným uznesením pán XY. Vylučujem akúkoľvek podobnosť s obdobne označenými existujúcimi subjektmi. Tiež na tomto mieste treba podotknúť, že dvaja spoločníci uvedenej spoločnosti, páni Jeden a Dva, majú každý právo kumulatívneho a negatívneho veta (iba ich súčasná prítomnosť je podmienkou na uznášaniaschopnosť VZ a iba výslovný súhlas vyjadrený na VZ je podmienkou na prijatie uznesenia VZ) a vôbec nie sú ochotní spolu komunikovať. V tomto okamihu asi väčšinu z vás napadne jednoduché riešenie -- nech sa rozídu, napríklad s využitím § 148 Obchodného zákonníka -- zrušenie účasti spoločníka súdom (ak nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval). No to by bolo veľmi jednoduché riešenie a naznačený problém by som vlastne, napriek svojmu prísľubu v úvode, nevyriešil. Tiež sa priznám, že ani v súdnych sporoch účastníci nikdy nehľadajú jednoduchší variant, ale, naopak, ich priťahuje ten ťažší. Preto začnime s účinkami uznesení VZ, t. j. ako sa tieto účinky priamo prejavili na VZ spoločnosti Tri, s. r. o. a ako ďalej pôsobili po ukončení VZ na jednotlivé skupiny osôb v našom konkrétnom prípade.
Keď sa chcem zaoberať účinkami VZ, budem súčasne hľadať odpoveď na otázku položenú na začiatku -- Odkedy môže konateľ konať vo svojej funkcii, aby všetky jeho úkony boli úkonmi spoločnosti a nevzbudzovali pochybnosti o neplatnosti? Za účelom objasnenia nielen tejto otázky, ale aj naznačenej problematiky účinkov uznesenia VZ, treba sa najprv zamyslieť nad deklaratórnymi a konštitutívnymi súdnymi rozhodnutiami a účinkami z nich vyplývajúcimi.
Problematika deklaratórnych a konštitutívnych súdnych rozhodnutí
Základným cieľom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť vysokú úroveň právnej istoty jednotlivcov -- odborne povedané -- primeranú procesnú ochranu, ktorá je zameraná na odstránenie nielen konfliktných situácií vzniknutých v oblasti civilno-právnych vzťahov, ale je zameraná aj na zabezpečenie právnej stability vo vzťahoch, v ktorých vysoký spoločenský význam stability a, naopak, dôsledky nestability na spoločnosť si vyžadujú, aby právne účinky uvedených právnych vzťahov boli vyslovené až súdom. Verím, že na základe uvedenej argumentácie a od 1. januára 2002 aj pod ústavným vplyvom Prvej smernice má obchodný register odôvodnené svoje zotrvanie v súdnej pôsobnosti.
K citovaným konfliktným situáciám nepochybne môže viesť neistota pri spoliehaní sa na dôveryhodnosť údajov obchodného registra týkajúcich sa právnických osôb vo vzťahu k tretím osobám -- v našom konkrétnom prípade neistota, či konateľom je už pán XY alebo ešte pani A spolu s pani B. Preto zákonodarcovia zakotvili do textu Obchodného zákonníka dva typy uznesení VZ, a to dispozitívne a konštitutívne uznesenia, pritom uvedené typy uznesení sú spoločné pre všetky právne formy obchodných spoločností ako aj pre družstvo a iné podnikateľské subjekty. Väčšina osôb zainteresovaných v obchodných vzťahoch prirovnáva prehľadnosť a začlenenie dispozitívnych a konštitutívnych uznesení k situácii pyrotechnika, ktorý po zamínovaní vojenského priestoru stratil svoj náčrtok a iba matne si pamätá niektoré svoje kroky. Napriek tomuto sarkastickému prirovnaniu je možné podľa niektorých menej jasných indícií zaradiť relatívne jednoznačne každé uznesenie VZ do príslušnej typovej skupiny.
