Daňové priznanie v zmysle ustanovenia § 49 odseku 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZDP) je povinný podať v ustanovenej lehote daňovník dane z príjmov právnických osôb. Daňovníkom dane z príjmov právnických osôb sú: právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými osobami ani právnickými osobami. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje aj okruh daňovníkov, ktorí nemusia podať daňové priznanie. Keďže do tohto okruhu nespadajú podnikateľské subjekty, táto časť nebude predmetom nášho záujmu. Daňová povinnosť podnikateľských subjektov sa stanovuje percentuálnou sadzbou zo zisteného základu dane. Na rok 2002 v zmysle ustanovenia § 21 odseku 1 je platná sadzba 25 %. Zákon však pozná aj iné sadzby, a to v zmysle ustanovení § 21 odseku 2 a 3 sadzba dane je 15 % u daňovníkov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom a 18 % u daňovníkov, ktorí zamestnávajú aj zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Uplatnenie týchto sadzieb je však viazané na splnenie zákonných podmienok vymedzených v týchto ustanoveniach.
Pri zisťovaní základu dane sa u daňovníkoch účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vychádza z hospodárskeho výsledku účtovného, ktorým je rozdiel výnosov a nákladov. V tejto súvislosti len pripomenieme, že podnikateľom zapísaným v obchodnom registri vyplýva povinnosť vedenia podvojného účtovníctva z ustanovenia § 36 Obchodného zákonníka. Základ dane sa zisťuje takým spôsobom, že hospodársky výsledok (účtovný) sa upravuje pripočítateľnými alebo odpočítateľnými položkami (zvyšuje alebo znižuje sa) podľa ustanovení § 23 -- 34 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Konkrétne ide o postup, ktorým sa hospodársky výsledok:
* zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o daniach z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 23 odsek 3 písm. a)),
* zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy daňovníka (§ 23 odsek 3 písm. b)). Do týchto súm patria poskytnuté zľavy pracovníkom, cenový rozdiel , ktorý vzniká medzi závislými osobami oproti cenám, ktoré by boli uplatnené medzi nezávislými osobami a pod,
* zvýši sa o sumy uvedené v § 24 odseku 3 (ide o typ daňových výdavkov, ktoré zákon podmieňuje ich úhradou), ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom boli tieto položky zaúčtovali ako náklad. Výnimkou je len vytvorenie dohadnej položky vo vzťahu k nevyplateným dovolenkám zamestnancov, ktorá sa uznáva za daňový výdavok v tom období, v ktorom je o nej účtované,
* zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania,
* zníži o sumy výdavkov (nákladov) podľa § 24 odseku 3 (ide o typ daňových výdavkov podmienených úhradou), ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, v tom zdaňovacom období, v ktorom k takémuto zaplateniu došlo,
* zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,
* zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 odseku 3 a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
Toto sú základné úpravy hospodárskeho výsledku podľa ustanovenia § 23, ktoré v takejto štruktúre vymedzuje aj samotná konštrukcia daňového priznania. V každom prípade však kategóriu daňových výdavkov v zmysle § 24, resp. nedaňových výdavkov v zmysle § 25 je potrebné chápať v priamej súvislosti na konkrétne podmienky toho-ktorého daňovníka.
Pred vyčíslením konkrétnej daňovej povinnosti sa základ dane upravuje aj o odpočítateľné položky, ktoré vymedzuje zákon, ale len pri splnení podmienok, ktoré sú týmto zákonom vymedzené. Najčastejšie pôjde o aplikáciu:
1. ustanovenia § 34, v zmysle ktorého od základu dane možno odpočítať:
* preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka, na výhry, prémie z reklamných súťaží, z predajných, zo žrebovacích, z výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti a na ochutnávky výrobkov neuvedené v § 24 ods. 2 písm. u), najviac však do výšky 1 % zo základu dane,
* preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0,2 % zo základu dane,
* preukázateľne vynaložené prostriedky na tzv. nosiče reklamných nápisov, ak sú vo vlastníctve tohto daňovníka a nie sú hmotným majetkom (ich vstupná cena nie je vyššia ako 20 000 Sk). Aj tento typ odpočítateľnej položky je limitovaný, konkrétne maximálnou výškou 2 % zo základu dane.
