(Dokončenie z pondelka 4. novembra)
Európska zamestnanecká rada zriadená na základe zákona
Európska zamestnanecká rada podľa tohto zákona (Zákonníka práce, § 246) sa zriadi, ak
a) to spoločne dohodne ústredné vedenie s osobitným vyjednávacím orgánom,
b) ústredné vedenie odmieta začať rokovanie do šiestich mesiacov od podania žiadosti zamestnancov podľa už citovaného ods. 2 § 244 o zriadení európskej podnikovej rady alebo postupu pre nadnárodné informácie a prerokovanie,
c) do troch rokov od podania žiadosti ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán nerozhodol o skončení vyjednávacieho procesu (pozri § 244 Zákonníka práce).
Podľa § 247 ods. 1 európsku zamestnaneckú radu zvolia zástupcovia zamestnancov zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní. Členov európskej zamestnaneckej rady za zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike vymenujú zástupcovia zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní. Európsku zamestnaneckú radu tvoria zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľov alebo skupín zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov (európska zamestnanecká rada má najmenej troch členov a najviac 30 členov Z každého členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ alebo skupina zamestnávateľov zastúpenie, sa do európskej zamestnaneckej rady deleguje jeden zástupca zamestnancov). Ak má zamestnávateľ alebo skupina zamestnávateľov pôsobiacich v členských štátoch menej ako 10 000 zamestnancov, členské štáty, v ktorých je zamestnaných najmenej 20 % zamestnancov, budú zastúpení ďalším zástupcom. Členské štáty, v ktorých je zamestnaných najmenej 30 % zamestnancov, budú zastúpené ďalšími dvoma zástupcami, najmenej 40 % zamestnancov ďalšími tromi zástupcami, najmenej 50 % zamestnancov ďalšími štyrmi zástupcami, najmenej 60 % zamestnancov ďalšími piatimi zástupcami, najmenej 70 % zamestnancov ďalšími šiestimi zástupcami a tam, kde je najmenej 80 % zamestnancov, budú zastúpení ďalšími siedmimi zástupcami zamestnancov. Ak má zamestnávateľ alebo skupina zamestnávateľov v členských štátoch najmenej 10 000 zamestnancov, členské štáty, v ktorých je zamestnaných najmenej 20 % zamestnancov, budú zastúpené ďalším zástupcom. Členské štáty, v ktorých je zamestnaných najmenej 30 % zamestnancov, budú zastúpené ďalšími troma zástupcami, najmenej 40 % zamestnancov budú zastúpené ďalšími siedmimi zástupcami, z členského štátu, v ktorom je zamestnaných 60 % zamestnancov, budú zastúpené ďalšími deviatimi zástupcami, najmenej 70 % zamestnancov budú zastúpené jedenástimi zástupcami, najmenej 80 % zamestnancov budú zastúpené ďalšími trinástimi zástupcami zamestnancov.
Zakladajúce zasadnutie európskej zamestnaneckej rady
V prípade, že boli splnené podmienky na vznik európskej zamestnaneckej rady, ústredné vedenie je povinné zvolať zakladajúce zasadnutie európskej zamestnaneckej rady. Na tomto zasadnutí si európska zamestnanecká rada zvolí svojho predsedu a jeho zástupcu. Predseda a v jeho neprítomnosti jeho zástupca zastupuje navonok európsku zamestnaneckú radu a riadi jej bežnú činnosť. Ak to považuje za potrebné, zvolí si európska zamestnanecká rada trojčlenný výbor, ktorý tvoria predseda a ďalší dvaja členovia, ktorí musia byť z dvoch členských štátov. Európska zamestnanecká rada prijme rokovací poriadok, ktorý musí byť vyhotovený písomne a musí byť schválený väčšinou hlasov všetkých členov. Ústredné vedenie kontroluje každé dva roky odo dňa ustanovujúcej schôdze európskej zamestnaneckej rady, či sa počty zamestnancov v jednotlivých členských štátoch zmenili tak, že sa podľa odsekov 4 až 6 § 247 musí určiť iné zloženie európskej zamestnaneckej rady. Výsledok oznámi európskej zamestnaneckej rade. Ak je potrebné iné zloženie európskej zamestnaneckej rady, ústredné vedenie zabezpečí, aby sa v členských štátoch, v ktorých vznikol nárok na iný počet zástupcov zamestnancov, vymenovali noví členovia európskej zamestnaneckej rady. Novým vymenovaním sa končí doterajšie členstvo zástupcov zamestnancov. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani úpravu, podľa ktorej európska zamestnanecká rada oznámi ústrednému vedeniu
-- mená a priezviská svojich členov ako aj
-- adresy svojich členov.