Typy uznesení
V poradí prvým typom uznesení je uznesenie VZ, ktorého účinky môžu nastať aj pred vykonaním spomenutej súdnej preventívnej kontroly zapisovaného údaja. V poradí druhým typom uznesenia je uznesenie VZ, ktorého účinky bez súdnej preventívnej kontroly nikdy nenastanú. Na základe uvedeného sa súdne rozhodnutia (a to nielen v spomenutej oblasti agendy registrového súdu) teoreticky rozdeľujú na súdne rozhodnutia s deklaratórnou a konštitutívnou povahou. Deklaratórne rozhodnutia sa o prejednávanej veci iba záväzne vyslovujú a nemenia jej podstatu. Z tohto dôvodu majú charakter procesno-právnej skutočnosti vytvárajúcej procesné vzťahy založené záväzným výrokom súdu o hmotných subjektívnych právach, ktoré trvali resp. vznikli už pred vyhlásením súdneho rozhodnutia, a ktoré majú z tohto dôvodu účinky "ex tunc" (slovensky povedané spätne, k začiatku svojho vzniku).
Oproti tomu konštitutívne rozhodnutia sú priamym dôvodom vzniku, zmeny alebo zániku hmotno-právnych vzťahov, prípadne konkrétneho práva. Z tohto dôvodu majú nielen charakter procesno-právnej skutočnosti, ale aj hmotno-právnej skutočnosti, lebo v súlade s ustanoveniami hmotného práva sú bezprostredným dôvodom vzniku (resp. zmeny alebo zániku) nového, dovtedy neexistujúceho hmotno-právneho vzťahu. Preto má konštitutívne súdne rozhodnutie účinky "ex nunc" (slovensky povedané od súčasnosti, t. j. od okamihu vydania súdom schvaľovaného uznesenia) a iba zákon môže tento charakter zmeniť.
Príklad:
Podľa textu § 13 ods. 2 v spojitosti s § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka a § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku sa v prípade ustanovenia alebo odvolania konateľov (t. j. zápisu prvých konateľov alebo ďalších zmien v údajoch o osobách vymenovaných do týchto funkcií) uplatňuje princíp súdneho potvrdenia právnych účinkov prostredníctvom deklaratórneho rozhodnutia registrového súdu, t. j. s účinkami ex tunc.
V našom prípade Prvá smernica však "trochu modifikovala účinky deklaratórneho rozhodnutia registrového súdu, nakoľko iba v prípade účastníkov konania o zápis údajov (spoločnosť) nastávajú účinky podľa ich predstáv (t. j. od navrhnutého dátumu), resp. odo dňa zápisu. Inak vo vzťahu k zapisovanej osobe alebo tretím osobám nastávajú právne účinky tak, ako to budeme analyzované v ďalšej časti. Čo sa týka konštitutívneho rozhodnutia registrového súdu, som trochu na pochybách, či vôbec ešte môžeme po aproximácii Prvej smernice do Obchodného zákonníka hovoriť, že repertoár týchto rozhodnutí je rovnaký, lebo sa domnievam, že pod vplyvom článku 3 Prvej smernice sa alebo úplne zrušil alebo bol veľmi podstatne eliminovaný.
Časovosť účinkov uznesenia VZ
Z doterajšieho rozboru jednoznačne vyplýva, že otázka zámeny osôb vo funkcii konateľa je spojená s existenciou uznesenia VZ a o ktorom bude v rámci preventívnej súdnej kontroly konať súd. Pre podmienky SR je to okresný súd v sídle krajského súdu, ktorý vedie obchodný register, resp. registrový súd.
V predchádzajúcej časti som však zdôraznil, že pri uzneseniach, o ktorých bude registrový súd rozhodovať vydaním súdneho rozhodnutia s deklaratórnym charakterom, môžu účinky predpokladané uznesením nastať skôr, ako registrový súd tieto účinky vôbec odobrí. Toto je ten základný bod neistoty, ktorý, naopak, pri uzneseniach VZ schvaľovaných súdnym rozhodnutím s konštitutívnym charakterom celkom absentuje, lebo v tom prípade všetci čakajú (čo iné im ostáva) až na rozhodnutie registrového súdu.
Ako som však zdôraznil -- najmä s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípade zmeny osoby vo funkcii konateľa nejde o konštitutívne rozhodnutie registrového súdu. Otázka preto znie: Kto nesmie a kto by nemal čakať na rozhodnutie registrového súdu bez ohľadu na skutočnosť, že môže byť schvaľujúce alebo zamietajúce? Na objasnenie tejto otázky si dovolím urobiť grafický rozbor § 27 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje časový harmonogram účinkov uznesenia VZ a údajov zapísaných do obchodného registra voči každému jednotlivcovi nachádzajúcemu sa nielen na území SR, ale aj v blízkom okolí (zaujímavé ustanovenie § 28 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktoré má medzinárodný rozmer).