2. ustanovenia § 34 odseku 2, podľa ktorého možno odpočítavať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal daňovník po tejto strate kladný základ dane. Takto vzniknutú stratu možno odpočítavať rovnomerne počas piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, t. j. 1/5, ale len za podmienky, že bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku najneskôr do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatnený odpočet pomernej časti straty. Pozor, ak ide o uplatňovanie pomernej časti straty v 3. -- 5. zdaňovacom období, platí ešte ďalšia podmienka, že túto časť straty je možné odpočítať len do takej výšky, aby daňovníkovi ostal základ dane vyšší (nie rovný) ako 150 000 Sk.
3. ustanovenia § 20 odseku 7, podľa ktorého od základu dane je možné odpočítať poskytnuté dary obciam a iným právnickým osobám (nie fyzickým osobám, a to ani v tom prípade, ak by boli podnikateľské subjekty) so sídlom na území Slovenskej republiky, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk. V súhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.
Ak sa stanoví daňová povinnosť z takto upraveného základu dane, samotná daň sa môže ešte znížiť podľa ustanovenia § 35 odseku 16 o sumu:
a) 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou,
b) 24 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím,
ale len v tom prípade, ak daňovník, ktorý zamestnáva pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou si neuplatňuje zníženú sadzbu dane podľa ustanovenia § 21 odseku 3. Ak by daňovník zamestnával takýchto pracovníkov len počas určitého zdaňovacieho obdobia, pre uplatnenie zľavy je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Daňové priznanie PO
Obchodná spoločnosť Gama, a. s., sa zaoberá výrobou a predajom kovovýrobkov. Za rok 2002 vykázala hospodársky výsledok vo výške 2 300 459 Sk (účtovný zisk). Súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov predstavoval sumu 16 850 432 Sk. Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov predstavovalo sumu 14 549 973 Sk. K 31. 12. 2001 hodnota vlastného imania spoločnosti predstavovala sumu 1 695 000 Sk. Spoločnosť zamestnáva 25 pracovníkov, z toho 3 pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou (počas celého roka). V hospodárskom výsledku sú zaúčtované nasledujúce položky, ktoré z hľadiska zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov je potrebné vysporiadať.
1. po ukončení lízingu spoločnosť odkúpila osobný automobil Ford za kúpnu cenu 10 000 Sk, za rovnakú cenu ho predala manželke predsedu predstavenstva. Na účely správneho vyčíslenia základu dane z príjmov auto bolo ocenené súdnym znalcom na 235 000 Sk.
2. Spoločnosť v auguste 2002 prijala úhradu penalizačnej faktúry vo výške 4 582 Sk, ktorá bola do výnosov zaúčtovaná v roku 2001.
3. Spoločnosť v roku 2002 uhradila faktúru za prieskum trhu vo výške 16 000 Sk, ktorú zaúčtovala v roku 2000.
4. Spoločnosť vytvorila rezervu na opravu prenajatého majetku vo výške 30 000 Sk (nemala zmluvu s prenajímateľom o vytvorení tejto rezervy).
5. Výdavky na spotrebované pohonné látky v skutočnej výške 218 372 Sk, ale priemerná spotreba vypočítaná podľa technických preukazov bola v sume 199 875 Sk.
6. Spoločnosť v máji 2001 uzatvorila lízingovú zmluvu na osobný automobil, ktorého lízingová cena je 1 050 000 Sk. Mesačné náklady (nájomné + alikvotná časť akontácie na nájom) predstavujú sumu 28 900 Sk. Decembrovú splátku za rok 2002 zaplatila až v januári 2003.
7. Spoločnosť vyplatila odmeny členom predstavenstva a dozornej rady za činnosť vo výške 38 000 Sk.
8. Spoločnosť má prenajaté obchodné priestory, za ktoré platí mesačne sumu 12 000 Sk. Za november a december nájomné vyplatila vo februári 2003.
9. Pri inventarizácii výrobkov na sklade bolo zistené manko vo výške 7 000 Sk, ktoré v 1/2 sume bolo predpísané k úhrade zodpovednej osobe.
10. Spoločnosť vynaložila výdavky na obstaranie reklamných predmetov, v jednotkovej cene 250 Sk, označené svojím obchodným menom. Celková suma výdavkov bola 43 800 Sk.
11. Spoločnosť minula na pohostenie -- repre fond sumu vo výške 25 482 Sk.
12. Spoločnosť od hlavného akcionára, ktorý vlastní 42 % akcií, získala pôžičku v januári 2002 vo výške 12 mil. Sk, za 10 % ročný úrok pre rozbeh výroby nového výrobku. Táto pôžička k 31. 12. 2002 bola splatená v plnej výške.
