V nasledujúcom článku si ukážeme, ako môže jednej zo zmluvných strán aj po splnení si základných zmluvných povinností vzniknúť povinnosť uhradiť druhej zmluvnej strane určitú peňažnú pohľadávku, pričom v našom prípade pôjde o vznik škody. Obaja účastníci konania sú obchodnými spoločnosťami a teda právnickými osobami, zapísanými v obchodnom registri, ktorí uzavreli medzi sebou v ústnej podobe zmluvu o preprave veci, na základe ktorej mal navrhovateľ ako dopravca vykonať prepravu tovaru pre odporcu ako odosielateľa vlastným motorovým vozidlom. Ani splnenie väčšiny zmluvných povinností jednej zo zmluvných strán ešte neznamená, že za nesplnenie zostávajúcich zmluvných povinností nemôže vzniknúť tejto zmluvnej strane peňažný záväzok voči druhej zmluvnej strane.
Ako súd rozhodol?
- Okresný súd vo veci rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 20 000 Sk s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od 10. 10. 1994 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Aké skutočnosti boli v konaní preukázané?
- Obaja účastníci konania sú obchodnými spoločnosťami a teda právnickými osobami, zapísanými v obchodnom registri. Účastníci konania uzavreli medzi sebou v ústnej podobe zmluvu o preprave veci, na základe ktorej mal navrhovateľ ako dopravca vykonať prepravu tovaru pre odporcu ako odosielateľa vlastným motorovým vozidlom z miesta Horná Seč (Slovenská republika) do miesta Moskva (Ruská republika), a to na základe objednávky odporcu zo dňa 10. 8. 1993. Navrhovateľ dohodnutú prepravu pre odporcu vykonal, čo si účtoval faktúrou na sumu 100 000 Sk, ktorú odporca navrhovateľovi zaplatil. Navrhovateľ dopravil predmetný tovar do miesta určenia v mieste Moskva dňa 10. 9. 1993, avšak odporca až dňa 14. 9. 1993 zabezpečil vykládku od príjemcu, ktorým bola na základe navrhovateľom vydaného medzinárodného nákladného listu istá obchodná spoločnosť so sídlom v Moskve. Navrhovateľovi týmto vzniklo zdržanie od 10. 9. 1993 do 14. 9. 1993, ktorého peňažné odškodnenie (náhradu škody) predstavovala predmetná žalovaná pohľadávka, ktorú však odporca navrhovateľovi odmietol zaplatiť.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti pôsobnosti právneho predpisu
Z vykonaných dôkazov a z citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že účastníci konania sú (boli) obchodnými spoločnosťami, takže sa na ich spor vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1).
Odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti posúdenia zmluvného vzťahu
Účastníci konania uzavreli medzi sebou zmluvu o preprave veci v ústnej podobe na základe písomnej objednávky odporcu. Navrhovateľ si svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z tejto zmluvy splnil tým, že vykonal dopravu vlastným motorovým vozidlom z miesta odoslania (Horná Seč, Slovenská republika) do miesta určenia (Moskva, Ruská republika) a odporca mu za takto uskutočnenú prepravu veci zaplatil dohodnutú cenu (prepravné). Navrhovateľovi však vznikla škoda pri realizovaní tejto dopravy, pretože odoslaný tovar dopravil do miesta určenia včas, a to: 10. 9. 1993 a príjemca zásielky si dopravovaný tovar vyzdvihol až dňa 14. 9. 1993, čím navrhovateľovi vznikol 4 - dňový prestoj, za ktorý zodpovedá odporca ako zasielateľ.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti posúdenia zodpovednosti za škodu
Za vznik tejto škody bol zodpovedný odporca podľa ustanovení § 373 Obchodného zákonníka a čl. 16 ods. 1 vyhlášky č. 1/1975 Zb., podľa ktorých kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (odporca), je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane (navrhovateľovi), ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť a dopravca (navrhovateľ) má právo na náhradu výdavkov vzniknuvších mu vyžiadaním alebo uskutočnením pokynov (od odporcu), pokiaľ tieto výdavky nevzniknú jeho zavinením. Odporca zavinil navrhovateľov prestoj v mieste určenia, pretože navrhovateľ v mieste určenia zásielky čakal podľa pokynov odporcu, pokiaľ si predmetnú zásielku nevyzdvihne jej adresát, čo však trvalo štyri dni (od 10. 9. 1993 do 14. 9. 1993). Navrhovateľ si uvedené zdržanie vyčíslil na žalovanú sumu 20 000 Sk, ktorá pozostávala zo mzdy vodiča, nákladov na jeho ubytovanie a stravu a nákladov na parkovné motorového vozidla, ktorým navrhovateľ vykonával prepravu.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti posúdenia úrokov z omeškania
Odporca navrhovateľovi náhradu škody, vzniknutú uvedeným prestojom, nezaplatil, čím sa dostal do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo úroky z omeškania, ktorých výšku si navrhovateľ uplatnil vo výške 18 % ročne z dlžnej sumy. Súd pri posudzovaní výšky úroku z omeškania sa riadil ustanoveniami § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka, pričom banky v mieste sídle dlžníka v čase uzavretia zmluvy poskytovali úroky v rozmedzí od 15 % do 18 %, takže navrhovateľom uplatnená výška úroku z omeškania 18 % ročne neprekročila uvedené rozmedzie a súd teda navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v takej výške, v akej si ho uplatnil a to z toho dôvodu, že strany si úrok z omeškania písomne nedohodli.
Obrana odporcu
Odporca sa v konaní bránil tým, že cenu za dopravu vo výške 100 000 Sk navrhovateľovi zaplatil a že žiadne iné sumy neboli predmetom dohody medzi stranami. Súd obrane odporcu neprisvedčil, pretože v súlade s vyššie uvedeným mal za to, že navrhovateľ vykonal prepravu riadne a včas a za 4 - dňový prestoj v mieste určenia a tým pádom aj za vznik škody s týmto prestojom spojený zodpovedá odporca, a preto podľa názoru súdu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 20 000 Sk titulom náhrady škody za uvedený prestoj.
Použité zákonné ustanovenia
Súd pri rozhodovaní požil ustanovenia týchto paragrafov: § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (OZ), § 272 ods. 1 OZ, § 373 OZ, § 610 OZ, § 617 ods. 2 OZ, § 617 ods. 2 OZ, § 629 OZ, čl. 15 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 1/1975 Zb. - dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) čl. 16 ods. 1 vyhl. č. 1/1975 Zb., § 365 veta prvá OZ, § 369 ods. 1 OZ, § 502 ods. 1 veta prvá a druhá OZ.