Celkom na troch obrázkoch je graficky zobrazený harmonogram časového rozloženia pôsobenia účinkov nových údajov v prípade zápisu do obchodného registra podľa princípu publicity, ktorý je zakotvený v Prvej smernici. Pritom je potrebné vychádzať predovšetkým z textu spomenutej Prvej smernice. Táto smernica definuje základný režim právnych účinkov (neustále treba mať na mysli, že Prvá smernica je predovšetkým zameraná na ochranu tretích osôb a až na druhom mieste chráni spoločníkov, prípadne akcionárov vrátane ochrany samotnej obchodnej spoločnosti).
Uvedený základný režim povoľuje dve výnimky s tým, že:
a) prvá výnimka slúži na ochranu záujmov obchodnej spoločnosti dotknutej zápisom údajov v obchodnom registri a
b) druhá výnimka, naopak, sťažuje pozíciu tejto spoločnosti a bola navrhnutá za účelom ochrany záujmov tretích osôb.
obrázok č.1 -- prehľad časovosti účinkov
Prvá výnimka
Hoci som si vedomý, že nejde o základný stav, napriek tomu ako prvé v poradí uvádzam časové obdobie s označením prvá výnimka -- vedomosť, lebo z hľadiska časového poradia toto časové obdobie nastane skutočne ako prvé. Zákonné vymedzenie obsahu prvej výnimky je zakotvené v tretej vete citovaného ustanovenia § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ide konkrétne o text -- To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Na tomto mieste si dovolím iba upozorniť, že pojem zapísaná osoba je legislatívna skratka uvedená v § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka a reprezentuje obchodné spoločnosti, družstvá, zahraničné osoby, resp. iné právnické osoby, ako aj organizačné zložky podnikov, prípadne podnikov zahraničných osôb, všetky subjekty, ktoré sa zapisujú do obchodného registra.
obrázok č. 2 -- prvá výnimka -- vedomosť
starý právny stav VZ nový právny stav (oboznámené osoby)
konateľky A, B konateľ XY obchodný register OV
riskantný úsek
čas
Spoločná legenda:
-- starý právny stav predstavuje vzťahy v spoločnosti Tri, s. r. o., do odvolania konateliek A, B,
-- nový právny stav predstavuje zmenu právnych vzťahov vyvolanú odvolaním konateliek A, B a zvolením konateľa XY,
-- blesk pri označení obchodný register reprezentuje okamih povolenia výmazu konateliek A, B a zápisu konateľa XY,
-- zložka s označením OV znázorňuje okamih uverejnenia oznámenia, že z obchodného registra boli vymazané konateľky A, B a zapísaný konateľ XY a
-- šípka s písmenami VZ predstavuje čas prijatia uznesenia VZ o odvolaní konateliek A, B z funkcie a o vymenovaní pána XY do funkcie konateľa.
Trojmesačná lehota
Pôsobenie prvej výnimky možno ilustrovať na rôznych situáciách. Na výpočet skupiny všetkých možných situácií je potrebné vychádzať z časového obmedzenia tejto výnimky, a to zo začiatku, ktorý je vymedzený časovým okamihom prijatia uznesenia VZ, a konca, ktorý je stanovený začiatkom pôsobenia základného stavu, t. j. okamihom uverejnenia zámeny osôb vo funkcii konateľov v Obchodnom vestníku.
Prvá výnimka preto trvá od prijatia uznesenia VZ cez podanie návrhu na zápis zámeny osôb vo funkcii konateľov na registrový súd (asi 2 týždne), ďalej počas rozhodovania registrového súdu o povolení zápisu (asi 1 mesiac), zaslaním rozhodnutia do Obchodného vestníka (asi 2 týždne) a končí uverejnením tejto zámeny v tomto vestníku (asi 1 mesiac). Upozorňujem však na skutočnosť, že zápis údajov do obchodného registra je prísne podriadený pod Občiansky súdny poriadok. Naznačené rozhodovanie registrového súdu v časovej lehote 1 mesiaca sa javí ako optimálne dovtedy, kým nenastane komplikovaný priebeh konania vyvolaný podaním odvolania, resp. dovolania alebo mimoriadneho dovolania, kedy v odôvodnených prípadoch sa môže konajúci Najvyšší súd SR rozhodnúť, že pozastaví vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Takisto určitý stupeň neistoty a časových komplikácií vyvoláva možné konanie na krajskom súde o neplatnosť uznesenia VZ. Potom sa mesačná lehota predlžuje na lehotu vyjadrenú v rokoch.