13. Taktiež poskytla príspevok asociácii predajcov kovovýrobkov vo výške 10 000 Sk.
14. Výdavky vynaložené na ostatnú reklamu -- prezentácia výrobkov, ktoré spoločnosť vyrába verejnosti, predstavovali sumu 25 700 Sk.
15. Spoločnosť poskytla príspevok všeobecnému lekárovi na zriadenie ambulancie vo výške 45 000 Sk.
16. Nadácii poskytla peňažný dar vo výške 25 000 Sk.
17. Na základe interného predpisu organizácia vyplácala svojim zamestnancom pracujúcim v dielni paušálnu sumu 200 Sk kvartálne ako náhradu za čistenie a pranie pracovných odevov doma. Suma týchto náhrad bola vo výške 12 800 Sk.
18. V roku 2002 omylom spoločnosť zaúčtovala náklady na spotrebu elektrickej energie vo výške 12 000 Sk, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia roka 2001.
19. Správca dane platobným výmerom vyrubil penále za oneskorené zaplatenie dane zo závislej činnosti vo výške 5 200 Sk.
20. Spoločnosť vymenila v kancelárii riaditeľa nábytok, pričom starý kancelársky nábytok, ktorý mal zostatkovú hodnotu 15 800 Sk, predala za sumu 6 000 Sk.
21. Spoločnosť zaúčtovala za obdobie 12/2002 hrubé mzdy zamestnancov vo výške 182 000 Sk. Zamestnancom uhradila mzdy a príspevky do odvodových inštitúcií 29. 1. 2003, ale daň zo závislej činnosti týkajúcej sa týchto miezd v sume 16 200 Sk až 5. 2. 2003.
22. K zúčtovaným mzdám boli zaúčtované aj povinné odvody zamestnávateľa prislúchajúce k mzdovým nákladom za obdobie 12/2002 vo výške 69 160 Sk za 12/2002, ale uhradené boli až 5. 2. 2003.
23. Spoločnosť zaúčtovala náhrady nevyplatených dovoleniek (mzdový náklad, povinné odvody zamestnávateľa) ako dohadné položky budúcich období vo výške 153 000 Sk.
24. Spoločnosť účtovala na základe vypracovanej internej smernice o účtovných odpisoch vo výške 435 200 Sk, pričom daňové tvorili položku 334 897 Sk.
25. Spoločnosť v roku 2002 vložila do základného imania svojej dcérskej spoločnosti budovu, ktorej zostatková hodnota bola 450 000 Sk, ale vklad bol upísaný v hodnote 1 450 000 Sk.
26. Táto spoločnosť vyrobila zariadenie na zber nebezpečného odpadu (kovov), pričom náklady na výrobu tohto zariadenia boli 450 000 Sk a výnos z jeho predaja 962 000 Sk.
27. Prenájom používaných priestorov za obdobie 10. -- 12./2001 zaplatila v marci 2002, t. j. 3 mesiace x 12 000 Sk.
28. Správcovi dane na preddavkoch na dani z príjmu právnických osôb v priebehu roka zaplatila sumu 40 000 Sk.
29. Na bežnom účte v priebehu roka banka spoločnosti pripísala úrok vo výške 48 290 Sk a zrazila daň 7 244 Sk.
30. Spoločnosť v roku 1999 vytvorila daňovú stratu vo výške 210 000 Sk, ktorá bola znížená rezervným fondom na hodnotu 200 000 Sk.
Daňová analýza jednotlivých prípadov
Na riadok 100 uvedieme zistený hospodársky výsledok -- účtovný, t. j. suma 2 300 459 Sk s kladným znamienkom, keďže ide o účtovný zisk. Táto hodnota musí byť rozdielom riadku 1 a 2 tabuľky H na strane 8 daňového priznania, kde riadok 1 predstavuje sumu všetkých zúčtovaných výnosov, t. j. 16 850 432 Sk a riadok 2 sumu zúčtovaných nákladov, t. j. 14 549 973 Sk.
1. Manželka predsedu predstavenstva je k spoločnosti závislou osobou v zmysle § 23 odseku 6, preto rozdiel medzi hodnotou znaleckého posudku a predajnou cenou musí spoločnosť v zmysle ustanovenia § 23 odseku 9 pripočítať k základu dane. Pôjde o sumu 225 000 = 235 000 -- 10 000 a uvedie ju na riadku 110.