Ústredné vedenie uvedenú informáciu poskytne zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov alebo zamestnancom.
Pokiaľ ide o členstvo v európskej zamestnaneckej rade, toto sa začína vymenovaním a trvá štyri roky, pravda, ak sa neskončí skôr odvolaním alebo z iných dôvodov. Po uplynutí štyroch rokov od zriaďujúcej schôdze hlasuje európska zamestnanecká rada:
1. či bude s ústredným vedením vyjednávať podľa § 245 alebo
2. či bude pokračovať európska zamestnanecká rada ex lege (§ 246).
Ústredné vedenie prerokuje s európskou zamestnaneckou radou
Ústredné vedenie prerokuje s európskou zamestnaneckou radou najmenej raz za rok:
a) organizačnú štruktúru zamestnávateľa, ekonomickú a finančnú situáciu,
b) predpokladaný vývoj činnosti, výroby a vývoj zamestnanosti,
c) stav investícií a podstatné zmeny organizácie práce a nových výrobných procesov,
d) prevody zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmenu právnej formy zamestnávateľa,
e) iné organizačné zmeny zamestnávateľa (porov. ods. 1 § 248).
Z ods. 2 § 248 vyplýva, že ak vzniknú mimoriadne udalosti, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov, je ústredné vedenie povinné včas informovať európsku zamestnaneckú radu, predložiť jej potrebné doklady a na jej žiadosť ich prerokovať. Mimoriadnymi udalosťami (ods. 3 § 248) sú najmä a) zrušenie, zánik alebo prevod zamestnávateľa alebo jeho časti a b) hromadné prepúšťanie. Ústredné vedenie je teda povinné písomne informovať európsku zamestnaneckú radu a prerokovať s ňou uvedené záležitosti (ustanovené v odsekoch 1 až 3) v prípade, že sa týkajú najmenej dvoch zamestnávateľov so sídlom v najmenej dvoch členských štátoch (akcentujeme, že právomoci európskej zamestnaneckej rady sa týkajú len záležitosti členských štátov).
Informovanie zástupcov zamestnancov zamestnávateľa na území SR
Zákonodarca v § 249 Zákonníka práce ustanovil, že osobitný vyjednávací orgán, európska zamestnanecká rada alebo zástupcovia zamestnancov zamestnávateľa, zabezpečujúci iný postup na nadnárodné informácie a prerokovanie, oboznamujú zástupcov zamestnancov zamestnávateľa (§ 230 -- "odborová organizácia" a § 236 0 "zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník") so sídlom na území Slovenskej republiky s nadnárodnými informáciami a prerokovaním na spoločnom zasadnutí zamestnancov zamestnávateľa.
Napokon ochranu členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady a zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup zákonodarca poskytuje ustanovením § 250, na ktoré sa vzťahuje § 240 Zákonníka práce (ide o podmienky činnosti príslušného odborového orgánu zamestnaneckej rady, zamestnaneckého dôverníka a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ich ochrana).
Pre úplnosť sa javí potreba dať do pozornosti tiež skutočnosť, že ods. 2 až 5 § 5 Zákonníka práce nadobudnú účinnosť tiež až vstupom SR do EÚ. Konkrétne ide o to, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia vysielajú na výkon práce k inému zamestnávateľovi na územie členského štátu EÚ, sa spravujú právnymi predpismi štátu alebo príslušnou kolektívnou zmluvou platnou v tom štáte, v ktorom je práca vykonávaná a ktoré upravujú a) dĺžku pracovného času a odpočinok, b) dĺžku dovolenky, c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie (porov. ods. 2 § 5). Toto ustanovenie (ods. 2 § 5) sa nepoužije, ak sú pracovnoprávne nároky zamestnanca vyplývajúce z právnych predpisov SR výhodnejšie, pričom výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne (porov. ods. 3 § 5). Ustanovenie ods. 2 písm. c) § 5 sa nepoužije, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne jeden mesiac v kalendárnom roku (porov. ods. 4 § 5). Napokon podľa ods. 5 § 5 ustanovenia odseku 2 písm. b) a c) tohto paragrafu sa nepoužijú, ak čas práce, ktorú vykonáva vyslaný zamestnanec, nepresiahne 22 dní v kalendárnom roku.