Z uvedeného časového prehľadu prvej výnimky mi vyplynul optimistický záver, že základný stav účinkov zámeny začne pôsobiť v priemere až tri mesiace po prijatí uznesenia VZ. Hoci môj záver o trojmesačnej lehote nezohľadnil stále pripravované expresné lehoty rozhodovania registrovým súdom za zvýšený poplatok, a keďže sa domnievam, že návrhy na zápis budú tradične zaťažené chybami, ktoré bude potrebné v súlade s § 43 Občianskeho súdneho poriadku odstraňovať, potom krátená lehota narastie v priemere až na 3 mesiace.
Prehľad skupiny možných situácií
Do tohto prehľadu budú spadať základné situácie, ako sú:
a) keď spoločník osobne prítomný na VZ, alebo jeho splnomocnenec, resp. inak prítomná verejnosť (novinári, zapisovatelia, zamestnanci a z iných dôvodov prítomné osoby) sa priamo na tomto VZ dozvedeli, že pán XY bol vymenovaný schváleným uznesením do funkcie konateľa,
b) rovnako sem zaradím aj obchodných partnerov, daňové a iné štátne orgány, resp. banky a iných veriteľov, ktorí sa síce osobne na VZ nezúčastnili, ale boli poštou, ústne alebo iným hodnoverným spôsobom (z hľadiska možných budúcich súdnych sporov) oboznámení s tou skutočnosťou, že pán XY vystriedal vo funkcii s účinnosťou od toho a toho dňa konateľky -- pani A a B,
c) ďalej sem budú patriť ďalší jednotlivci, ktorým bol predložený výpis z obchodného registra s vykonanou zmenou. Uvedená situácia je tiež súčasťou prvej výnimky, hoci v nedávnej minulosti išlo o základný stav. Osoby uvedené v písm. a) až c) budem ďalej v článku označovať ako oboznámené osoby.
Príklad -- Modifikácia na prvú výnimku
Nakoľko na prijatie uznesenia VZ spoločnosti Tri, s. r. o., je nutné zabezpečiť účasť spoločníkov -- pánov Jeden a Dva, ich osobná prítomnosť na spomenutom VZ im bráni, aby ďalej akceptovali vo funkcii konateľov pani A a B a, naopak, svoje práva musia uplatňovať voči novému konateľovi. Takisto nesmú byť spoločníci prekvapení, že pán XY bude voči nim uplatňovať svoju kompetenciu konateľa, ktorá napríklad spočíva v možnosti podania upozornenia spoločníka na vylúčenie zo spoločnosti Tri, s. r. o., podľa § 113 ods. 3 Obchodného zákonníka, pokiaľ v stanovenej lehote nedoplatí zameškaný zvyšok vkladu. Pritom novovymenovaný konateľ pán XY s touto výzvou nemusí a ani nesmie otáľať (§ 135a Obchodného zákonníka) až do okamihu zápisu svojho vymenovania do obchodného registra, napríklad z dôvodu nadobudnutia pocitu, že vydaním rozhodnutia registrového súdu je zabezpečená právna istota okolitej spoločnosti. Vyrátaná trojmesačná lehota by však vytvorila azda trochu dlhé obdobie neistoty pre všetky zúčastnené osoby. Alebo nie?
Položenie takejto dodatočnej otázky nesmiem pripustiť s prihliadnutím na ústavný princíp právneho štátu a s ním spojenú právnu istotu v pôsobenie zákona (článok 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR -- SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát). Z uvedených dôvodov je potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovenia § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka (t. j. deklaratórny účinok rozhodnutia registrového súdu) a konštatovať, že pokiaľ v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka dominuje konštitutívny účinok rozhodnutia registrového súdu (napríklad ustanovenia § 202 ods. 4 Obchodného zákonníka výslovne spája účinky zápisu zvýšenia základného imania v akciovej spoločnosti s dňom zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra), v prípade zmeny osoby vo funkcii konateľa účinky uznesenia VZ prirodzene predbiehajú účinky súdneho rozhodnutia.