2. Prijatá suma z penále je v zmysle § 23 odseku 16 príjmom (výnosom) v tom období, v ktorom daňovník ich úhradu prijal. Preto v zmysle aplikácie § 23 odseku 3 písm. f) táto suma zvýši základ dane v plnej výške, t. j. 4 582 Sk a uvedieme ju na riadku 120.
3. Služby prieskumu trhu spadajú do kódu Klasifikácie produkcie 74.1, konkrétne je to kód 74.13, ktoré sú v zmysle § 24 odseku 3 písm. g) pre uznanie do daňových výdavkov podmienené úhradou. Keďže už v platnom znení zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov na rok 2000 boli vzhľadom na ich neuhradenie pripočítateľnou položkou, na rok 2002, keď došlo k úhrade týchto služieb, pôjde o položku, ktorá ovplyvní základ dane, pretože sa stane súčasťou riadku 120.
4. Rezerva vytvorená na opravu prenajatého majetku pri absencii zmluvy s prenajímateľom v zmysle § 24 odseku 2 písm. h) nie je daňovým výdavkom, preto celá hodnota 30 000 Sk sa uvedie na riadok 3 tabuľky pomocných výpočtov.
5. ZDP uznáva výdavky vynaložené na spotrebované pohonné látky v zmysle § 24 odseku 2 písm. v) len do výšky ich prepočtu podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Nadspotreba nie je daňovým výdavkom, preto ju uvedieme v III. časti daňového priznania -- tabuľke pomocných výpočtov na s. 5 v riadku 6, t. j. suma 18 497 = 218 372 -- 199 875.
6. Vplyvom novely ZDP č. 473/2002, ktorá nadobudla účinnosť 29. 8. 2002, limit pri finančnom lízingu dopravných prostriedkov, ktoré podliehajú limitu v zmysle § 24 odseku 3 písm. f) sa zvýšil z hodnoty 550 000 Sk na hodnotu 950 000 Sk. K tejto novele vydalo Ministerstvo financií (MF) SR usmernenie uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2002, v zmysle ktorého tento limit sa vzťahuje na celé obdobie roka 2002, t. j. výška daňových výdavkov (nájomné) na rok 2002 sa počíta z tohto limitu. V našom prípade mesačná výška daňového výdavku -- nájomného je: 26 388,90 = (950 000 : 36). Pre daňovníka je však mesačný náklad vyplývajúci z tejto lízingovej zmluvy hodnota 28 900 Sk. Rozdiel 2 511,10 (t. j. 28 900 -- 26 388,90) je mesačnou položkou, ktorú nemožno uznať do daňových výdavkov. V ročnom vyjadrení to znamená sumu 30 133,20 = 12 x 2 511,10 Sk, ktorú uvedieme na riadku 7 tabuľky pomocných výpočtov. Napriek tomu, že decembrová splátka bola uhradená až v januári, bude uznateľným výdavkom a neovplyvní základ dane. (Aplikácia, resp. negácia ustanovenia § 23 odsek 3 písm. c)).
7. Odmeny členom štatutárnych a iných orgánov spoločnosti za výkon funkcie sú v zmysle § 25 odseku 1 písm. d) nedaňovým výdavkom, to znamená, že budú pripočítateľnou položkou. Ich sumu 38 000 Sk uvedieme na riadku 8 tabuľky pomocných výpočtov.
8. V dôsledku novely č. 473/2002, keď sa pri operatívnom lízingu vypustila podmienka úhrady, neuhradené nájomné za 11. -- 12./2002 nám neovplyvní daňový základ.
9. Manká a škody sú v zmysle § 25 odseku 1 písm. n) presahujúce prijaté náhrady nedaňovým výdavkom. Keďže spoločnosť len 1/2 vzniknutého manka predpísala zamestnancovi, druhá časť vo výške 3 500 = 7 000 -- 3 500 bude pripočítateľnou položkou, ktorú uvedieme na riadok 10 tabuľky pomocných výpočtov.
10. Napriek tomu, že spoločnosť vynaložila výdavky na reklamné predmety vo výške 43 800 v súlade s ustanovením § 34 odseku 1b, v tomto momente ešte nevieme povedať, či ich výška bude daňovým výdavkom, pretože tá je limitovaná 0,2 % základu dane. Preto sumu 43 800 Sk uvedieme taktiež na riadok 11 tabuľky pomocných výpočtov.
