Pomerne častým právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi je uznanie záväzku. Dlžník však často netuší, čo všetko z takéhoto uznania môže pre neho vzniknúť.
Uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka
Ako samostatný právny inštitút je uznanie dlhu upravené v § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z toho vyplýva, že uznanie dlhu, riadiace sa Občianskym zákonníkom, musí byť urobené písomne a dlžník v tomto písomnom uznaní dlhu musí uviesť, že zaplatí dlh, ktorý v tomto uznaní musí byť špecifikovaný čo do dôvodu a výšky (teda musí byť uvedený dôvod, pre ktorý dlh vznikol a konkrétna výška dlhu). Zo zákona existuje právna domnienka, ktorá predpokladá, že ak dlžník uzná svoj dlh, tento dlh v čase uznania trval. V prípade, že dlžník uzná už premlčaný dlh, platí, že účinky uznania dlhu vyplývajúce z Občianskeho zákonníka nastanú, len ak dlžník v čase uznania dlhu vedel o tom, že dlh je premlčaný.
Uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka
Uznanie záväzku je upravené v § 323 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku v súvislosti so sumou, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. To znamená, že účinky uznania záväzku nastanú, keď dlžník písomne uzná svoj záväzok, ktorý v tomto uznaní v dostatočne určí (označí) a účinky uznania sa prejavujú v právnej domnienke, že záväzok v čase jeho uznania existoval. Tieto účinky nastavajú aj v prípade, že dlžníkov záväzok je v čase uznania premlčaný a účinky takisto nastávajú pri uznaní konkludentným spôsobom vo forme platenia úrokov alebo čiastočného plnenia (uznania) záväzku. Znamená to, že ak dlžník uzná ako svoj záväzok voči veriteľovi úrok z určitej sumy, má sa za to, že dlžník uznal ako svoj záväzok aj túto určitú sumu.
Rozdiel medzi uznaním záväzku podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka
Úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku prihliada na potreby praxe v obchodných stykoch a odlišuje sa od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Úprava uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje, aby uznanie obsahovalo dôvod záväzku, pretože ten spravidla vyplýva už zo samej povahy obchodného styku na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje, aby bol v písomnom uznaní záväzku uvedený aj samotný dôvod vzniku záväzku dlžníka.
Inštitút premlčania
Premlčanie má veľký význam pre uznanie záväzku. V Obchodnom zákonníku je premlčanie upravené v § 388 ods. 1, podľa ktorého premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. V Občianskom zákonníku je premlčanie upravené v § 100 ods. 1, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. To znamená, že premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou dlžníka o premlčaní veriteľovho nároku. Premlčanie je teda uplynutie času (stanoveného v zákone na vykonanie práva), ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. V praxi sa tak deje na námietku premlčania, ktorou disponuje dlžník v prebiehajúcom súdnom konaní a ak si námietku premlčanie dôvodne uplatní, súd nemôže veriteľovi priznať namietnuté premlčané právo. Premlčaním teda právo samo osebe, iba sa oslabuje. Ak však dlžník splní svoj už premlčaný záväzok veriteľovi, nemôže žiadať vrátenie tohto plnenia, aj keď nevedel v čase tohto plnenia, že premlčacia doba už uplynula (§ 389 Obchodného zákonníka).
Vplyv uznania záväzku na premlčanie
Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa uznané právo za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. V praxi to znamená, že ak dlžník v zákone vyžadovaným spôsobom uzná svoj záväzok premlčanie tohto ním uznaného práva sa začína počítať odo dňa uznania tohto práva (záväzku) a uplynie v lehotách už spomenutých (ak bolo uznanie záväzku urobené podľa Občianskeho zákonníka, uplynie premlčacia doba po 10 rokoch a ak bolo urobené podľa Obchodného zákonníka, uplynie premlčacia doba po 4 rokoch). Nie je teda relevantné pri uznaní záväzku, že premlčacia doba uznaného práva by pôvodne márne uplynula (t. j. bez vymáhania tohto práva zo strany veriteľa) počas týchto nových premlčacích lehôt.
Spôsoby uznania záväzku
Spôsob uznania záväzku ani Občiansky, ani Obchodný zákonník nestanovuje. Podmienkou je iba písomná forma uznania záväzku. Keďže je uznanie záväzku jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ostáva na rozhodnutí dlžníka, akým spôsobom svoj záväzok písomne uzná. V praxi sú možné iba dva spôsoby -- obyčajný a formou notárskej zápisnice. Obyčajný spôsob uznania záväzku predstavuje akýmkoľvek spôsobom urobené písomné vyhlásenie dlžníka voči veriteľovi o uznaní dlžníkovho záväzku. Uznanie záväzku formou notárskej zápisnice predstavuje pre veriteľa právne silnejší a transparentnejší spôsob uznania záväzku dlžníka. Prečo?
Rozdiel medzi obyčajným uznaním záväzku a uznaním záväzku formou notárskej zápisnice
Pokiaľ dlžník uznal svoj záväzok obyčajným spôsobom, musí veriteľ na to, aby si pre prípad nesplnenia dlžníkovej povinnosti túto jeho povinnosť vymohol, podať návrh na začatie konania pred súdom a v tomto konaní žiadať priznanie jeho práva, vyplývajúce z nesplnenia dlžníkovej povinnosti a po priznaní jeho práva súdnym rozhodnutím musí veriteľ podať návrh na výkon tohto rozhodnutia (pokiaľ dlžník dobrovoľne nesplní svoj záväzok). Ak však dlžník uznal svoj záväzok formou notárskej zápisnice, má veriteľ právo podať priamo návrh na výkon rozhodnutia (v tomto prípade sa rozhodnutím rozumie predmetná notárska zápisnica). Veriteľ má teda v tomto prípade oveľa jednoduchšiu cestu k vymoženiu záväzku, ktorý dlžník uznal -- nemusí totiž na ceste k tomuto vymoženiu absolvovať súdne konanie, ktorým by mu súd priznával súdnym rozhodnutím jeho právo, ktoré dlžník uznal.