Pre spoločnosť Tri, s. r. o., (a, samozrejme, aj pre iné zapísané osoby) sa naznačená situácia stáva mimoriadne priaznivou, lebo okamžite nastáva zamýšľaný efekt sledovaný vymenovaním konkrétnej osoby, a novovymenovaný konateľ, pán XY, môže zabezpečiť bez straty času, že spoločnosť Tri, s. r. o., má možnosť vstupovať so skupinou oboznámených osôb do rôznych záväzkových vzťahov, a to aj vtedy, keď doposiaľ nenastala právna skutočnosť predpokladaná princípom publicity -- preventívna súdna kontrola zapisovaného údaja, jeho následný zápis do obchodného registra a uverejnenie údaja o odvolaní pani A a B z funkcie konateliek a o vymenovaní pána XY za konateľa v národnom vestníku -- a to bez ohľadu na účinky charakteru ex tunc deklaratórneho rozhodnutia registrového súdu o povolení zápisu osoby konateľa (resp. jeho zmeny). Z uvedeného dôvodu nič nebráni oboznámeným osobám, aby akceptovali právomoc novovymenovaného konateľa pána XY (môžu, resp. musia).
Príklad:
Rozviňme do väčších detailov náš príklad. Predstavme si, že odvolaná konateľka pani A (má samostatné podpisové právo) podala návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o ktorom ešte kataster v čase zámeny osôb vo funkcii konateľov v spoločnosti Tri, s. r. o., nerozhodol. Novovymenovaný konateľ pán XY deň po svojom vymenovaní (t. j. v čase, kedy registrový súd ešte o návrhu na zámenu osôb vo funkcii konateľa nerozhodol, a preto ani nie je k dispozícii výpis z obchodného registra) uvedený návrh na vklad vlastníckeho práva písomne zoberie späť s tým, že svoje vymenovanie preukáže (napríklad zaslaním rovnopisu zápisnice z VZ spoločnosti Tri, s. r. o., ktoré obsahuje uznesenie o odvolaní predchádzajúcich konateliek a o vymenovaní pána XY do funkcie konateľa).
Bolo by chybou katastra nehnuteľností, keby vkladové konanie prerušil až do rozhodnutia obchodného registra o povolení výmazu a zápisu nových údajov, lebo by porušil zásadu hospodárnosti uvedenú v § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Inak povedané, späťvzatie návrhu bolo na katastrálny úrad podané oprávnenou osobou (ust. § 17 ods. 2 -- účastníci konania) a všeobecný súd, resp. ústavný súd, pokiaľ by bola podaná sťažnosť na nečinnosť správneho orgánu, by mal v takomto prípade konštatovať bezdôvodné prieťahy v správnom konaní. Iné riešenie za daného právneho stavu ani neprichádza do úvahy.
Vymenovaný model však naráža na jeden teoretický problém, ktorý deklaratórne súdne rozhodnutia so sebou zákonite prinášajú. Ide o hroziace riziko, že registrový súd návrh na výmaz a zápis nových údajov (týkajúcich sa zámeny konateľov) nepripustí. Ukončením a prelomením naznačeného rizika je až vykonanie zápisu nového konateľa -- pána XY do obchodného registra a vydanie výpisu z obchodného registra. Týmto zaužívaným spôsobom sa domnievam, že sa bude asi naďalej preukazovať funkcia konateľa pred súdom, hoci základný stav posúva nástup účinkov do trochu neskoršej časovej roviny (uverejnenie v Obchodnom vestníku). Opätovne však zdôrazňujem, že nebezpečenstvo vzniku škody z tejto pasivity pre mnohých obchodných partnerov alebo tretie osoby sa môže stať veľmi drahým ponaučením. Na druhej strane všetky právne úkony vykonané novovymenovaným konateľom pánom XY sú vykonané osobou spôsobilou konať a preto by mali byť platné.