11. Výdavky vynaložené na pohostenie, resp. na reprezentačné účely v tejto forme nie sú daňovými výdavkami, preto ich plnú výšku 25 482 Sk uvedieme na riadku 11 tabuľky pomocných výpočtov.
12. V tomto prípade pôjde o aplikáciu ustanovenia § 25 odseku 1 písm. w), v zmysle ktorého úrok z pôžičiek od osôb zúčastnených na vedení, kontrole spoločnosti (myslí sa tým viac ako 25 %) je možné uznať za daňový výdavok ale len do výšky, ktorá je určená zo stavu pôžičiek počas zdaňovacieho obdobia nepresahujúceho štvornásobok výšky vlastného imania vykázaného ku koncu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. V našom príklade k 31. 12. 2001 vlastné imanie bolo vo výške 1 695 000 Sk, a teda len z objemu 6 780 000 = 1 695 000 x 4 poskytnutej pôžičky bude možné uznať úrok ako daňový výdavok, to znamená vo výške 10 % to predstavuje sumu 678 000 Sk. Rozdiel vo výške 522 000 Sk , t. j. 10 % úrok z 12 mil. Sk, je suma 1 200 000 -- 678 000, bude nedaňovým výdavkom a uvedie sa na riadku 13 tabuľky pomocných výpočtov.
13. Príspevky právnickým osobám sú taktiež položkou znižujúcou základ dane v zmysle § 20 odseku 12, ale ich súhrnná výška na daňové účely je limitovaná 0,35 % z objemu zúčtovaných miezd. Na daňové účely však tento príspevok môže byť zaplatený len jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúcich z členstva v tomto združení, založeného na účel ochrany záujmov platiteľa. Ak však okrem tohto príspevku povinnosť úhrady príspevku vyplýva zo zákona je aj tento ďalší príspevok uznateľným daňovým výdavkom v zmysle § 24 odseku 3 písm. a). Vychádzame z údajov zistených v účtovníctve, kde objem zúčtovaných miezd za rok 2002 predstavoval sumu 2 120 000 Sk. Uznateľný môže byť príspevok vo výške 7 420 = 2 120 000 x 0,0035. Rozdiel vo výške 2 580 = 10 000 --7 420 je taktiež nedaňovým výdavkom, ktorý uvedieme na riadok 15 tabuľky pomocných výpočtov.
14. Výdavky vynaložené na prezentáciu výrobkov vo výške 25 700 uvedieme na riadok 16, pretože v zmysle § 34 odsek 1 a) sú tieto výdavky pre daňové účely taktiež limitované výškou 1% zo základu dane.
15. Príspevok, ktorý spoločnosť poskytla všeobecnému lekárovi vo výške 45 000 Sk nie je dar, ktorý by bolo možné odpočítať od daňového základu v zmysle § 20 odseku 7, pretože je poskytnutý fyzickej osobe. Uvedie sa v celej výške na riadku 17 tabuľky pomocných výpočtov.
16. Spoločnosť poskytla dar nadácii, ktorý spĺňa vymedzenie § 20 odseku 7, ale jeho horná hranica na daňové účely je vymedzená 2 % základu dane, preto hodnotu 25 000 Sk uvedieme na riadok 17 tabuľky pomocných výpočtov.
17. Napriek tomu, že organizácia je povinná v zmysle Zákonníka práce poskytovať svojim pracovníkom ochranné prostriedky, výdavky vynaložené na ich čistenie nie je možné uznať v súlade s § 24 odsekom 2 písm. i) za výdavok, pretože išlo o paušálnu sumu, ktorá bola zamestnancom vyplatená, teda tento typ výdavku nespĺňa podmienku preukázateľnosti v zmysle § 24 odseku 1. Túto sumu 12 800 Sk uvedieme na riadok 18 tabuľky pomocných výpočtov.
18. Do daňových výdavkov možno uznať v zmysle § 24 odseku 1 len výdavky, ktoré bezprostredne súvisia s daných zdaňovacím obdobím. Výdavok vo výške 12 000 Sk nespĺňa túto podmienku, preto musí byť z daňových výdavkov vylúčený, a to tým spôsobom, že ho uvedieme na riadok 18 tabuľky pomocných výpočtov.
19. Penále zaplatené správcovi dane nemožno uznať v zmysle § 25 odseku 1 písm. f) za daňový výdavok, taktiež sa uvedie hodnota 5 200 Sk na riadok 18 tabuľky pomocných výpočtov.