Základný stav
obrázok č. 3 -- základný stav
OV
VZ starý právny stav nový právny stav (základná skupina)
Neefektívny stav pre spoločnosť konateľky A, B konateľ XY
Druhý obrázok s označením základný stav opisuje bežnú situáciu, kedy sa jednotlivec dozvie o zmene na poste konateľa (alebo o inom zapisovanom údaji) až z národného vestníka, t. j. v podmienkach SR z Obchodného vestníka. Tento stav predstavuje základnú situáciu zakotvenú v Prvej smernici. Z predchádzajúceho rozboru (prvá výnimka -- vedomosť) však vyplýva jednoznačný záver, že v prípade zmeny osoby na poste konateľa táto základná situácia nastane iba u osôb, ktoré sa nedostali do priameho kontaktu s uznesením VZ. Na druhej strane však situácia, kedy sa osoba, ktorá nebola prítomná na VZ, prípadne ktorej nebolo písomne preukázané, že v spoločnosti Tri, s. r. o., došlo k zámene osôb vo funkcii konateľov, a pritom by sa dostala s novovymenovaným konateľom pánom XY do kontaktu, potom iba ústna argumentácia pána XY, že je konateľom, nie je dôkazom o tom, že pán XY je tým, za koho sa označuje. Túto skupinu jednotlivcov budem označovať ako základná skupina.
Príklad:
Bolo by veľkou výnimkou, keby sa niektorý sudca zúčastnil na VZ obchodnej spoločnosti, a z uvedeného dôvodu by sa mal dozvedieť informáciu o novom mužovi vo vedení spoločnosti Tri, s. r. o. Preto predpokladajme, že zo strany spoločnosti Tri, s. r. o., je podaná žaloba na súd, kde konajúci sudca nepatrí medzi osoby základnej skupiny. Ako sa teda preukáže zámena osôb na poste konateľa na účely súdneho konania? Po správnosti by mal byť k žalobe doložený doklad o uverejnení príslušného údaja (zápis konateľa do obchodného registra) v Obchodnom vestníku, ale vzhľadom na uvedené, že doterajšia prax súdov je spokojná s preukázaním identity podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (prax sa vyvíja stále smerom k dôvere vo výpis z obchodného registra -- veď ide o verejnú listinu), je značný predpoklad, že táto prax prežije.
Druhá výnimka
obrázok č. 4 -- druhá výnimka -- absolútna nevedomosť
OV
15-dňová ochranná lehota
VZ
starý právny stav nový právny stav
konateľky A, B 16. deň
Tretí obrázok s označením druhá výnimka -- absolútna nevedomosť opisuje výnimočnú situáciu, kedy jednotlivec nemá možnosť sa dozvedieť z relevantných (dôveryhodných) zdrojov o zmene na poste konateľa (alebo o inom zapisovanom údaji). Ide napríklad o osobu, ktorá sa nenachádza dlhší čas na území SR (možno z dôvodu dlhej zahraničnej pracovnej cesty, atraktívnej dovolenky na exotickom mieste alebo liečebného pobytu v zahraničí) a preto nemá ani prístup k Obchodnému vestníku. Túto skupinu veriteľov a tretích osôb budem označovať ako nedostihnuté osoby.
Príklad -- neznalosť práva neospravedlňuje
Spoločník pán Jeden je súčasne predsedom predstavenstva v inej akciovej spoločnosti. Na VZ sa nechal zastupovať splnomocnencom, pretože odchádza na zahraničný študijný pobyt na iný kontinent. V tomto prípade sa pán Jeden zaraďuje do skupiny nepostihnutých osôb, lebo informácia o zámene na poste konateľov v spoločnosti Tri, s. r. o., k nemu neprenikla. Ak pán Jeden zanechal pred svojím odchodom príkazy alebo inštrukcie pre svojich podriadených v akciovej spoločnosti, aby sa riadili pokynmi konateľky panej B alebo aby s ňou spolupracovali, potom uvedená nedostihnutá osoba nenesie zodpovednosť za prípadnú škodu. Naopak, v uvedenom prípade je potrebné zvážiť zodpovednosť konateľky -- pani B v zmysle všeobecného preventívneho ustanovenia § 415 v spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka s možnosťou vplyvu na § 66 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka. Ak by exkonateľka, pani B, vedela o hroziacej škode a napriek tejto skutočnosti by k jej vzniku prispela, potom by mala byť braná na zodpovednosť v zmysle citovaných ustanovení. Naopak, vplyv ust. § 135a ods. 2 (povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla spoločnosti z konania, resp. nekonania konateľa) by sa v tomto prípade nemohol uplatniť, lebo pani B je už osobou stajacou mimo spoločnosti Tri, s. r. o., t. j. nekonateľkou.
Nedostihnutá osoba sa nemôže donekonečna vyhýbať účinkom predpokladaným v princípe publicity Prvej smernice a zakotveným v § 28 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ochrana jeho záujmov má svoje medze, ktoré sú vyjadrené v potrebe pružne a promptne upravovať oblasť podnikateľských vzťahov. Preto Obchodný zákonník v ustanovení § 27 ods. 4 prelamuje zásadu ignorantia iuris neminem excusat (neznalosť práva neospravedlňuje) a konštatuje, že zapísané údaje a obsah listín však nemožno namietať voči tretím osobám 15 dní po zverejnení, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. Z uvedeného vyplýva, že nedostihnutý veriteľ je chránený 15-dňovou lehotou. Po jej uplynutí, t. j. počnúc šestnástym dňom od zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku, sa stane argumentácia tretích osôb typu Odkiaľ som sa to mal dozvedieť?, celkom nedôvodnou.
Do základnej skupiny bude spadať drvivá väčšina jednotlivcov nachádzajúcich sa na území SR a blízkom okolí s tým pocitom, že bez ohľadu na stupeň znalosti aktuálnych informácií uverejnených v Obchodnom vestníku existuje právna domnienka (vyvrátiteľná, lebo je tu druhá výnimka) všeobecnej znalosti. Relatívne nepatrnú skupinu budú vytvárať oboznámené osoby, lebo v záujme každej zapísanej osoby je vytvárať čo najrýchlejšie podmienky na šírenie informácie (zámena osôb vo funkcii konateľa) smerom k zvyšným obchodným partnerom, zamestnancom, resp. štátnym orgánom. Absolútne malú skupinu pri každej zmene zápisu konateľa budú tvoriť nedostihnuté osoby, lebo ide skutočne o dôvody výnimočného rázu. A teraz je už čas nadviazať na otázku spolupráce VZ s registrovým súdom.
Rivalita medzi VZ a registrovým súdom
Napriek tomu, že sa v tomto článku zaoberáme otázkou spolupráce VZ s registrovým súdom, treba spresniť, že nejde o nijakú symbiózu dvoch orgánov, ale, naopak, o osobitný vzťah podriadenosti. Slovo osobitný som úmyselne podčiarkol, lebo napriek prvému dojmu, že by registrový súd mal hrať prvé husle, nie je to pravda.
Z doteraz vykonaného rozboru je jednoznačné, že v prípade zápisu údajov s deklaratórnymi účinkami do obchodného registra nielen spoločnosť, resp. dotknutá osoba, ale aj zvyšná verejnosť je vo vzťahu k dôvere k údajom o podnikateľoch zapísaných do obchodného registra konfrontovaná s dvoma právnymi etapami:
a) prvou právnou etapou je etapa suverénneho rozhodovacieho procesu VZ spoločnosti Tri, s. r. o., ktorá je ukončená vydaním uznesenia VZ, t. j. že ide o presadenie vplyvu účinkov uznesenia VZ (opísaným harmonogramom ich pôsobenia) v konfrontácii s druhou právnou etapou, ktorou je súdne preskúmanie uznesenia VZ spoločnosti Tri, s. r. o. (v rámci súdno-preventívnej kontroly), a
b) druhou právnou etapou, ktorá je reprezentovaná etapou preventívne súdneho preskúmania výsledku rozhodovacieho procesu VZ spoločnosti s následným odobrením pripustenia alebo zamietnutia navrhovaného zápisu údajov do obchodného registra registrovým súdom a je ukončená vydaním kladného alebo zamietavého rozhodnutia registrového súdu ako orgánu štátnej moci.
Uvedená druhá etapa začína v súlade s ust. § 200a Obchodného súdneho poriadku podaním návrhu na zápis zmien podľa § 31 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa citovaných uznesení návrh podáva oprávnená osoba, ktorej sa zápis týka. Vo všeobecnosti sa zápis týka spoločnosti Tri, s. r. o., ale predovšetkým si uvedomme, že táto spoločnosť podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka môže konať iba štatutárnym orgánom, pokiaľ tento nepoverí konaním na registrovom súde zástupcu. V našom zvolenom príklade je však pikantné to, že návrh na zápis zmien za spoločnosť podáva novovymenovaný konateľ pán XY, lebo ten je po prijatí uznesenia VZ jediným štatutárnym orgánom spoločnosti Tri, s. r. o.