20. V zmysle ustanovenia § 24 odseku 2 písm. b) zostatkovú hodnotu nábytku pri jeho predaji možno uznať do daňových výdavkov len do výšky príjmu plynúceho z jeho predaja. Preto rozdiel zostatkovej hodnoty nábytku a predajnej ceny 9 800 = 15 800 -- 6 000 bude neuznaným daňovým nákladom, ktorý sa uvedie na riadok 18 tabuľky pomocných výpočtov. Suma riadkov 1 -- 18 tabuľky pomocných výpočtov je hodnota vo výške 849 492, ktorú prenesieme do riadku 130.
21. Mzdové náklady sú v zmysle § 24 odseku 3 písm. n) sú daňovými nákladmi len po zaplatení. Treba upozorniť, že mzdový náklad predstavuje hrubé mzdy, t. j. v hrubých mzdách ako náklade je zaúčtovaný okrem čistých vyplatených miezd aj odvod dane zo závislej činnosti, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi zrazí a odvedie správcovi dane, ale aj príspevky do odvodových inštitúcií, ktoré platí zamestnanec, resp. ktoré mu zrazí a odvedie zamestnávateľ. V tomto kontexte neuhradená daň zo závislej činnosti je pripočítateľnou položkou, pretože v prvotnom účtovaní hrubých miezd bola súčasťou mzdových nákladov, ktoré v celom súhrne podliehajú podmienke úhrady. Tieto náklady by bolo možné uznať do daňových výdavkov v zmysle, ak by boli uhradené najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, čo znamená, do konca januára. Keďže daň zo závislej činnosti do konca januára nebola zaplatená, bude v zmysle § 23 odseku 3 písm. c) pripočítateľnou položkou, ktorú uvedieme na riadku 140 vo výške 16 200 Sk.
22. Poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, príspevok v nezamestnanosti a príspevok od garančného fondu sú nákladmi zamestnávateľa, ktoré predstavujú jeho odvodové povinnosti. Z hľadiska § 24 odseku 3 písm. c) sú daňovým výdavkom len po zaplatení. Keďže sa tak nestalo do konca januára, aj ich výšku 69 160 Sk uvedieme na riadku 140 v zmysle § 23 odseku 3 písm. c).
23. Náhrady nevyplatených dovoleniek sú v zmysle § 24 odseku 3 písm. c) daňovým výdavkom v tom prípade, ak sa o nich účtuje v príslušnom zdaňovacom období ako o dohadnej položke. Tieto náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia sú daňovým výdavkom, napriek tomu, že sú uvedené v odseku 3, ktorý pre akceptáciu daňových nákladov je podmienený úhradou. Takže táto položka nám neovplyvní základ dane.
24. Spoločnosť tým, že zaúčtovala do nákladov účtovné odpisy, ktoré sú vyššie ako povoľuje zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, zvýšila účtovné náklady o sumu 100 303 Sk, čo je rozdiel medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi (435 200 -- 334 897), a preto tento rozdiel je položkou, ktorá zvyšuje hospodársky výsledok. Uvedieme ju na riadku 150. Zároveň vyplníme tabuľku B na strane 6 daňového priznania, kde na riadok 1 uvedieme daňové odpisy v sume 334 897 Sk a na riadok 2 účtovné odpisy vo výške 435 200 Sk.
25. Rozdiel medzi výškou ocenenia nepeňažného vkladu do základného imania a zostatkovou cenou tohto vkladaného majetku 1 000 000 = 1 450 000 -- 450 000 je pripočítateľnou položkou k základu dane v zmysle § 23 odseku 21, a táto hodnota sa uvedie na riadku 160.
26. V zmysle § 19 odseku 2 písm. f) príjmy, ktoré prevyšujú súvisiace výdavky, sú oslobodené, ak tieto príjmy plynú (okrem iných uvedených činností) aj z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov. To znamená, že rozdiel príjmov a výdavkov vo výške 512 000 = 962 000 -- 450 000 bude oslobodeným príjmom, ktorý uvedieme na riadok 230.