Časový rozmer -- zbytočné prieťahy v súdnom konaní
Načrtol som už večný problém, ktorý má časový rozmer meraný od okamihu vydania uznesenia VZ až do právoplatnosti uznesenia registrového súdu. To, že tento časový rozmer môže narásť až do veľmi dlhého obdobia, pričom príčiny môžu byť nielen na strane registrového súdu (zbytočné prieťahy v súdnom konaní), ale môžu byť zapríčinené aj samotnou obchodnou spoločnosťou (neskoro podaný návrh, resp. návrh podaný včas, ale zaťažený procesnými chybami), si každý z nás môže predstaviť.
V našom príklade predpokladajme, že spoločnosť Tri, s. r. o., však výmenou pani A a B za pána XY na poste konateľa spoločnosti sledovala svoj cieľ, ktorý možno zhrnúť nasledovne:
a) s okamžitou platnosťou odstrániť vplyv konateliek A a B na riadenie spoločnosti Tri, s. r. o., a to odvolaním tandemu pani A a B (či už z profesionálnych alebo osobných nedostatkov) a, samozrejme,
b) s okamžitou platnosťou umožniť pánovi XY, jedinému a novovymenovanému konateľovi, aby začal uplatňovať právo a vykonávať povinnosti vyplývajúce z pôsobnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným.
Podsúvať spoločnosti Tri, s. r. o., v tejto situácii časovo vzdialené riešenie typu, zajtrajšok je múdrejší večera, je prinajmenej dehonestáciou úlohy práva v modernej spoločnosti. Naopak, v naznačenom prípade nie je možné od spoločnosti Tri, s. r. o., žiadať a ani spoločnosť nemôže dlhodobo zotrvávať v stave právnej neistoty, kto bude osobne vykonávať jej hlavné oprávnenia (t. j. úkony spoločnosti a obchodné vedenie).
Dlhodobá právna neistota v konkretizácii osoby, ktorá zo zákona je, napríklad, zodpovedná:
a) za vedenie účtovníctva spoločnosti (§ 35 v spojitosti s § 135 Obchodného zákonníka s nadväznosťou na hrozbu uloženia pokuty v prípade daňovej kontroly),
b) za zvolávanie VZ spoločnosti (§ 128 s výnimkou § 130 Obchodného zákonníka),
c) za ukladanie sankcií spoločníkom a za iné aktivity, ktorých nevykonávanie po obdobie dlhšie ako tri mesiace (novelizované znenie § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka) chápe obchodné právo ako neprípustné a požaduje od registrového súdu nápravu vo forme súdneho zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným, je z hľadiska stability podnikateľských vzťahov a vzhľadom k princípu právneho štátu (článok 1 prvá veta Ústavy SR) v slovenskom právnom poriadku absolútne neprípustné. Iba na zopakovanie si dovolím upozorniť, že lehota 3 mesiacov je magická, lebo mi vyšla ako priemerná lehota na uverejnenie zápisu údaju.
Resumé
Hoci všetkým, ktorí tvrdia, že spoločnosť s ručením obmedzeným sa môže naznačeným problémom vyhnúť vymenovaním viacerých osôb do funkcie konateľov spoločnosti, dávam za pravdu. Na druhej strane si dovolím tvrdiť, že úlohou práva v civilizovanej spoločnosti, ak pripustilo v prípade konateľov aj obsadenie tohto typicky individuálneho štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti jedným konateľom (§ 133 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka), je jasne a precízne zabezpečiť fungovanie právnych vzťahov v ktoromkoľvek okamihu života spoločnosti. Bez nepripustenia názoru, že vymenovaný konateľ je konateľom so všetkými právomocami a zodpovednosťou od prvej sekundy po prijatí uznesenia, by nebola predchádzajúca veta pre činnosť konateľa naplnená.
Tým, že Obchodný zákonník pripustil "perfektné" pôsobenie zamýšľaných účinkov uznesenia VZ na skupinu oboznámených osôb skôr, ako tieto účinky prekontroluje a vyhodnotí (odobrenie alebo zamietnutie) registrový súd, došlo k dvom nepriamo vyvolaným dôsledkom.
Prvým dôsledkom je určité zníženie spoločenskej úlohy registrových súdov na Slovensku (ale nakoľko ide o dosah účinkov Prvej smernice, potom ide o celoplošný dosah v rámci štátov Európskych spoločenstiev). Druhým, a podľa mojej osobnej mienky aj oveľa závažnejším dôsledkom, je podpora právnej dôležitosti uznesenia VZ ako relevantnej právnej skutočnosti.