27. Na rok 2001 sa podmienka úhrady v zmysle § 24 odseku 3 písm. f) vzťahovala aj na finančný, aj na operatívny lízing. To znamená, že neuhradené nájomné za rok 2001 bolo pripočítateľnou položkou k základu dane za rok 2001. Keďže v roku 2002 zaplatila nájom za 10. -- 12./2001, bude tento výdavok vo výške 36 000 = 3 x 12 000 daňovým výdavkom v zmysle § 23 odseku 3 písm. e) až toho obdobia, keď došlo k úhrade, t. j. roka 2002. Tento výdavok uvedieme na riadku 270.
28. Suma zaplatených preddavkov na daň z príjmu vo výške 40 000 sa uvedie na riadok 810.
29. Sumu, ktorú zrazila banka ako daň z úrokov podľa § 36, t. j. 7 244 Sk, uvedieme na riadok 830.
30. Stratu vo výške 1/5 vytvorenú za rok 1999 (zníženú o rezervný fond) si môže daňovník odpočítať zo základu dane v zmysle § 34 odseku 2, ale vzhľadom na to, že pôjde o odpočet straty v 3. zdaňovacom období, stratu bude možné odpočítať len v takej výške, aby základ dane bol minimálne vo výške 150 000 Sk.
Vyčíslením uvedených riadkov dostávame na riadku 200, ktorý je medzisúčtovým riadkom pre položky, ktoré zvyšujú hospodársky výsledok, sumu 2 280 737 Sk a na riadku 300, ktorý je medzisúčtovým riadkom pre položky, ktoré znižujú hospodársky výsledok, sumu 548 000 Sk.
Riadok 310 je matematickým vyjadrením riadkov 100, 200 a 300 v nasledujúcej matematickej rovnici, t. j. riadok 310 = riadok 100 + riadok 200 -- riadok 300. V našom príklade má hodnotu 4 033 196, ale kladnú, preto je potrebné túto skutočnosť aj vyjadriť plusovým znamienkom.
Riadok 400 vyjadrením súčtu riadkov 310 -- 330. Keďže náplň pre riadok 320 a 330 nemáme, jeho hodnota bude rovná riadku 310 s vyznačením plusového znamienka.
Pre nasledujúce výpočty je potrebné si najprv vyplniť tabuľky pomocných výpočtov:
Pre riadok 410 je to tabuľka F -- evidencia a odpočet straty podľa § 34, tabuľka. V našom prípade ide o stratu vykázanú v zdaňovacom období roka 1999, kedy platil zákon č. 286/1992. Preto náš daňovník bude vypĺňať stĺpec 1 -- zdaňovacie obdobie
-- uvedie 1999, stĺpec 2 -- uvedie celkovú stratu 200 000, stĺpec 5 -- pomerná časť vo výške 40 000, stĺpec 7 -- spolu 40 000, stĺpec 8 -- prenesie údaj z riadku 400, t. j. 4 033 196, stĺpec 9 -- suma základu dane nad 150 000 uvedie údaj, ktorým je rozdiel stĺpca 8 a limitu 150 000, teda hodnotu 3 883 196 a v stĺpci 10 uvedie údaj skutočne umorenej straty vo výške 40 000.
Takže do riadku 420 uvedie plnú výšku odpočtu alikvotnej sumy straty z roka 1999, t. j. hodnotu 40 000.
Pre riadok 420 je to tabuľka D -- III časť, ktorou sa poskytuje prehľad o poskytnutých daroch.
Celková hodnota darov na riadku 1 je 70 000, ktorá pozostáva z daru poskytnutého nadácii vo výške 25 000 a daru poskytnutého všeobecnému lekárovi vo výške 45 000.
Riadok 2 predstavuje sumu poskytnutých darov, ktoré boli poskytnuté v súlade s ustanovením § 20 odseku 7. V našom prípade je to len dar poskytnutý nadácii. Účel tohto daru bol charitatívny, preto ho uvedieme v riadku 5 ako poskytnutie peňažných prostriedkov na sociálne účely. Hodnotu riadku 2 porovnávame s obmedzujúcou podmienkou, t. j. výška max. 2 % základu dane. V našom príklade je táto podmienka splnená, preto na riadok 420 uvedieme hodnotu 25 000. Hodnotu 45 000 Sk, ktorú spoločnosť poskytla ako dar lekárovi nemožno uznať, z dôvodov uvedených v bode 15 daňovej analýzy.
Pre riadok 430 uvedieme sumu uznateľného príspevku z bodu 13 vo výške 7 420 Sk.
Pri výpočte riadku 440 a 450 vychádzame z tabuľky G, ktorou člením náklady na ostatnú reklamu a reklamné predmety. V riadku 1 uvedieme sumu 25 700 z riadku 16 tabuľky pomocných výpočtov. Jej hodnotu porovnávame s limitujúcou podmienkou, ktorou je 1 % základu dane uvedeného na riadku 400. Aj v tomto prípade je podmienka splnená, preto na riadok 440 uvedieme sumu 25 700. Spoločnosť vynaložila výdavky na reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku v zmysle § 34 odseku 1 písm. b) 43 800. Aj v tomto prípade musíme jej výšku porovnať so zákonnou podmienkou, t. j. 0,2 % základu dane. V tomto prípade 0,2 % základu dane je hodnota 8 066 Sk, takže na riadok 450 môžeme uviesť max. sumu 8 066 Sk.
Okrem týchto položiek nemáme žiadne iné položky, ktoré by bolo možné odpočítať od základu dane, preto vyčíslime riadok 470 ako súčet riadkov 410 až 460, a následne riadok 500 ako rozdiel základu dane a položiek odpočítateľných od základu dane, t. j. riadok 400 -- riadok 470. Tento výsledný údaj je základom dane, ktorý už zaokrúhľujeme na celé tisícky nadol. Na riadku 500 dostávame sumu 3 927 000.
Riadok 510 je riadkom, v ktorom uvádzame platnú sadzbu dane na rok 2002, teda 25 %.
Na riadku 600 vynásobením základu dane príslušnou sadzbou dostávame daňovú povinnosť vo výške 981 750 Sk.
Náš daňovník zamestnával 3 pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Podiel týchto pracovníkov nepredstavuje menej ako 50 % z priemerného prepočítaného stavu zamestnancov, preto si nemôže uplatniť zníženú sadzbu dane podľa § 21 odseku 3, ale môže využiť úľavu na dani v zmysle § 35 odseku 16 písm. a), v zmysle ktorého sa daň zníži o 10 000 za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou. V našom prípade na riadku 640 uvedieme sumu 30 000 Sk. Takto znížená daňová povinnosť na riadku 700 bude 951 750.
Riadok 800 v našom prípade predstavuje zaokrúhlenú daňovú povinnosť na celé stovky nadol, t. j. 951 700 Sk.
Na riadku 810 máme z bodu 28. sumu 40 000.
Na riadku 830 máme hodnotu 7 244 z bodu 29.
Riadok 840 je súčtom preddavkovo uhradenej dane, t. j. riadku 810 a 830, t. j. 47 244. Na riadok 850 prenesieme daňovú povinnosť z riadku 800, ktorý vychádza z riadku 700, ale zaokrúhľuje sa na celé stovky smerom nahor. Rozdielom riadkov 850 a 840 dostávame výslednú daňovú povinnosť, ktorú uvádzame na riadku 900 v našom prípade nedoplatok, pretože hodnota rozdielu týchto riadkov v uvedenom poradí je kladná a je to suma 904 576 Sk.
Okrem tejto daňovej povinnosti je potrebné ešte vyčísliť riadok 910, ako rozdiel riadkov 600 -- 620 -- 630 -- 640 -- 710 -- 830, čím zistíme daň na účely stanovenia výšky preddavkov. Bude to suma 944 506 Sk.
Keďže nášmu daňovníkovi vznikla daňová povinnosť vyššia ako 500 000 Sk, v zmysle § 50 bude platiť správcovi dane mesačné preddavky, počínajúc už januárom, na daň z príjmov právnických osôb vo výške 1/12 dane za predchádzajúce obdobie, t. j. 1/12 z dane uvedenej na riadku 910. Keďže v zmysle § 51 sa preddavky zaokrúhľujú na tisícky nadol, mesačne bude náš daňovník platiť preddavky vo výške 78 000 Sk.
Nespomenuli sme ešte prvú stranu daňového priznania daňovník vypĺňa podľa predtlače. Táto strana má identifikačný charakter, pretože do nej zapisuje daňovník svoje identifikačné údaje. Okrem nich je potrebné ešte označiť druh daňového priznania -- daňové priznanie, myslí sa tým riadne a číselne uviesť rok, za ktorý sa daňové priznanie podáva.
Poznámka: opravným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak ešte neuplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania. Dodatočným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak už uplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania. Taktiež každú stranu daňového priznania daňovník označuje v záhlaví svojím DIČ-om. Na poslednej strane svojím podpisom vyhlasuje predstaviteľ štatutárneho orgánu v mene spoločnosti, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné.